Radar a šáh

PnP
Podporte scifi.sk
„A na čo sme sem boli vlastne poslaní?“ znudene sa spýtal navigátor, zatiaľ čo sa rutinérsky vyhýbal hŕstke asteroidov, ktorá sa pred nimi vynorila.
„A ja viem?“ odvetil kapitán, pohodlne uvelebený vo veliteľskom kresle. „Dostali sme rozkaz, vraj sa v tomto sektore zaznamenali neznámy objekt na radare, máme to preveriť. Nič viac v správe nebolo.“
„Super teda, to znie fakt bohovsky.“
„Pre istotu zapni štíty, ak by to bolo niekto z Hosťoveckej konfederácie.“
„Nie je tá náhodou už zničená?“
„Teoreticky áno,“ povedal kapitán, „no neverím tomu, že sme zničili všetky ich lode. Minimálne menšie krížniky mohli utiecť, takže sa pre istotu pripravme na súboj.“ Rukou sa načiahol po ovládacom pulte, stlačil zopár gombíkov a zrazu sa jeho hlas ozýval po celej lodi. „Tu kapitán. Uvádzam loď do bojového stavu, posádka na miesta!“
O pár sekúnd bolo počuť dupot stovky nôh, ako sa náhlili na pridelené stanovištia.
„Radšej buďme pripravení.“
„Ako poviete,“ odvetil navigátor a vyhol sa ďalšiemu asteroidu.
***
„Už prišla moja hodina,“ ledva počuteľne povedal vrchný šáh, a pozrel sa na poradcov, ktorí stáli vôkol jeho lôžka.
„Vaša vznešenosť, to nevravte,“ odvetil jeden z nich.
„Vyzeráte, že nás všetkých prežijete, však?“ dodal druhý.
„Veru tak. Veď keď sa na vás pozriem, zdáte sa mi mladší ako ja!“
„Už bolo dosť toho pochlebovania,“ zarazil ich šáh. „Inokedy by som sa tešil z vášho pochlebovania, nie však teraz. Blíži sa moment môjho odchodu, preto by som sa rád uistil, že svoje panstvo nechávam v dobrých rukách.“
„Pokúsime sa nesklamať vás, keď na nás zhora budete dohliadať.“
„Ľudí povedieme presne tak, ako ste to robili doteraz i vy.“
„Neodkloníme sa od smeru, ktorý ste nám sám ukázali a praktikovali.“
„Zopár zmien a reforiem by nebolo na škodu. V momente mojej smrti vidím, že priveľké lpenie na otroctve asi nie je najlepšia voľba. Každý by mal byť slobodný, nemal by druhému slúžiť.“
„Ale,“ povedal nižší úradník, „ako budeme prosperovať? Kto sa o nás bude starať, pracovať v našich manufaktúrach a na poliach? Bez toho nám hrozí okamžitý socioekonomický rozklad!“
„Navyše ako zabezpečíme, že to všetci budú dodržiavať? Šľachte sa to nebude páčiť. Veď vy ste jediný, ktorý ich vedel takpovediac upratať! Vravím vám, bez vašej múdrosti sa skončí toto krásne mierové obdobie blahobytu.“
„A to sme nespomenuli ani...“
„TICHO!“ zvolal z posledných síl šáh. „Práve sa vám zdôverujem s poslednou voľou. A dúfam, že ju všetci dodržíte. Inak sa na vás znesie môj hnev z nebies.“
Šáh si bol dobre vedomý ťažkostí, ktoré im prenechával. Veď sám ich odkladal tak dlho, ako len bolo možné. Nuž a po jeho smrti mu už bude jedno, čo sa s nimi stane. Pokojne sa môžu pokúsiť o nápravu jeho mnohých chýb, ktorých sa počas života doplnil.
„A keby sme vládu zverili vášmu najstaršiemu synovi, Mikaareolovi?“ spýtal sa jeho najvernejší radca. Šáh však len nesúhlasne zavrtel s hlavou. Už-už otváral ústa, pripravený podeliť sa nimi o posledné múdra. V tom však celá jeho tvár priam zažiarila. Vyzeralo to, ako keby z neho vyžaroval jemný perleťový lesk.
„Už sa to začína,“ povedal jeho daňový radca so zmesou úcty a hrôzy.
„Pamätajte na mňa, i na moje slová,“ éterickým hlasom povedal šáh, a jeho duša opustila telo.
Radcovia s bázňou pozerali na jeho novú formu, ktorá sa pomaly znášala hore ku nebesiam.
„A ostali sme tu sami,“ plačlivo povedal jeho najvernejší. Ostatní neodpovedali, miesto toho začali plakať.
***
„Mohlo by to pochádzať z tej planéty pred nami?“ spýtal sa navigátor.
„Netuším,“ odpovedal kapitán, zatiaľ čo si prezeral obraz, ktorý sa zjavil na hlavnej obrazovke. Na ňom sa nachádzala planéta veľkosti Terry, zahalená búrkovými mrakmi. Kde-tu cez ňu presvitali kontinenty. Aj cez tú obrovskú diaľku bolo vidieť, že podnebie na nej bolo prevažne púštne.
