Posol z diaľky prichádza prvý
„Ďakujem, že ste všetci zmenili svoje plány, a mohli ste sa pripojiť na toto stretnutie. Viem, že každý z vás má plný kalendár, ale náš objav je kľúčový pre celé ľudstvo.“ Začal Carl po tom, ako sa na obrazovke objavovali tváre pripojených ľudí.
„Tak rýchlo, pán Schneider. O čo ide?“ netrpezlivo prehovoril postarší pán vo vojenskej uniforme. Podľa výložiek išlo o generála.
„Dnes sme zachytili umelý signál z vesmíru. Ide o odpoveď z Luytenovej hviezdy, kam sme poslali v roku 2018 pozdrav.“
„Čo to má byť?“ Opýtal sa Carl Schneider zvedavo, zatiaľ čo si odpil z kávy skúmajúc list papiera. Carl viedol sekciu Astronómia a Astrofyzika pod programom SETI.
„To sme dnes zachytili. Pôvodne to vyzeralo len ako šum, ale keď to Anna prehnala Fourierovou transformáciou, tak sa objavilo toto. Čo si o tom myslíš?“ Súril ho Frederick Phoenix, vedúci programu SETI, ktorý s neskrývaným vzrušením položil na stôl zle odtrhnutú stranu zo starej tlačiarne.
Carl videl výrazné píky signálu zakresleného do grafu v pravidelne sa opakujúcich rozostupoch.
„Hm. Ktorý satelit?“ Carl sa zamyslene opýtal. Podobné signály už videl, ale nakoniec sa vždy ukázalo, že mali prirodzený pôvod.
„Nové Arecibo.“
„Už si o tom niekomu povedal?“
„Nie, ty si prvý. Chystal som sa zavolať...“
„Nevolaj nikomu!“ skočil Fredovi do reči Carl. „Chcem o ňom vedieť viac, kým budeme zahltení nekonečnom otázok. Nechcem tu mať ďalší aliengate ako pred desiatimi rokmi, keď sme museli priznať, že ten záhadný mimozemský signál nakoniec nebol ani záhadný, ani mimozemský. Hlavne že sme s tým hneď utekali do médií.“ V modernej spoločnosti sa vedúci veľkých firiem, korporácií, a aj štátnych organizácií, čím ďalej tým viac, tlačili pred kamery. Sebaprezentácia patrila k najviac dôležitým zručnostiam súčasnosti. Na vedúcich pozíciach išlo o významnejší faktor ako samotná odbornosť. O to viac sa každý snažil objaviť čokoľvek, s čím by mohol ísť do médií a Fred bol presvedčený, že niečo také práve drží v rukách.
„Kde sú ostatní?“ Pokračoval Carl.
„Obaja sú dole. Práve to analyzujú.“
„Hm.“ Carl sa vydal na chodbu stále skúmajúc kus papiera. Ani sa neobzrel, či ho Fred nasleduje.
Zbehol po schodoch a vošiel do priestrannej kancelárie, kde jedinou zaujímavou vecou bol veľký obraz, detail notoricky známeho záznamu WOW signálu. Dnes boli v celej miestnosti len dvaja ľudia a obaja sa krčili nad jedným písacím stolom.
„Anna, Marcus, čo máte?“ Carl prehovoril na svojich doktorandov, len čo ich zbadal.
„Pst!“ zahriakla ho Anna a zakývala na neho rukou, aby nevyrušoval. „Toto nebude kódujúca sekvencia, Marcus!“ Anna pokračovala ráznym tónom, zatiaľ čo ukazovala prstom niekde na graf.
Anna Davidson bola mladá, ambiciózna študentka, ktorej snom bolo pracovať pre SpaceX. Počas rozhovorov o svojej budúcej kariére so školským psychológom, čo je dnes v Amerike zo zákona povinné, sa nesmelo priznala, že by sa uspokojila aj s druhoradou vesmírnou spoločnosťou akou je napríklad NASA. Marcus Vargas takéto ambície nikdy nemal. Keď sa ho Carl Schneider pri spoločnom popracovnom pive opýtal, prečo sa vôbec dal na štúdium astrofyziky, Marcus lakonicky odpovedal „lebo som mohol,“ čím považoval svoju odpoveď za úplnú.
„Ak má signál umelý pôvod, tak na čo by to tam niekto vkladal, Anna?“ oponoval Marcus.
Carl ich chvíľu sledoval, ale sotva po pár sekundách to už nevydržal. „Tak, čo to máme?“ Opýtal sa dôraznejšie.
