Prekliatie na ostrove
Zmietla ju obrovská vlna. Nestihla sa ani zachytiť. Ozvalo sa šplechnutie, ktoré sa stratilo v burácaní búrky.
„Nie, prosím,“ Lisbeth cúvla. Jeden z chlapov ju zdrapil za zápästie. Snažila sa mu vytrhnúť, ale obklopili ju ďalší traja. Nemala kam ujsť. Provizórny prístrešok, ktorý si postavili z dosák zo stroskotanej lode ich uchránil pred vetrom, no pred tým, čo sa malo stať ju neuchráni nič. Pohľadom zavadila o Hansa, ktorý sa práve preberal. Z hlavy mu tiekla krv. Jeden z chlapov si to všimol a zatiaľ čo Lisbeth bojovala, on ho udrel druhýkrát. Hans sa zviezol na zem. Muž ho za nohy vytiahol do nečasu.
Premohli ju. Sama na nich nestačila. Kde je tá moc, o ktorej jej vždy hovorila stará mať? Necítila nič. Žiadnu mágiu. Musela sa zmýliť, inak by sa predsa dokázala ubrániť. Keď sa vzoprela, udreli aj ju. Párkrát stratila vedomie. Striedali sa, jeden po druhom a ona tam len ležala. Prázdnymi očami hľadela kamsi dohora, necítila bolesť. Akoby sa v tej chvíli ani nenachádzala vo svojom tele. Myslela na svojho milého. Hans bol na nich prislabý, no aj napriek tomu sa naňho hnevala. Mal sa viac snažiť. Ona by bola zaňho obetovala aj svoj život. Hnev v nej narastal. Zrazu videla tie odporné zarastené tváre, spotených chlapov, nenažrancov. A vraj morskí vlci. Hlúposť. Sú to slabosi, ktorí sa ani po pár mesiacoch na mori nevedia ovládať. V duchu ich všetkých prekliala.
Ach, keby len Hans nemusel vtedy vyplávať. Ale lov rýb bol jeho život. A ona ho chcela stráviť s ním. Predstavovala si slnečné lúče tancujúce na hladine pri východe a západe slnka. Pobyt na lodi po jeho boku znel pre ňu fantasticky. Aj napriek rybaciemu smradu. Zvykla si naň. Alebo ho možno len necítila, lebo bola zaľúbená až po uši.
Mali to byť len dva týždne. Vylodiť sa mali v Nórsku, kde sa chceli zobrať. Nič z toho sa však už nebude konať.
Búšenie prestalo. Matne vnímala okolo seba zadychčanú vravu. Zachytila, že sa bavia o nej. S námahou sa posadila. Uhladila si šaty. Po Hansovi nebolo ani stopy. Zabili ho? Alebo sa jej len bojí ukázať na oči?
„Hej! Kam si myslíš, že ideš?“ zakričal na ňu jeden z chlapov.
Lisbeth si kľakla k Hansovmu telu. Žil, no bol v bezvedomí. Stisla mu ruku. Láska k nemu sa kamsi stratila aj s ostatnými citmi. Rozbehla sa preč. Nik ju neprenasledoval. Ostrov bol malý, nemala sa im kde stratiť. Aj tak sa jej budú chcieť zbaviť, keď ju znova zneužijú. Bola pre nich len rozptýlením počas čakania na záchranu.
Dobehla až na okraj. Zhlboka sa nadýchla. Rozbesnené more pod ňou sa trieštilo o skaliská. Na obzore sa začalo črtať svetlo. Mraky sa roztrhali. Svital nový deň.
Pre ňu bol však tento posledný.
***
Mary stála na prove Lizzie, zásobovacej lode. Vlasy jej viali vo vetre. Bolo teplo, zima už skončila. Tento výlet plánovala už od januára. Nedočkavosť a nadšenie z toho, že uvidí svojho manžela sa u nej striedali so strachom z neznáma a odlúčenia od detí. Ktovie, čo na to Steffen povie, keď sa na ostrove vylodí s chlapmi, ktorí ich prišli na majáku vystriedať. Bola veľmi zvedavá, ako to tam chodí. Jej manžel bol v prvej službe, maják postavili minulé leto, koncom augusta 1899. Predtým na ostrých skaliskách neveľkého ostrova stroskotalo niekoľko lodí, až potom zasiahli úrady a schválili výstavbu. Bola na manžela hrdá, aj keď to odlúčenie nebolo pre ňu ľahké.
