Nirvána
PNP
Farid sedel sám na terase v reštaurácii Naan Nirvana, vychýrenej najmä vďaka nočnému výhľadu na mesto. Kedysi ho pohľad na oranžové svetlá Madinet Salehu napĺňal šťastím. No dnes sa mu na zaprášených lícach tvorili cestičky smútku.
Stále sa nemohol zmieriť s odchodom svojej drahej ženy. Fatimy. Odkedy sa dozvedel, že ho podvádza, strávil na tejto terase mnoho času. Majiteľ, Zahir, bol jeho dobrý priateľ. No pre Faridov žiaľ nemal pochopenie.
„Vzchop sa, človeče,“ len čo zbadal potoky sĺz. „Na,“ vrazil mu do ruky džbánik s Arakom a vytiahol dva poháriky.
Farid si rukávom utrel tvár a privoňal k pálenke. Nalial obom a hodil to hneď do seba.
„Vieš koľko žien by ťa chcelo? Ale to musíš najskôr prestať fňukať,“ oboril sa naňho Zahir.
„Ale Fatima... ona bola...“ zakvílil hlasom vysokým ako žena.
„Netáraj a pi.“
Farid prevrátil hore dnom druhý pohárik, no zabehlo mu. Rozkašľal sa. Zahir sa ani neunúval pobúchať ho po chrbte. Iba prevrátil očami a nalial mu ďalší.
„Posledný raz, čo sa tu utápaš v bolesti zo zlomeného srdca. Už to trvá mesiac, človeče. Iba mi tým svojim horekovaním plašíš zákazníkov. Donesiem ti shishu. Budeš v pohode.“ Zahir sa stratil na schodisku.
Farid vstal a šiel k okraju terasy. Pozrel na oblohu posiatu hviezdami. Vonku nebol ani vánok. Mierne sa mu zatočila hlava. Pozrel sa dole.
„Ach, drahá. Takto si ma sklamala. Ja už ďalej nevládzem,“ zamumlal nešťastne.
„Čo to tam stváraš?“ Zahir pozrel na priateľa, ktorý mal jednu nohu vyloženú na zábradlí. Iba pokrútil hlavou nad chabým pokusom o samovraždu. „Vieš, že keby si skočil, tak by ťa z toho maximálne bolel zadok. Musíš byť naozaj mimo, priateľu.“
Tentoraz k nemu podišiel a na plece mu vyložil ruku.
„Daj si,“ kývol hlavou k vodnej fajke, „ja musím riadiť reštauráciu.“
Farid si znova sadol. Bol ako bez duše. Potiahol si. Blažene vyfúkol obláčik dymu. Potiahol si druhýkrát. Na tretíkrát sa mu rozšírili oči a ústa sa roztiahli do širokého úsmevu. Pozrel na fajku.
„Prečo som to neurobil skôr?“
Sedel na teraske, pofajčoval si, vyfukoval dymové krúžky, keď tu zrazu sa obloha zatiahla. Sledoval mraky. Priamo nad ním sa vyformovala tvár.
„Fatimaaaaa,“ zakvílil a znova sa rozplakal. Za celý svoj život nevyronil toľko sĺz ako teraz. Sedel tam, hlava zaborená do rukáva.
„Prečo plačeš dobrý muž?“
Farid spozornel. Prehovoril naňho ženský hlas. Zdvihol hlavu, zrak mal rozostrený od toľkého rumázgania. Pred ním sa mihotala striebristá postava.
„Jaj, čo to...“ stislo mu riťou, lebo si pomyslel, že je to dáky duch.
„Neboj sa ma.“
Jej hlas bol nádherný. Jemný. Razom sa upokojil. Utrel si oči a zaostril zrak.
Tá žena bola prekrásna. Dokonca krajšia ako Fatima, a to už je čo povedať.
Mala závoj a pod ním dlhé vlasy, ktoré sa jemne vlnili vo večernom vánku. Pozerala naňho spýtavými očami.
„Neodpovedal si,“ natiahla k nemu ruku, akoby ho nabádala, nech sa jej zdôverí.
Farid, stále ohromený tým, čo vidí, si iba odkašľal. Premýšľal. Čo by jej tak mal povedať? Že ho opustila žena kvôli Britovi? Lebo vraj jeho prízvuk je to najchutnejšie čo v živote počula? Chutnejšie ako jeho maamoul sušienky, ktoré jej vždy s láskou pripravoval?
Šľak to ber! Iba sa rozčúlil. Schmatol džbánik a nechal mierne ostrú tekutinu tiecť dole krkom.
Neznáma na ňom zbadala zmenu nálady. Stiahla ruku.
„Je to komplikované,“ dostal iba zo seba. Alkohol ho upokojil. „Ale, povedz mi, kto si ty?“
Žena sa záhadne usmiala. „Ak to chceš zistiť, musíš sa pridať k nám,“ ukázala za seba.
Farid si až teraz všimol lúč svetla, ktorý sa za ňou ťahal a siahal až do nebies. Tam, v oblakoch zbadal ďalšie ženy. Bolo ich tam mnoho a všetky sa pozerali iba naňho. Mávali mu. Volali ho.