„Signál prišiel pravdepodobne zo súhvezdia Malého psa.“ Začal Marcus.
„V súhvezdí Malého psa by mala byť naša hviezda, však?“
„Luytenova hviezda, áno.“ Odpovedala Anna.
„Overili ste to poriadne?“
„Smer sedí. Sme si istí.“
„Tá istá hviezda, ku ktorej sme poslali pozdrav v 2016-tom.“ Zamyslel sa Carl, pričom pozrel z okna.
„V 2017 a 2018.“ Opravil ho Fred. „Áno, je to tá hviezda. Necelé štyri parseky ďaleko.“
„12 svetelných rokov.“ Ďalej si šomral Carl pre seba. „Je rok 2049, to úplne nesedí.“ Pokračoval v hundraní.
„Čo ten signál?“ pokračoval Carl nahlas.
„Vyzeralo to ako šum, ale potom sa ukázalo toto.“ Anna v rukách mávala prefoteným grafom, rovnakým, aký držal aj Carl. „Pozrite, ako sa signál mení. Najprv štyri ostré píky. Potom hneď začína táto časť signálu s jedinou úplnou periódou. Vidíte? Presne tu. Krásna symetrická sínusoida. Pozrite, ako sa dvíha z nuly, potom prechádza do záporných čísiel a znova končí v nule.“ Anna rozprávala rýchlo a vzrušene. „Potom táto časť prakticky bez signálu, len šum a potom znova táto perióda, rovnako dlhá ako táto prvá. A za tým krátka...“
„Dobre, dobre, Anna, to vidím.“ Prerušil ju Carl netrpezlivo. „Ale čo to znamená?“
„Nemôže to byť signál prirodzeného pôvodu.“ Nadšene uzavrela Anna.
„Vylúčili ste pozemský pôvod? Odraz pozemských signálov od atmosféry, lietadlá, družice?“
„Vylúčili sme všetky alternatívy. Signál prišiel z vesmíru.“
„Čo pulzary? FRB?“ Carl sa snažil nájsť chybu.
„Myslím si, že v tom signále je skrytá informácia.“ Odpovedala Anna rýchlo. „Myslím, že tieto štyri píky znamenajú začiatok vety. Viete, ako promótor v DNA.“
„Promótor?“ Carl nechápavo dvihol obočie. „Matne si pamätám, že som o tom počul v biológií, ešte na strednej.“
„Ja... viete, DNA je trošku moje hobby. Zapísala som si molekulovú biológiu ako voliteľný predmet.“ Vysvetľovala Anna.
„Pri štúdiu astrofyziky?“ Carl sa ju snažil pochopiť. Anna len neisto prikývla.
„A čo je s tým pomódorom?“ Popohnal ju Fred k odpovedi.
„Promótor,“ Anna sa odmlčala, nech to slovo doznie, „je zhluk nukleotidov kódujúci začiatok transkripcie konkrétneho génu. Na promótor sa naväzuje RNA polymeráza. Bez neho by nevedela, kde má začať čítať. Myslím si, že toto je rovnaké. Vložili tam tieto ostré nekódujúce píky, aby sme chápali, odkiaľ máme signál čítať.“
Carl len nemo pozeral.
„A ten zbytok, Anna?“ Opýtal sa nakoniec Fred.
„Znamená to, že nám niekto konečne odpovedal. Nie sme tu sami. Máme dôkaz. Prvý kontakt.“ Anna zo seba vzrušene sypala závery.
Počítač zapípal.
„No do riti!“ zaklial Marcus, ktorý práve hľadel do svojej obrazovky.
„Jednu bombu po druhej, prosím.“ Zavelil neistý Carl. „Čo tam máš?“
„Pustil som analýzu tých štyroch píkov na uložených dátach z minulosti. A našiel som ďalší signál, rovnako z Areciba. Sedem rokov starý. Rovnaké štyri píky. Ale signál je iný.“
„Ukáž ho!“ prikázal Carl, ale sotva to dopovedal, ozval sa zvuk pracujúcej tlačiarne.
„My sme mali tento signál sedem rokov v našich databázach a nikto si ho nevšimol?“ po chvíli znova prehovoril Carl nahnevaným tónom, keď si prezeral nový graf.
„Ten signál je prakticky neviditeľný. Sotva odlíšiteľný od šumu. Je len náhoda, že Anna narazila na prvý signál. A tento druhý som našiel len preto, že viem, čo mám hľadať.“ Bránil sa Marcus.