Myšlienky jej plynuli, keď si uvedomila, že sa zotmelo. Vytočila hlavu dohora. Nad nimi sa prevaľovali obrovské tmavosivé mračná. Vietor zosilnel. Vlny naberali na sile, Lizzie sa na nich hojdala čoraz viac. Nebo preťala kľukatá biela čiara, ktorú sprevádzal zvuk, ako keď sa štiepi strom. Mary premkol strach. Ustojí ich neveľká loď takú búrku? Chlapi pobehovali a kričali. Okrem štyroch mužov, ktorí mali zostať na ostrove, tvorili zvyšok posádky ešte traja muži a kapitán. A Mary, ktorá o lodiach a plavbe na mori nevedela vôbec nič.
Zrazu sa mračná pretrhli a loď zalial dážď. Rozbehla sa, chcela sa schovať do kajuty. Lenže podlaha sa priveľmi šmýkala. Nevedela udržať rovnováhu. Šaty a vlasy už mala celkom premočené.
A vtom sa to stalo.
Zmietla ju obrovská vlna. Nestihla sa ani zachytiť. Ozvalo sa šplechnutie, ktoré sa stratilo v burácaní búrky. Dunenie sa rozliehalo aj pod hladinou. Tma, ktorá ju náhle obklopila, jej v mysli vykresľovala tie najhoršie scenáre. Kopala nohami, rukami sa snažila otočiť smerom na slobodu. No povrch hladiny bol v nedohľadne. Ťažké mokré šaty ju sťahovali viac a viac dolu. Nikdy nevydržala dlho bez dychu. Tlak v pľúcach zosilnel. Dožadovali sa prísunu kyslíka. Ale ona im ho nemohla dopriať.
***
Mary otvorila oči. Videnie mala rozmazané. Naplo ju a rozkašľala sa. Posadila sa a pošúchala si oči. Videla tlmené svetlo. Triasla sa. Mokré šaty sa jej lepili na telo. Zrazu zacítila chladný lepkavý dotyk na pravej ruke.
Nebola sama.
Obzrela sa, na perách jej zamrel výkrik. Znova sa rozkašľala a snažila sa od tej stvory dostať čo najďalej. Pri tom prevrhla svetielkujúci kameň, takže na malý moment ju obklopila desivá tma.
„Počkaj,“ prehovorila na ňu príšera ľudským jazykom a zase sa rozsvietilo.
Mary sa však zastavila, až keď sa chrbtom oprela o niečo studené.
Vtedy si uvedomila, že je stále pod vodou. Sedela na dne v akejsi vzduchovej bubline. Bola zmätená, nechápala, čo sa to deje. Pozrela sa na stvorenie pred sebou. Horná polovica tela pripomínala ľudské, ale namiesto nôh malo rybí chvost s dlhými vejárovitými plutvami. Mary ani vo sne nenapadlo, že morské panny sú naozaj skutočné. Považovala ich za rozprávku. Aj preto boli v jej predstavách vždy krásne. Táto ju však desila. Pokožku mala bledú, miestami takmer priesvitnú. Vlasy pripomínali morské úhory. Veľké svetložlté oči prekrývala blana. Nos nemala žiadny. Keď otvorila ústa, aby prehovorila, odkryla dva rady ostrých zubov.
„Neublížim ti. Rozumieš mi?“ pri rozprávaní sa jej po oboch stranách zakrpateného krku trepotali žiabre.
Mary len slabo prikývla. Bolo pochopiteľné, že morská panna, o ktorej doteraz netušila, že existuje, hovorí čistou nórštinou. Asi je miestna, pomyslela si a vôbec sa jej to v tej chvíli nezdalo absurdné.
„Volám sa Nerina. Si niekde odtiaľto?“ ukázala rukou dohora, možno smerom na pevninu.