„V databáze sa nenachádza. Minimálne mi teda o nej nič nevyhodilo.“
„Nevyzerajú, že by boli schopní medzihviezdneho letu. Možno radar zachytil nejaký starodávny pozostatok jednej z našich lodí?“ spýtal sa navigátor. „Ukazuje mi, že pred asi dvesto rokmi tu došlo k menšej roztržke medzi našou flotilou a nejakými pirátmi.“
„Môže byť, aj keď sa mi to príliš nezdá. Pre istotu...“ kapitán sa odmlčal v polovici vety, keď sa na obrazovke zrazu objavilo niečo nečakané. „Čo to má dočerta znamenať?“
„Ja... Netuším.“
Podľa lodného radaru sa ku nim približoval neznámy objekt obrovskou rýchlosťou.
„Môže to byť to, čo sme sem prišli hľadať?“
„Nezdá sa mi to, je to príliš malé a... nehmotné?“
„Ako prosím? Nehmotné?“
„No senzory to len tak-tak zachytávajú. Neviem, či vôbec budeme schopní zamerať na to naše zbrane.“
„Zaujímavé,“ odvetil kapitán a poškrabal sa na brade.
Riadiacim centrom sa rozhostilo ticho. Jediné, čo ho narúšalo bolo slabé pípanie, upozorňujúce ich na približujúci sa neznámy objekt.
„O deväťdesiat sekúnd hrozí kolízia, pán kapitán. Aké sú vaše rozkazy?“
„Zamerať protónové delá a spustiť paľbu.“ Navigátor mlčky prikývol a prsty sa mu rozbehli po ovládacom paneli. Po chvíli sa však ozval.
„Naše senzory sa na to nedokážu zamerať.“
„Tak streľba zo všetkých zbraní, namieriť ich zhruba v smere neznámeho telesa.“
„V tom prípade ale hrozí, že zasiahneme aj planétu.“
„Nemáme žiadne poznatky, že by na nej bol akýkoľvek inteligentný život. Takže dávam príkaz na streľbu.“
V momente, ako sa rozozvučali všetky kanóny, sa riadiacim centrom prehnalo niečo, čo pripomínalo oblak dymu, či vodnej pary.
„Čo to bolo?“ vystrašene sa spýtal navigátor.
„Nemám najmenšej potuchy,“ odvetil kapitán, ktorý bol taktiež vyvedený z miery. „Zasiahli sme to?“
„Zdá sa mi, že ten „oblak“ bol cieľ, na ktorý sme mierili. Naše strely ním bez poškodenia prenikli, teraz smerujú ku planéte.“
„A čo ten neznámy objekt?“
„Práve sme ku nemu dostali tak blízko, aby sme ho detekovali. Zdá sa, že je to starý nepoužívaný automat na kávu, ktorý musel byť súčasťou jednej z našich lodí.“
„Tak aspoň niečo sa podarilo. Nariaďujem smer naspäť na základňu.“
„A čo tá planéta?“
„Nuž,“ povedal kapitán a natiahol sa, „to bude naše malé tajomstvo, nie?“
***
„Takže sme dohodnutí,“ povedal vrchný radca a prezrel si zvyšných konšpirátorov, „náš nebohý šáh nám nezanechal žiadnu vôľu, takže pokračujeme v jeho politike. Všetci súhlasia?“
„Áno.“
„Jednoznačne.“
„Bez najmenších pochýb.“
„Aj tak tomu stále nemôžem uveriť,“ odvetil vrchný radca. „Ako mohol šáh veriť tomu, že naozaj existuje nejaký nebeský trest? Veď je to číre bláznovstvo!“
Ostatní sa schuti zasmiali. Iba najmladší z nich si všimol padajúcu hviezdu.
„Pozrite sa, bohovia nám žehnajú!“
„Nie je ale tých žehnaní nejako veľa?“ spýtal sa po chvíli druhý. Než stihol vrchný radca niečo povedať, dopadli prvé strely.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Arcey
Zaujímavé spojenie dvoch civilizácií - svetov. Som prekvapený, že tu nemáme Hergerta, ale ide to aj bez neho. Smial som sa z toho, čo všetko sme napísali rovnako. :D Trochu som rozmášlal nad tým, že čo urobia so záznamou kontaktu - predpokladám totiž, že niečo sa určite pre potreby flotily nahráva a zanechanie planéty len tak by asi posádke neprešlo. Ale to už je mimo poviedky, len také tvorivé zamyslenie. Pekná poviedka
28.07.2023
Olex
Ahoj,
dobre spracovaná téma, poviedka sa mi páčila.
29.07.2023
Lucika
Super :) páčilo sa mi to
29.07.2023
B.T. Niromwell
Bolo to dosť fajn, zopár úprav a bola by to ozaj skvelá vec. Trošku zmätočné boli tie dva objekty a keby sa dal ešte väčší dôraz na šáchovu vieru v trest, tak by to zaklaplo ešte hlasnejšie, ale každopádne tento štýl, kde sa prehráš dialógom cez military poviedku, ti veľmi ide.
29.07.2023
Tom Hotep
Celý čas si vravím, čo majú tie dve dejové linky spoločné? Na záver som to zistil. :D Inak tá Hosťovecká konfederácia bola pomenovaná podľa nejakej dediny? :D
30.07.2023
Veles
Hej hej, podľa jednej dediny, správne si si tipol :D Mohlo to byť aj lepšie, uznávam, no nepísal sok za ideálnych podmienok (u kamaráta na byte, na mizernej taburetke, a stále ma otravoval že kedy budem hotový, nech ideme do šenku :D )
12.08.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.