„Znova tá istá perióda. Rovnako dlhá, rovnako vysoká.“ Anna prehovorila skúmajúc nový graf. „Pozrite, ako sa potom naťahuje. Sedí to presne. Dvojnásobok, trojnásobok... Máme definitívny dôkaz. Toto nemôže byť prirodzený signál!“
„Štyri píky. 1,2,3,4,5,6,7,8,1. Krátka pauza...“ pokračovala Anna bez toho, aby sa vôbec uistila, či ju niekto počúva. Ale počúvali ju všetci.
„Ako si dostala tie čísla, Anna?“ opýtal sa Fred.
„Násobky dĺžky prvej periódy. Je to matematika. Univerzálny jazyk.“ Anna sa pri tých slovách neubránila úsmevu.
„Potom sa to opakuje.“ Zapojil sa Marcus, ktorý hľadel do svojej kópie grafu.
„Áno, opakuje...“ prisvedčila Anna. „Počkať, nie! Neopakuje sa to. Štyri píky. 1,2,3,4,5,6,6,8,-1. Šestka je tam dvakrát. Chýba sedmička. A posledná perióda je síce rovnaká, ale prevrátená. Sínusoida najprv klesá do záporných čísiel, a až potom stúpa do kladných. Vidíte, presne naopak.“
„Učia nás komunikovať. Pôvodná perióda znamená áno, obrátená perióda znamená nie.“ Skonštatoval Carl.
„Potom nasledujú ďalšie štyri píky a oveľa zložitejší signál.“ Znova sa zapojil Marcus.
„To bude ich posolstvo.“ Anna vzrušene zapišťala, povyskočila a pár krát rýchlo takmer nehlučne zatlieskala.
„Nemyslím si.“ Zamyslene pokrútil hlavou Marcus, pričom žmúril do obrazovky. „Ten signál... To je náš signál!“
„Ako to myslíš, že náš signál?“
„Porovnal som ho s tým, ktorý sme poslali do vesmíru my. Je to kus zo signálu, ktorý sme poslali v roku 2018. Poslali nám ho späť.“
„Možno tým chceli dokázať, že ide o umelý signál. Vravia tým ‚Sme tu, počujeme vás‘.“ Špekuloval Fred.
„Za naším signálom je doplnená ešte tá ich jedna prevrátená perióda. -1.“ Ďalej čítal Marcus z obrazovky.
„Čo sa im nepáči naše vysielanie? Nech si preladia rádio.“ zasmial sa Fred.
„Buďte ticho!“ s neprítomným pohľadom povedal Carl rázne.
„Čo?“ ohradil sa Fred.
„Ich signál neznamená, že ‚tu som‘. Ich signál znamená ‚buďte ticho‘.“ Prebral sa Carl a rýchlo svoje slová vysvetlil. „Okamžite ma spojte s prezidentom, ministrom obrany, náčelníkom polície, alebo s kýmkoľvek. Najlepšie so všetkými. Okamžite!“ Carlovi sa roztriasli ruky, pričom prebehol k prvému voľnému počítaču.
Marcus spustil špeciálne upravený Zoom od Microsoftu, cez ktorý sa vedel pripojiť priamo na prezidentskú kanceláriu. Po chvíli odbavovania bezpečnostných protokolov bola konferencia pripravená.
„Ďakujem, že ste všetci zmenili svoje plány, a mohli ste sa pripojiť na toto stretnutie. Viem, že každý z vás má plný kalendár, ale náš objav je kľúčový pre celé ľudstvo.“ Začal Carl po tom, ako sa na obrazovke objavovali tváre pripojených ľudí.
„Tak rýchlo, pán Schneider. O čo ide?“ netrpezlivo prehovoril postarší pán vo vojenskej uniforme. Podľa výložiek išlo o generála.
„Dnes sme zachytili umelý signál z vesmíru. Ide o odpoveď z Luytenovej hviezdy, kam sme poslali v roku 2018 pozdrav.“
Ľudia na obrazovke sa začali neisto hmýriť. Generál vypol mikrofón, ale zabudol vypnúť kameru. Bolo vidieť, ako sa nahol k niekomu a začína výrazne odmietavo gestikulovať.
„To nie je všetko! Dnes sme z našich dát taktiež zistili, že sme dostali aj druhú správu z rovnakého zdroja už pred siedmymi rokmi.“ Pokračoval Carl nevšímajúc si generála.
„Dokázali ste ju prečítať?“ prehovorila postava s označením „Hosť“ bez zapnutej kamery. Po týchto slovách si ju zapol. Bol to sám prezident USA.