„Čo odo mňa chceš?“ dostala nakoniec zo seba. Prvotný strach z nej opadol.
„Potrebujem pomoc.“
Mary mlčala. Deje sa toto všetko naozaj alebo sa zbláznila? Nenápadne sa uštipla. Bolelo to.
„Stalo sa niečo strašné. Na ostrove, kam ste sa plavili, sa zrodilo Zlo.“
O čom hovorí? Aké Zlo? Znova sa do nej vkradol nepokoj. Na tom ostrove je predsa jej manžel. Panebože, čo ak sa už vylodili a povedali mu, že sa utopila?
„Musím sa dostať hore,“ postavila sa a začala panikáriť.
Nerina sa k nej priplazila.
„Najskôr potrebujem tvoju pomoc.“
„Nemôžeš ma tu držať! Musím povedať mužovi, že žijem.“
Výraz morskej panny prezrádzal čosi ako smútok. Mary na ňu nechápavo hľadela.
„Na tom ostrove žije démon. Nik iný už nie je nažive.“
„A-ale...“
„Viem to. Pred niekoľkými dňami padli do mora telá. Boli štyri.“
Maryne srdce vynechalo pár úderov. Štyria strážcovia majáka. To nemôže byť pravda. Jednoducho nemôže. Musí sa stoj čo stoj dostať na pevninu.
„Poznala si niekoho z nich? Bol tam tvoj manžel?“
Mary znova prikývla. V hlave mala prázdno.
„Je mi to ľúto,“ zašepkala Nerina.
„Povedz mi všetko čo vieš,“ povedala Mary rozhodne.
„Ukážem ti to. Len musíme ísť za morskou čarodejnicou.“
Nerina siahla do vlasov a vytiahla odtiaľ lastúru. Otvorila ju a tá začala nasávať vzduch. Bublina sa zmenšovala. Mary so zdesením zadržala dych, na okamih sa ocitla znova pod vodou, no potom jej morská panna dala vzduchovú bublinu okolo hlavy. Lepkavou rukou ju chytila a ťahala nevedno kam.
Neplávali však dlho. Vošli do neveľkej podmorskej jaskyne. Jej vchod a steny vnútri lemovali svetielkujúce kamene. Tam ich už čakala druhá obyvateľka mora. Vyzerala staršie a na krku mala náhrdelník z rybích kostí a lastúr. V ruke držala akýsi flakón. Podala ho Mary a naznačila jej, aby ho vypila. Tá pokrútila hlavou. Nerina ju jemne chytila za ruku a pozrela sa jej do očí. Vtom sa ozvala melódia. Znelo to krásne. Ľúbezne. Mary sa cítila v bezpečí. Potrebuje predsa zistiť, čo sa stalo. Opatrne si vzala flakón a odštopľovala ho. Uniklo z neho trochu fialkastej tekutiny. Melódia sa stále ozývala v jej ušiach, keď ruka s fľaštičkou prerazila bariéru vzduchovej bubliny.
Napila sa.
Pred očami sa jej zatmelo. Potom videla záblesky.
Bola v domci. Sedela s tromi chlapmi za stolom v kuchyni. Popíjali a smiali sa. Nadvihla fľašu, aby naliala ďalšie kolo. Jej ruky boli na ženu priveľké a chlpaté. Boli mužské.
Ďalší záblesk.
Bola noc. Stála na kraji ostrova a hľadela do diaľky. Počula výkrik. Niečo sa stalo.
„Je tu... Chce naše duše,“ hovoril starec.
Jeho obesené telo sa pohojdávalo na tráme v kutici.
Ďalšie telo na zemi, zahrdúsené. Čierna para unikajúca z jeho úst.
„Máš ho v sebe aj ty. Takže vieš o čom hovorím,“ muž, ktorý to vyriekol sa k nej pomaly blížil. Vyzeral nepríčetne. Ruky mal celé doškriabané, chýbali mu na nich kusy kože.
Vtom niečo pocítila. Jej vnútro, vlastne vnútro jej manžela, obýval ešte niekto iný. Cítila veľkú nenávisť a chuť pomsty.