Hlava sa mu zatočila. Vtom začul akúsi melódiu. Znela vábivo, lahodila jeho ušiam. Usmial sa a pohojdával sa v jej rytme. Neznáma k nemu znova natiahla ruku.
„Poď,“ šepkala. „S nami ti bude dobre. Všetky pozemské problémy necháš tu.“
Farid sa k nej načiahol. V tej chvíli okamžite zabudol na Fatimu. Pred očami mal len ženy, ktoré ho tam hore čakali.
A on sa už na ne nesmierne tešil.
No než stačil chytiť ruku neznámej krásavice, svet sa zatriasol. Pred očami sa mu rozhostila tma.
„Vstávaj, človeče!“ Zahir ho držal za plecia a drmal ním až kým sa Farid neprebral. Pre istotu ho ešte vyfackal.
„Č-čo sa dej... hik,“ ledabolo sa chytil za líce, ktoré ho začalo štípať.
„Uf, ale si ma vyľakal. Však ty si sa skoro upil k smrti!“
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
Arcey
Klobúk dolu. Za tú hodinu vytvoriť príbeh, nájsť vhodné cudzie slová a dať to dokopy, aby to dávalo zmysel a takmer na chlp to zobrazovalo tematický obrázok... veľmi sa mi to páčilo. Niekedy som sa ale zarazil nad niektorými vetami, ale pri PnP ako tradične to nie je chyba. Niektoré poeticky ladené časti boli parádne, najmä tá veta v úvode o cestičke sĺz. A aj záver bol dobrý, ja som čakal, že spadne z výšky a zabije sa.
29.07.2023
Klobúk dolu. Za tú hodinu vytvoriť príbeh, nájsť vhodné cudzie slová a dať to dokopy, aby to dávalo zmysel a takmer na chlp to zobrazovalo tematický obrázok... veľmi sa mi to páčilo. Niekedy som sa ale zarazil nad niektorými vetami, ale pri PnP ako tradične to nie je chyba. Niektoré poeticky ladené časti boli parádne, najmä tá veta v úvode o cestičke sĺz. A aj záver bol dobrý, ja som čakal, že spadne z výšky a zabije sa.
29.07.2023
Olex
Ahoj,
atmosféra príbehu nemala chybu, veľmi pekne si navodila pocit, akoby sme boli v niektorej z arabských krajín. Tiež ma niektoré vety zarazili, pri ďalšom spracovaní by som ich určite dala preč. A trochu sa obávam, že ti tam chýba fantastický prvok, lebo vlastne tu hrá hlavnú rolu delírium.
29.07.2023
Ahoj,
atmosféra príbehu nemala chybu, veľmi pekne si navodila pocit, akoby sme boli v niektorej z arabských krajín. Tiež ma niektoré vety zarazili, pri ďalšom spracovaní by som ich určite dala preč. A trochu sa obávam, že ti tam chýba fantastický prvok, lebo vlastne tu hrá hlavnú rolu delírium.
29.07.2023
B.T. Niromwell
Nuž po tejto poviedke budeme len ťažko vysvetľovať deťom, že piť sa nedá :D Ale vážne, páčilo sa mi to snové delírium, škoda, že trvalo tak krátko. Bolo by super keby sme videli ešte viac obrazov a ideálne aj nejakých ozaj surrealistických zvláštností, čo by v tom svojom opitom nebi našiel, ale hold, hodina je hodina.
29.07.2023
Nuž po tejto poviedke budeme len ťažko vysvetľovať deťom, že piť sa nedá :D Ale vážne, páčilo sa mi to snové delírium, škoda, že trvalo tak krátko. Bolo by super keby sme videli ešte viac obrazov a ideálne aj nejakých ozaj surrealistických zvláštností, čo by v tom svojom opitom nebi našiel, ale hold, hodina je hodina.
29.07.2023
Lucika
Dakujem krasne za komentare :) som rada, ze sa pacilo.
@Olex cisto teoreticky by sa to delirium dalo zdovodnit aj tak, ze sa mu vplyvom drog a alkoholu otvorilo okno do inej dimenzie. Ale to uz mozno prehanam :D
29.07.2023
Dakujem krasne za komentare :) som rada, ze sa pacilo.
@Olex cisto teoreticky by sa to delirium dalo zdovodnit aj tak, ze sa mu vplyvom drog a alkoholu otvorilo okno do inej dimenzie. Ale to uz mozno prehanam :D
29.07.2023
Tom Hotep
Ech, tí muži. Namiesto toho, aby sa rozchodu postavili ako chlapi, tak sa zhúlia a takmer uchľastajú k smrti a ešte k tomu sa im zdajú haluze. :) Aj keď tento štýl mi nie je veľmi pochuti, uznávam, že ide o podarené dielo.
30.07.2023
Ech, tí muži. Namiesto toho, aby sa rozchodu postavili ako chlapi, tak sa zhúlia a takmer uchľastajú k smrti a ešte k tomu sa im zdajú haluze. :) Aj keď tento štýl mi nie je veľmi pochuti, uznávam, že ide o podarené dielo.
30.07.2023