„Áno, pán prezident. Správa hovorí, že máme byť ticho.“ Carl odpovedal priamo a vecne, bez náznaku pochybností o význame správy. Prezidentova prítomnosť ho nezneistila.
„Pokračujte!“ Nabádal ho prezident.
„Správa pozostáva z týchto štyroch píkov.“ Carl začal premietať svoju obrazovku. „To podľa nás znamená začiatok vety“ Carl vysvetlil čísla až prišiel na koniec. „Toto je naša správa. Vrátili nám ju naspäť so slovom NIE. Dá sa to chápať doslova ako ‚nie, neposielajte nám to‘, alebo jednoduchšie ‚buďte ticho‘.“
Po tých slovách nastal ruch. Mnoho ľudí nemalo vypnuté mikrofóny, čo znemožnilo pokračovanie diskusie, mnoho začalo kamsi telefonovať, písať si poznámky a pár z pripojených ľudí sa po týchto slovách odpojilo.
„Tá správa sa mi zdá byť príliš primitívna.“ pokračoval prezident, keď ruch trochu utíchol.
„Nevedia, ako premýšľame. Nemôžu používať symboly alebo správy založené na našej alebo ich sociológii. Pochopili, že musíme rozumieť matematike, inak by sme v prvom rade neboli schopní poslať našu správu a k tomu základný binárny systém 1 a 0 alebo, ak chcete, ÁNO a NIE. Ide o prvý kontakt, preto toho viac použiť nemôžu.“
„Dobre, máte teóriu, prečo nám poslali túto správu? Ide o hrozbu z ich strany?“
„Skôr to bude varovanie. Vždy sme si predstavovali vesmír prázdny, tichý a nehostinný. Ako púšť. Keď narazíme na niekoho seberovného, pozdravíme ho, potešíme sa, že nie sme sami. Čakáme, že si navzájom pomôžeme. Ale čo keď je vesmír skôr ako džungľa plná života. A to znamená aj plná predátorov. Nevykrikovali by sme, nechceli by sme, aby nás predátor našiel. Boli by sme ticho, schovaní pod kameňom a snažili by sme sa pod závojom nenápadnosti prežiť. Nekričali by sme na suseda ‚Hej, tu som!‘. Nerobili by sme vlny. Chceli by sme byť nenápadní, neviditeľní. A my sme začali v takom prostredí kričať. Náš sused nás upozornil, aby sme nevystrájali. Považujem to skôr za varovanie ako za hrozbu.“
„Teda je šanca, že nás neprichádzajú napadnúť?“ stále pokračoval s otázkami prezident.
„Pane, ale to je správa, ktorá k nám priletela z ich hviezdy vzdialenej 12 svetelných rokov. Trvalo by im to sem desiatky rokov, aj keby mali oveľa výkonnejší pohon ako my.“ Odpovedal Carl pokojne.
„A čo potom tie záhadné asteroidy v našej slnečnej sústave?“
„Čo? Aké asteroidy?“ Na Carlovi bolo vidieť, že táto posledná otázka ho zaskočila.
„Nemali by sme o tom hovoriť s civilistom, pán prezident. Ide o prísne utajovanú skutočnosť.“ Skočil do rozhovoru generál.
„V tomto momente už na tom nezáleží.“ Odbil generála prezident. „Pán Schneider, pamätáte si vesmírny objekt Oumuamua?“ Pokračoval.
„Áno, ten záhadný asteroid, ktorý zrýchlil pri prelete okolo Slnka. Snažili sme sa ho dobehnúť sondou, ale nepodarilo sa nám to.“
„Nuž, teraz ich máme v slnečnej sústave asi tucet, všetky rovnaké a stále objavujeme nové. Najbližší k nám sa nachádza neďaleko Saturnu.“
Carl sa tak mykol od prekvapenia, že sa oblial kávou, ktorú doteraz mimovoľne popíjal.
„Kto? Kto ich objavil?“ Snažil sa spracovať informáciu, ktorú práve dostal úplne ignorujúc mokrú košeľu.
„Tím okolo pána O'Neala z Mauna Kea. Potvrdili ich oba teleskopy, Keck 1 aj Keck 2“ Odpovedal generál pravdivo.
„John?! Ako to, že sme o tom nevedeli?“ Oboril sa Carl priamo na Johna O'Neala, taktiež pripojeného k tejto konferencii, ktorý doteraz mlčal.
„Išlo o prísne utajovanú informáciu, Carl.“ Odpovedal John.