Zrazu vedela, čo sa tam stalo. Nevedela, ako to bolo možné, no jej duša bola vďaka odvaru spojená s dušou jej zosnulého manžela. Videla jeho posledné momenty, keď bol ešte nažive. Cítila jeho bolesť a utrpenie z vedomia, že ju ani ich deti už nikdy neuvidí.
No cítila aj démona, čo mal v sebe. Z akéhosi dôvodu k nemu mala veľmi blízko. A vedela aj, aký bol jeho zámer.
Prebrala sa. Prvé, čo si uvedomila bol vietor. Otvorila oči. Nad ňou bolo sivé nebo. Pod rukami cítila trávu. Bola na pevnine. Postavila sa a videla maják. Jej srdce zaliala ľútosť, keď si uvedomila, že je konečne tu, ale je neskoro. Padla na kolená. Do očí sa jej tisli slzy, štípali ju. Nechala, nech jej stekajú po tvári a padajú na už takmer suché šaty.
Po chvíli sa vzchopila. Musí nájsť posádku, s ktorou sa plavila. Zamierila rovno k domcu.
Už keď sa blížila, počula vyhrotené hlasy.
Keď otvorila dvere, hľadelo na ňu niekoľko prekvapených tvárí.
„Pani Steenrodová! Ale, ako je to...“
„Mysleli sme si, že ste sa nadobro stratili!“
„To nie je možné.“
Mary sledovala ich vydesené pohľady a vôbec sa im nečudovala. Šepkali si. Dvaja z nich sa dokonca prežehnali.
„Našli sme denník vášho manžela,“ povedal kapitán napokon a zamával malým zošitom v koženej väzbe. „To je to jediné, čo tu po nich zostalo.“
Mary mlčala. Tak predsa to bola pravda. Poznanie sa jej odrazilo aj v očiach.
„Vy o tom niečo viete?“ spýtal sa podozrievavo lodný dôstojník.
Muži si ju premerali, akoby si ju dávali dokopy s tým, o čom sa písalo v denníku. Mary začalo dochádzať, že ak by aj niečo povedala, neuverili by jej. Morské panny predsa neexistujú. Určite skôr uveria tomu, že ju posadlo spomínané Zlo, ktoré pripravilo o život štyroch mužov. Pretože v tom prípade sa mali o čo oprieť.
„Kapitán! Niečo som našiel,“ pribehol zadychčaný kormidelník.
„Sledujte ju,“ odkázal kapitán novým strážcom majáka a vybehol aj s dôstojníkom von.
Mary sa však zvrtla na päte a utekala za nimi. Stáli na kraji útesu, kde sa briežok zvažoval k zátoke.
More vyplavilo telo.
Pobyt vo vode ho poznačil, no ona ho spoznala aj tak. Steffen. Keď ho takto videla, premohol ju žiaľ. Bolo to príliš skutočné.
No potom si uvedomila, že sa vrátila s určitým poslaním. Zdá sa, že Zlo nakoniec nebude musieť hľadať.
„Nedotýkajte sa ho! Nechoďte k nemu blízko!“ zakričala, no už bolo neskoro.
Kormidelník, ktorý sa nad ním skláňal, sa zrazu rozkašľal.
Kapitán aj s dôstojníkom cúvli.
„Panebože, ten denník.“
„Thomas, zostaňte kde ste,“ prikázal kapitán.
„Čo sa deje?“ spýtal sa prekvapene, lebo on denník nečítal.
„Čo budeme robiť? Vy tomu veríte, kapitán?“ dôstojníkovi bolo na hlase počuť znepokojenie.
„Je to skutočné,“ predbehla ho Mary. „Niekto ma sem vyslal. Pomôžem vám.“
Hľadeli na ňu s nedôverou.
„Čo ak je to pasca?“ zakričal jeden zo strážcov. „Veď sa predsa utopila. Isto v tom má prsty!“
„Áno, je to jeho žena,“ ukázal ďalší prstom na mŕtvolu.
V Mary narastala panika. Ak ju zlikvidujú skôr ako odvedie démona k čarodejnici... na to nechcela ani pomyslieť.
Rozbehla sa ku kormidelníkovi.
„Chyťte ju!“
Zdrapila ho za plecia.