„Verili by ste tomu?“ Carl na okamih vypol mikrofón a obrátil sa na svoj tím sediaci okolo neho. „Ešte aj naši vlastní najbližší kolegovia majú pred nami tajnosti?!“
„Popravde, aj ja som o tom vedela.“ Priznala sa Anna. „Dennis Strongman z O'Nealovho tímu ma pred pár mesiacmi kontaktoval. Je to môj dobrý kamarát. Poznáme sa ešte zo strednej a požiadal ma o pomoc pri vyhodnocovaní nejakých záberov. Keď som pochopila o čo ide, zaprisahal ma, aby som o tom mlčala.“
Mračiaci sa Carl chcel na to zareagovať, ale generálov hlas pritiahol jeho pozornosť späť ku konferencii a tak si bez slova znova zapol mikrofón.
„Vraveli ste, že ste zachytili dve správy?“ zmenil tému generál.
„Áno. Tú, čo som vám predniesol, bola sedem rokov stará. Tú dnešnú sme ešte nerozlúštili.“ Carl premietol na obrazovku druhý signál. „Všimnite si, že správa začína rovnakými štyrmi píkmi. Za tým nasleduje táto perióda. To znamená 1, prípadne súhlas ÁNO. Krátka medzera. A znova 1. Ešte jedna trošku dlhšia medzera a znova 1. Potom štyri ostré píky, čiže nový riadok. Ďalšia 1, dlhá medzera, oveľa dlhšia ako v prvom riadku, potom opäť 1 a rovnaká trošku dlhšia medzera a táto obrátená perióda znamená -1, alebo nesúhlas, teda NIE.“ Carl hovoril rýchlo a pri tom behal kurzorom po obrazovke. Zatiaľ netušil význam jednotlivých sínusoíd a tak ich len popisoval. „Potom je tu posledná štvorica píkov a len táto prevrátená perióda znamenajúca nie. Potom sa signál ešte štyrikrát opakuje.“
„Takže aj toto je varovanie?“ opýtal sa znova generál.
„Ak to skúsim prečítať, tak to znie ako krátka je áno, dlhá je nie. Vyzerá to ako predpis. A potom samotná správa, ktorá vraví len jednoduché nie. To znamená...“ Carl zarazený prestal hovoriť.
„Čo to znamená, pán Schneider?“ súril ho generál.
„Neskoro!“ Carl pobledol a odovzdane sa zosunul na stoličke.
„Neskoro?“ prehodil prezident.
„Pred siedmimi rokmi nám vraveli, aby sme boli ticho. Nech prestaneme vysielať správy do vesmíru. Či už úmyselné alebo neúmyselné. Zo Zeme už nemal odísť žiadny signál. Pravdepodobne je to nebezpečné. Boli sme ako hlučné dieťa v temnom lese a oni sa nás snažili varovať. Dnes nám poslali jedinú správu, ktorá vraví ‚NESKORO‘.“
Po týchto slovách nastalo hrobové ticho.
„Stále máme nejaký čas na prípravu, nie?“ Ticho prerušil Carl nesmelou otázkou.
Niekto mimo kamery prehovoril na prezidenta. Bolo počuť len nejasné slová, ale prezidentova reakcia bola zreteľná.
„Pri Mesiaci?“ Prezidenta nová informácia zaskočila. Vstal a odbehol mimo záberu. Na pozadí bolo počuť ďalších niekoľko hlasov, ale hovor bol nezrozumiteľný.
„Pán prezident?“ opýtal sa naliehavo generál. „Čo sa deje?“
Nikto neodpovedal. Záber na prázdnu prezidentovu stoličku po pár sekundách vystriedal nápis offline. Konferencia náhle skončila a Carl zostal hľadieť do tmavej obrazovky.
„Čo to znamená, Carl?“ Z myšlienok ho vytrhol Fred.
„Niekto prichádza, Fred. A my by sme sa mali pripraviť.“ Skonštatoval Carl a odišiel domov za rodinou.
Martin St. Louis
Pisem scifi a fantazy poviedky. Vystudoval som biomedicinsku fyziku a vo svojich poviedkach sa snazim pouzit vedu spravnym sposobom s jemnym ohnutim do vedeckej fantastiky.
Diskusia
MartinB
Namet neoriginalny, ale spracovanie pekné. Čítalo sa to dobre, určite pridaj ešte niečo, rád si prečítam. Prípadne sa zapoj do Fantastickej poviedky.
23.10.2023
Namet neoriginalny, ale spracovanie pekné. Čítalo sa to dobre, určite pridaj ešte niečo, rád si prečítam. Prípadne sa zapoj do Fantastickej poviedky.
23.10.2023
ama_rilla
Poviedka mala dobrý začiatok, vtiahla ma do deja, dokázala vo mne vyvolať zvedavosť.
Akurát mi to príde tak, že autor mohol využiť priestor a viac rozpracovať príbeh. Celé to malo extrémne rýchly spád. Odrazu sa tam objavilo množstvo informácií a už nám to bolo cele len tak nejako dopovedané... čo je veľká škoda, lebo nápad s varovnou správou z vesmíru bol ozaj fajn. Ale ja som teda veľmi nepochopila, ako dospelí k tomu, že to znamená "buďte ticho" :D Rozlúštenie takej dôležitej a zásadnej správy trvalo asi 3 sekundy, odrazu sa zjavila druhá staršia správa, už tam bol aj prezident a meteority... proste bolo to príliš rýchle a mala som z toho taký dojem vysypania informácií, o ktorých sme predtým ani netušili...
02.11.2023
Poviedka mala dobrý začiatok, vtiahla ma do deja, dokázala vo mne vyvolať zvedavosť.
Akurát mi to príde tak, že autor mohol využiť priestor a viac rozpracovať príbeh. Celé to malo extrémne rýchly spád. Odrazu sa tam objavilo množstvo informácií a už nám to bolo cele len tak nejako dopovedané... čo je veľká škoda, lebo nápad s varovnou správou z vesmíru bol ozaj fajn. Ale ja som teda veľmi nepochopila, ako dospelí k tomu, že to znamená "buďte ticho" :D Rozlúštenie takej dôležitej a zásadnej správy trvalo asi 3 sekundy, odrazu sa zjavila druhá staršia správa, už tam bol aj prezident a meteority... proste bolo to príliš rýchle a mala som z toho taký dojem vysypania informácií, o ktorých sme predtým ani netušili...
02.11.2023
Veles
O tejto teórii som už poču, prečo je vesmír tichý, tak som nebol až tak prekvapený. Napísané to bolo celkom dobre, nejaká chybička tam ale kde-tu bola. Osobne mi tam nesedeli píky, podľa mňa vrcholy by boli lepšie. Ako spomína ama_rilla, tiež som bol zmätený z toho, ako to rýchlo dešifrovali a aký to malo extrémne rýchly spád.
Inak sa mi to ale páčilo, dobrý začiatok nového kola :)
02.11.2023
O tejto teórii som už poču, prečo je vesmír tichý, tak som nebol až tak prekvapený. Napísané to bolo celkom dobre, nejaká chybička tam ale kde-tu bola. Osobne mi tam nesedeli píky, podľa mňa vrcholy by boli lepšie. Ako spomína ama_rilla, tiež som bol zmätený z toho, ako to rýchlo dešifrovali a aký to malo extrémne rýchly spád.
Inak sa mi to ale páčilo, dobrý začiatok nového kola :)
02.11.2023
Martin Chabada
Miesto odkiaľ (asi) prišiel nápad, je uvedené priamo v texte (Boli sme ako hlučné dieťa v temnom lese...). Dokonca sa mi zdá, ako by boli niektoré odseky priamo citované od toho Číňana. :-)
Problém tu vidím aj v remeselnom spracovaní, napríklad sa objavujú chyby pri písaní uvádzacích viet priamej reči. Tu pomôže len viac praxe.
V každom prípade, sci-fi písane autormi s vedeckým vzdelaním považujem za tie najlepšie, tak dúfam, že autor bude písať stále viac.
03.11.2023
Miesto odkiaľ (asi) prišiel nápad, je uvedené priamo v texte (Boli sme ako hlučné dieťa v temnom lese...). Dokonca sa mi zdá, ako by boli niektoré odseky priamo citované od toho Číňana. :-)
Problém tu vidím aj v remeselnom spracovaní, napríklad sa objavujú chyby pri písaní uvádzacích viet priamej reči. Tu pomôže len viac praxe.
V každom prípade, sci-fi písane autormi s vedeckým vzdelaním považujem za tie najlepšie, tak dúfam, že autor bude písať stále viac.
03.11.2023
Hieronymus
Napísané fajn, konverzačky vždy potešia, ale našlo sa pár vecí, nad ktorými som sa pozastavil.
Trošku ma zarazilo, že stále používajú papier v dobe, kedy bude pravdepodobne všetko digitalizované.