„Viem, že si tam!“ zatriasla ním, akoby dúfala, že Zlo, ktoré sa začalo rozpínať v jeho vnútri, na ňu len tak preskočí.
A ono sa to naozaj stalo. Z úst mu vyšla čierna para. Krátku vzdialenosť medzi jeho a jej dýchacími cestami prekonala pomerne rýchlo.
Tentoraz Mary pocítila Zlo naozaj. Nečakala kým ju ovládne, vrhla sa do hlbín a dúfala, že Nerina je niekde blízko. Šokovaných chlapov nechala za sebou.
Tesne pred tým než sa ponorila, začula dva výstrely. Ak strieľali po nej, netrafili. Pod vodou takmer nič nevidela, no zrazu ju niekto schmatol za ruku a ťahal hlboko dole. Zbadala obrysy Neriny. Zastavili sa. Vzduchovú bublinu jej nasadila chvíľku predtým, ako sa Mary chcela vzdať. Počas hlbokého nádychu sa bublina podstatne zmenšila. Kyslík jej však vystačil až do jaskyne.
Čarodejnica už na nich čakala. Mary bola doteraz celkom pokojná, v podstate si neuvedomovala, čo sa naozaj stalo. Všetko sa zbehlo akosi rýchlo. Ale teraz ju ovládol strach. Čo sa bude diať? Vyzeralo to jednoducho. Vypije elixír, ktorý zničí to, čo sa na tento svet nikdy nemalo dostať. A potom sa vráti domov k deťom. Za odmenu.
Aspoň takto si to predstavovala.
Fľašku mala takmer pri ústach, keď to, čo ju posadlo, prevzalo kontrolu nad jej myslením. A ukázalo jej svoj zrod.
Trvalo to len pár sekúnd, no Mary videla, čo sa jej stalo. Lebo Zlo bola v skutočnosti žena. Oplývala mágiou, ktorá vyplávala na povrch pri jej smrti. Jej telo sa pri páde na skaliská rozžiarilo a splynulo s nimi v jedno. Bol to jej hrob, miesto odpočinku. Avšak jej duša pokoj nikdy nenašla. To, čo predchádzalo tomu, že si siahla na svoj život, ju ovplyvnilo natoľko, že zostala pripútaná k zemskému životu. A striehla na vhodný okamih. Ten sa naskytol, keď na ostrove začali stavať maják. Nasávala energiu staviteľov. Mnohí z nich pod jej vplyvom blúznili, ale zatiaľ nemala dosť síl. Potrebovala sa dostať von. Zhmotniť sa. Jej prvé štyri obete padli len nedávno. Stále to však bolo málo. Čo ale nečakala, bola prítomnosť ženy. A tá žena šla za ňou dobrovoľne. Ako náhle sa s ňou spojila, zatúžila po živote, ktorý kedysi mohla mať.
Mary elixír nevypila. Prevrátila obsah fľaše do hrdla nič netušiacej morskej čarodejnici. Bola rýchla. Rýchlejšia, než keby bola len obyčajný človek. No tým, že jej duša sa teraz delila o miesto s dušou zosnulej čarodejnice dychtiacej po pomste, získala nečakané schopnosti.
Vzápätí vyrazila za Nerinou, ktorá sa snažila ujsť. Mary ju však schmatla za chvost a pritiahla si ju k sebe. Bránila sa, dokonca použila trik s piesňou opantávajúcou zmysly, ale proti nadľudskej sile znásobenej mágiou nemala žiadnu šancu.
Lisbeth v tele Mary sa postarala o svedkov. Jej čierna duša sa v nej rozpínala, úplne ju pohltila. Tá milá a dobrá žena, ktorá bojovala za dobro, sa schovala niekam do úzadia. Bola slabá.
Vynorila sa, more bolo príjemne pokojné. Najskôr sa pôjde posilniť na ostrov. Ten ostrov, kde sa jej kedysi stala krivda. Potom pôjde na pevninu, pohľadať tých, čo jej ju spôsobili. Vyriešiť si nevyriešené účty.
Potom sa uvidí, čo ďalej. More jej aj napriek všetkému učarovalo.