Potom, SETI má pod sebou veľa vedcov a tak trochu nechápem, že práve v sekcii, kde by sa dalo reálne očakávať zachytenie nejakej mimozemskej komunikácie, pracujú dvaja študenti a ich šéf. Prečo tam nie je niekto seniornejší, okrem šéfa, ktorý by mohol kriticky zhodnotiť ich analýzy, alebo získané údaje. A ich závery sú prijímané v podstate nekriticky, čo tiež nechápem. Nie sú to síce idioti, ale je fajn mať aj niekoľko ďalších názorov od skusenejších kolegov.
A možno to takto v SETI chodí, neviem o tom veľa, len tak uvažujem.
Tiež mi nesedí ich spôsob uvažovania. Zachytia nejaký signál, hľadajú v ňom systém a baba príde s nápadom, že je to ako s DNA... No dobre, ale prečo by to tak malo byť? Mne to znie skôr ako snaha za každú cenu nájsť hocičo, čo by pomohlo pochopiť problém. Neviem, či aplikácia ľudského systému štruktúry tela môže pomôcť pochopiť mimozemský systém komunikácie. Možno môže, ale potom treba vysvetliť prečo. Rovnako matematika. Je to univerzálny jazyk, ale na Zemi, prečo by mal byť aj pre mimozenskú civilizáciu?
No a tak ako tu väčšina už povedala, tá komunikácia je neuveriteľná. Dobre je to vysvetlené v Arrival, kde je priamo ukázané, ako sa po malých krokoch dá dopracovať k zmysluplnému rozhovoru. Je to proces trvajúci mesiace a začína na tak elementárnej veci ako je zhodnúť sa na tom, že dve strany hovoria o tom istom. A tu to trvá minúty. A to nie je nikto z nich ani len lingvista.
V skratke, pribeh bol zbytočne zjednodušený na úkor logiky, čo je škoda, ale inak to bolo OK.
03.11.2023
Napísané fajn, konverzačky vždy potešia, ale našlo sa pár vecí, nad ktorými som sa pozastavil.
Trošku ma zarazilo, že stále používajú papier v dobe, kedy bude pravdepodobne všetko digitalizované.
Potom, SETI má pod sebou veľa vedcov a tak trochu nechápem, že práve v sekcii, kde by sa dalo reálne očakávať zachytenie nejakej mimozemskej komunikácie, pracujú dvaja študenti a ich šéf. Prečo tam nie je niekto seniornejší, okrem šéfa, ktorý by mohol kriticky zhodnotiť ich analýzy, alebo získané údaje. A ich závery sú prijímané v podstate nekriticky, čo tiež nechápem. Nie sú to síce idioti, ale je fajn mať aj niekoľko ďalších názorov od skusenejších kolegov.
A možno to takto v SETI chodí, neviem o tom veľa, len tak uvažujem.
Tiež mi nesedí ich spôsob uvažovania. Zachytia nejaký signál, hľadajú v ňom systém a baba príde s nápadom, že je to ako s DNA... No dobre, ale prečo by to tak malo byť? Mne to znie skôr ako snaha za každú cenu nájsť hocičo, čo by pomohlo pochopiť problém. Neviem, či aplikácia ľudského systému štruktúry tela môže pomôcť pochopiť mimozemský systém komunikácie. Možno môže, ale potom treba vysvetliť prečo. Rovnako matematika. Je to univerzálny jazyk, ale na Zemi, prečo by mal byť aj pre mimozenskú civilizáciu?
No a tak ako tu väčšina už povedala, tá komunikácia je neuveriteľná. Dobre je to vysvetlené v Arrival, kde je priamo ukázané, ako sa po malých krokoch dá dopracovať k zmysluplnému rozhovoru. Je to proces trvajúci mesiace a začína na tak elementárnej veci ako je zhodnúť sa na tom, že dve strany hovoria o tom istom. A tu to trvá minúty. A to nie je nikto z nich ani len lingvista.
V skratke, pribeh bol zbytočne zjednodušený na úkor logiky, čo je škoda, ale inak to bolo OK.
03.11.2023
Lucika
Mne sa to celkom páčilo :) tak ako ostatní aj ja som sa pozastavila nad tým, že to rozlúštili tak rýchlo. Ale atmosféru to malo dobrú, aj keď sa koniec dal očakávať.
11.11.2023
Mne sa to celkom páčilo :) tak ako ostatní aj ja som sa pozastavila nad tým, že to rozlúštili tak rýchlo. Ale atmosféru to malo dobrú, aj keď sa koniec dal očakávať.