A v tomto novom tele núdzu o duše mať nebude.
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
Veles
Vyjadril som sa už v betareade, nemám čo moc pridávať ani :D Páčilo sa mi to, aj keď ako som spomínal, na začiatku som bol trochu stratený. A neviem prečo, ale automaticky som si myslel že sa to odohráva plus-mínus v súčasnosti, nie sto rokov dozadu, neviem prečo :D A myslím si že sa umiestni vysoko :)
05.07.2023
Vyjadril som sa už v betareade, nemám čo moc pridávať ani :D Páčilo sa mi to, aj keď ako som spomínal, na začiatku som bol trochu stratený. A neviem prečo, ale automaticky som si myslel že sa to odohráva plus-mínus v súčasnosti, nie sto rokov dozadu, neviem prečo :D A myslím si že sa umiestni vysoko :)
05.07.2023
Lucika
Vďaka MartinB :) a Veles, ja som nadväzovala na tú poviedku Strážcovia majáka, čo si tiež čítal, preto sa to odohrávalo v tom čase :D
06.07.2023
Vďaka MartinB :) a Veles, ja som nadväzovala na tú poviedku Strážcovia majáka, čo si tiež čítal, preto sa to odohrávalo v tom čase :D
06.07.2023
Hieronymus
Je to fajn, dobre sa to číta, len nechápem prečo morskú vílu tak veľmi trápilo, že je na nejakom ostrove démon. Je ten ostrov pre
ňu dôležitý, alebo má iný význam? Lebo zlo nezasahuje do jej života, tak nechápem tu iniciatívu zbaviť sa ho.
08.07.2023
Je to fajn, dobre sa to číta, len nechápem prečo morskú vílu tak veľmi trápilo, že je na nejakom ostrove démon. Je ten ostrov pre
ňu dôležitý, alebo má iný význam? Lebo zlo nezasahuje do jej života, tak nechápem tu iniciatívu zbaviť sa ho.
08.07.2023
Ray Janonoff
Páčilo sa mi to, aj keď som čakal, že to bude inak. Nie koniec, ten sa mi pozdáva, mám rád zlé konce:D
Čo by podľa mňa príbeh vylepšilo - ubrať na počte vedľajších postáv, konkrétne spojiť štyroch námorníkov z úvodnej scény a štyroch strážcov majáku. Tí predsa takisto boli sami, odhadujem, pár mesiacov a keď im more vyplavilo mladý párik...
Zároveň by to dalo Mary dôvod ustúpiť démonovi, keďže sa toho zúčastnil aj jej muž.
Taktiež by démonova pomsta dávala zmysel, išiel by priamo po vinníkoch (aj keď zberanie sily na staviteľoch chápem, ale to by mohol nahradiť nejakým časom na strážcoch).
Na druhej strane, démon vlastne nemusel byť ani démon - dievča, ktoré sa utopí alebo spácha samovraždu, sa podľa (aj) slovanskej mytológie stane vílou, v tomto prípade pokojne morskou. Víly väčšinou ľuďom škodia, táto by mala extra dôvod.
Tiež by som vypustil čarodejnicu, resp. ju spojil s Nerinou, je nadprirodzená bytosť, pokojne môže čarovať.
Ale možno sa len príliš zamýšľam, lebo ja a víly:D
11.07.2023
Páčilo sa mi to, aj keď som čakal, že to bude inak. Nie koniec, ten sa mi pozdáva, mám rád zlé konce:D
Čo by podľa mňa príbeh vylepšilo - ubrať na počte vedľajších postáv, konkrétne spojiť štyroch námorníkov z úvodnej scény a štyroch strážcov majáku. Tí predsa takisto boli sami, odhadujem, pár mesiacov a keď im more vyplavilo mladý párik...
Zároveň by to dalo Mary dôvod ustúpiť démonovi, keďže sa toho zúčastnil aj jej muž.
Taktiež by démonova pomsta dávala zmysel, išiel by priamo po vinníkoch (aj keď zberanie sily na staviteľoch chápem, ale to by mohol nahradiť nejakým časom na strážcoch).
Na druhej strane, démon vlastne nemusel byť ani démon - dievča, ktoré sa utopí alebo spácha samovraždu, sa podľa (aj) slovanskej mytológie stane vílou, v tomto prípade pokojne morskou. Víly väčšinou ľuďom škodia, táto by mala extra dôvod.
Tiež by som vypustil čarodejnicu, resp. ju spojil s Nerinou, je nadprirodzená bytosť, pokojne môže čarovať.
Ale možno sa len príliš zamýšľam, lebo ja a víly:D
11.07.2023
Martin Hlavňa
Poviedka sa mi páčila, pár drobností ma však vyrušilo. Úvodná scéna bola síce fajn, ale pôsobila na mňa až príliš vyrovnanie. Popieranie a nevnímanie, čo sa znásilňovanej žene deje je síce myslím, jednou z možných "obranných reakcií", ale ako čitateľ by som sa chcel cítiť viac šokovane. Čiastočne za to môžu tie úvahy o tom, čo sa vlastne stalo a ako sa dostala daná postava až sem. Dosť to spomalilo dej. Čo sa týka príbehu samotného tak tam som sa občas stratil, kvôli veľkému počtu vedľajších postáv. Záver sa mi páčil, bolo to také zrodenie badass postavy, ale tiež by sa dal trošku vylepšiť - mne by sa napríklad páčilo, ak by sa ukázalo, že štyria strážcovia majáka boli vlastne štyria násilníci na ostrove (lebo aj tak je tam time jump v príbehu). Omnoho viac by som potom sympatizoval s Lisbeth. A rovnako ako Ray Janonoff by som aj ja spojil morskú vílu a čarodejnicu. Tá čarodejnica tam bola vlastne zbytočná - jediné čo urobila, bolo, že rozdávala elixíry a to mohla pokojne robiť aj Nerina. Možno ak by som mal kontext poviedku na ktorú píšeš, že si nadväzovala by som sa na to pozeral inak.
13.07.2023
Poviedka sa mi páčila, pár drobností ma však vyrušilo. Úvodná scéna bola síce fajn, ale pôsobila na mňa až príliš vyrovnanie. Popieranie a nevnímanie, čo sa znásilňovanej žene deje je síce myslím, jednou z možných "obranných reakcií", ale ako čitateľ by som sa chcel cítiť viac šokovane. Čiastočne za to môžu tie úvahy o tom, čo sa vlastne stalo a ako sa dostala daná postava až sem. Dosť to spomalilo dej. Čo sa týka príbehu samotného tak tam som sa občas stratil, kvôli veľkému počtu vedľajších postáv. Záver sa mi páčil, bolo to také zrodenie badass postavy, ale tiež by sa dal trošku vylepšiť - mne by sa napríklad páčilo, ak by sa ukázalo, že štyria strážcovia majáka boli vlastne štyria násilníci na ostrove (lebo aj tak je tam time jump v príbehu). Omnoho viac by som potom sympatizoval s Lisbeth. A rovnako ako Ray Janonoff by som aj ja spojil morskú vílu a čarodejnicu. Tá čarodejnica tam bola vlastne zbytočná - jediné čo urobila, bolo, že rozdávala elixíry a to mohla pokojne robiť aj Nerina. Možno ak by som mal kontext poviedku na ktorú píšeš, že si nadväzovala by som sa na to pozeral inak.
13.07.2023
Lucika
@Hieronymus, Kurníkšopa, až teraz, keď čítam tvoj komentár, tak mi došlo, že som tam chcela dať niečo v tom zmysle, že morské panny tiež prahnú po ľudských dušiach a tým pádom by Zlo pre ne predstavovalo hrozbu, keby nabralo na sile.
@Ray a @Martin, Je pravda, že tým, že som nadväzovala na inú moju poviedku, som asi úplne nevnímala nejasnosti, ktoré vznikli pre tých, čo ju nečítali. Na začiatku som opísala v podstate zrod Zla, potom mali nasledovať udalosti strážcov majáka, kde Zlo nabralo na sile. Myslela som, že možno postačia len útržkovité náznaky, čo sa na ostrove udialo skrz nájdený denník. A s tou čarodejnicou máte pravdu, bolo by to lepšie
13.07.2023
@Hieronymus, Kurníkšopa, až teraz, keď čítam tvoj komentár, tak mi došlo, že som tam chcela dať niečo v tom zmysle, že morské panny tiež prahnú po ľudských dušiach a tým pádom by Zlo pre ne predstavovalo hrozbu, keby nabralo na sile.