11.11.2023
Tom Hotep
Téma teórie temného lesa bol dobrý výber, ale poviedka mi prišla trocha slabá. Len sa tam rozprávalo a rozprávalo. Keby to bola súčasť nejakého väčšieho románu, tak by som to ešte bral, ale v takto krátkej poviedke by som uvítal trocha akcie. Napísané to však nebolo zle. Mimochodom, nebola náhodu inšpiráciou knižná séria istého čínskeho spisovateľa? :)
16.11.2023
Téma teórie temného lesa bol dobrý výber, ale poviedka mi prišla trocha slabá. Len sa tam rozprávalo a rozprávalo. Keby to bola súčasť nejakého väčšieho románu, tak by som to ešte bral, ale v takto krátkej poviedke by som uvítal trocha akcie. Napísané to však nebolo zle. Mimochodom, nebola náhodu inšpiráciou knižná séria istého čínskeho spisovateľa? :)
16.11.2023
Martin Hlavňa
Poviedku presne s touto témou si pamätám z minuloročných podcastov k Martinus cene fantázie. Neviem či ide teda o toho istého autora, ktorý poviedku upravil, alebo sa niekto trafil do rovnakej témy.
Páčila sa mi teória toho, že sa skrz matematiku učili komunikovať, ale aj mne chýbala istá dávka napätia. Napriek tomu, že mám dialógy rád, tak tu ma až tak nechytili.
Správu pochopili dosť rýchlo, asi by som poviedku spomalil a rozkúskoval do časových skokov.
22.11.2023
Poviedku presne s touto témou si pamätám z minuloročných podcastov k Martinus cene fantázie. Neviem či ide teda o toho istého autora, ktorý poviedku upravil, alebo sa niekto trafil do rovnakej témy.
Páčila sa mi teória toho, že sa skrz matematiku učili komunikovať, ale aj mne chýbala istá dávka napätia. Napriek tomu, že mám dialógy rád, tak tu ma až tak nechytili.
Správu pochopili dosť rýchlo, asi by som poviedku spomalil a rozkúskoval do časových skokov.
22.11.2023
Olex
Ahoj,
táto tematika je veľmi obľúbená. Sme vo Vesmíre sami? Radosť z objavovania sa mieša so strachom z toho, čo objavíme. Vzhľadom k tomu, ako sa „civilizovanejší“ obyvatelia Zeme zachovali k prírodným kmeňom sa nedá diviť tomu, že sa ľudia obávajú vyspelejších mimozemšťanov. Ak by boli menej vyspelí než ľudia, no, to by pre nich nemuselo dopadnúť najlepšie. Páčilo sa mi spracovanie príbehu, napätie. Ešte by to chcelo viac popracovať s postavami.
27.11.2023
Ahoj,
táto tematika je veľmi obľúbená. Sme vo Vesmíre sami? Radosť z objavovania sa mieša so strachom z toho, čo objavíme. Vzhľadom k tomu, ako sa „civilizovanejší“ obyvatelia Zeme zachovali k prírodným kmeňom sa nedá diviť tomu, že sa ľudia obávajú vyspelejších mimozemšťanov. Ak by boli menej vyspelí než ľudia, no, to by pre nich nemuselo dopadnúť najlepšie. Páčilo sa mi spracovanie príbehu, napätie. Ešte by to chcelo viac popracovať s postavami.
27.11.2023
Ray Janonoff
Možno som obmedzený nevedeckým pohľadom, ale píky ma vyslovene štvali. Viem, že sa to používa, tu možno ako vedecký slang(?), ale prečo ním hovorí aj rozprávač?
Ako viackrát zaznelo, všetko sa deje extrémne rýchlo, až tak, že posledná veta - ktorá asi mala vyvolať emóciu? - urobila akurát wtf.
Vadili mi niektoré vety ako napr "...postarší pán vo vojenskej uniforme. Výložky označovali..." - napísať postarší generál ti ušetrí asi 45 znakov a oči niektorých čitateľov.
Celkovo sa mi dej a odhalenia páčili (Číňana som nečítal), len sa stratili.
28.11.2023
Možno som obmedzený nevedeckým pohľadom, ale píky ma vyslovene štvali. Viem, že sa to používa, tu možno ako vedecký slang(?), ale prečo ním hovorí aj rozprávač?
Ako viackrát zaznelo, všetko sa deje extrémne rýchlo, až tak, že posledná veta - ktorá asi mala vyvolať emóciu? - urobila akurát wtf.
Vadili mi niektoré vety ako napr "...postarší pán vo vojenskej uniforme. Výložky označovali..." - napísať postarší generál ti ušetrí asi 45 znakov a oči niektorých čitateľov.
Celkovo sa mi dej a odhalenia páčili (Číňana som nečítal), len sa stratili.
28.11.2023