@Ray a @Martin, Je pravda, že tým, že som nadväzovala na inú moju poviedku, som asi úplne nevnímala nejasnosti, ktoré vznikli pre tých, čo ju nečítali. Na začiatku som opísala v podstate zrod Zla, potom mali nasledovať udalosti strážcov majáka, kde Zlo nabralo na sile. Myslela som, že možno postačia len útržkovité náznaky, čo sa na ostrove udialo skrz nájdený denník. A s tou čarodejnicou máte pravdu, bolo by to lepšie
13.07.2023
Veles
Mohla by si ju pridať v inom kole, alebo ako nesúťažnú poviedku, tých Strážcov, nech aj ostatní tušia čo sa tam stalo :)
13.07.2023
Mohla by si ju pridať v inom kole, alebo ako nesúťažnú poviedku, tých Strážcov, nech aj ostatní tušia čo sa tam stalo :)
13.07.2023
Drea
Veľmi sa mi páči koniec, že Zlo vyhrá. Páčilo sa mi, že Mary pohltila a stala sa ňou. A konečne získa pomstu, po ktorej túžila. Mám rada takéto konce. :)
14.07.2023
Veľmi sa mi páči koniec, že Zlo vyhrá. Páčilo sa mi, že Mary pohltila a stala sa ňou. A konečne získa pomstu, po ktorej túžila. Mám rada takéto konce. :)
14.07.2023
Olex
Ahoj,
v príbehu mi chýbala hlavná postava. Vlastne sme sa s ňou stretli len na začiatku a potom až v závere. Medzitým sledujeme osud Mary, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí iba ako prenášač duše a to by mohol byť prakticky hocikto. Určite by bolo lepšie dať viac priestoru hlavnej hrdinke. Čakala som des a bes, proste hrôzostrašné veci na tom ostrove a cítila som sa o nich okradnutá. Každopádne, ak mám zhodnotiť príbeh ako celok, je to pekná morská fantasy.
17.07.2023
Ahoj,
v príbehu mi chýbala hlavná postava. Vlastne sme sa s ňou stretli len na začiatku a potom až v závere. Medzitým sledujeme osud Mary, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí iba ako prenášač duše a to by mohol byť prakticky hocikto. Určite by bolo lepšie dať viac priestoru hlavnej hrdinke. Čakala som des a bes, proste hrôzostrašné veci na tom ostrove a cítila som sa o nich okradnutá. Každopádne, ak mám zhodnotiť príbeh ako celok, je to pekná morská fantasy.
17.07.2023
Arcey
Páčia sa mi tvoje opisy a atmosféra, akú vieš v poviedke vykresliť. Problém v tejto poviedke vidím v tom, že tá previazanosť s hlavnou postavou ktorá bola v tomto prípade - teda aspoň mňa - Mary je až na konci a má do činenia so ženou, ktorú znásilnili na ostrove predtým a preto sa z nej stalo zlo. Súhlasím s Rayom, presne toto napadlo totiž aj mne a ja som sprvu tých štyroch považoval za tých, ktorí znásilňovali. Tam bol trochu nevyužitý potenciál. Píšeš čoraz lepšie. Moje hodnotenie: 7
31.07.2023
Páčia sa mi tvoje opisy a atmosféra, akú vieš v poviedke vykresliť. Problém v tejto poviedke vidím v tom, že tá previazanosť s hlavnou postavou ktorá bola v tomto prípade - teda aspoň mňa - Mary je až na konci a má do činenia so ženou, ktorú znásilnili na ostrove predtým a preto sa z nej stalo zlo. Súhlasím s Rayom, presne toto napadlo totiž aj mne a ja som sprvu tých štyroch považoval za tých, ktorí znásilňovali. Tam bol trochu nevyužitý potenciál. Píšeš čoraz lepšie. Moje hodnotenie: 7
31.07.2023