Hrdina
Musí sa postaviť nepriateľovi, na ktorého nie je pripravený.
Haren nevedel, čo ho zobudilo. Počul prvé výbuchy, alebo pocítil otrasy? Nevedel, ale tak či tak vyskočil z postele úplne vystrašený a pozrel z okna. Najprv nič nevidel, ale potom si všimol predátorov rasy Ildir, ktorý skákali z domu na dom a šírili smrť. Chlapec sa roztriasol.
Ozval sa ďalší výbuch. Pozrel k dverám, ktoré sa v tej chvíli rozleteli a vošla Ibu s jeho brnením. Pomohla mu s obliekaním a vyviedla ho von z izby. Haren uvidel Paia, ktorý balil zbrane a iné zásoby. Chcel im povedať o Ildiroch, ale uvedomil si, že oni o nich určite už dávno vedia.
„Odchádzame, drž sa vždy pri nás, rozumieš?“ povedal Pai.
Haren prikývol a zobral do ruky svoj ruksak. Cítil, že by mali s Ildirmi bojovať. Oni na to majú výcvik a zbrane. Prečo utekajú? To je monštier tak veľa? Pozrel na Ibu, jej hnedé krásne vlasy, brnenie posiate maľbami stromov a svalnatého Paia, ktorý niesol zbrane v rukách a sústredene sledoval všetko pred sebou. Obaja patrili k Malej hliadke, najlepším strážcom pohraničia. Nechal to radšej na nich, on bol zatiaľ len učeň.
Vyšli z Pevnosti a Haren zacítil silný pach Ildirov, ktorí mu dráždil nos. Ich prítomnosť bola všadeprítomná. Nevidel ich, ale vedel o nich.
Rýchlym krokom prešli polovicu ulice, držali sa pri okraji budov, neustále sa obzerali okolo seba.
Výbuch. A ďalší. Haren chytil Ibu za ruku a ona mu ju silno stisla. „Zvládneme to,“ povedala.
Ildirovia prišli ako keby odnikiaľ, pokojná ulica sa zmenila rýchlosťou blesku. Ľudia sa vyhrnuli z dverí a Ildirovia na nich skákali a žrali ich zaživa. Pai zakričal, aby bežali a oni sa rozbehli dolu ulicou, vyhýbali sa Ildirom ako sa len dalo. Zatiaľ im nevenovali pozornosť, ale to sa mohlo hocikedy zmeniť.
Zrazu Harena niekto sotil dopredu. Urobil niekoľko rýchlych krokov, kým bolestivo padol na kolená. Za sebou počul zvuk ako keby spadol dom a naozaj, keď sa obzrel, uvidel len zvyšky steny budovy, okolo ktorej prešli.
Zakričal na Paia a Ibu, ale nikto mu neodpovedal. Vyštveral sa na sutiny a začal odhadzovať tehly.
Ale Ildirovia zabíjali okolo, ulicou sa ozývali výkriky a stonanie.
Musíš utekať, musíš utekať, počul Paiou hlas v hlave. Ale on nechcel a ďalej hrabal, ale keď sa pozrel okolo seba uvidel Ildirov hľadiacich naňho. Ulica pred ním sa nimi len hemžila. Utekaj, utekaj, zaznel Ibin hlas a on sa rozbehol. Vyhýbal sa tvorom ako len vedel až nemal na výber a vbehol do vchodu po jeho pravej ruke.
Ruch vonku sa stíšil, snažil sa rozmýšľal, ale nebolo to jednoduché. Jeho výcvik ešte ani nezačal, dokopy nič nevedel. Čo by spravili oni? Nešli by na ulicu. Určite nie. To sa už nedalo. A určite by to nechceli od neho, keď je sám.
Ale ani by tu nestáli ako idioti, pokarhal sa v duchu. Pozrel sa okolo seba. Chodba a na nej schodisko vedúce hore a dole. „Po schodoch nie,“ zašepkal. Chodba viedla na druhú stranu domu, videl presklené dvere. Možno tam bude menej netvorov. Musel to skúsiť.
Prebehol k dverám, ale neotvoril ich. Uvidel niekoľko predátorov, ktorý o ňom ale nevedeli. Rozrazil dvere a utekal po ulici. Obzrel sa a videl Ildirov ako vyrazili za ním. Snažil sa zrýchliť, ale nešlo to, nemal na to silu.
Objavilo sa pre ním transportné vozidlo a muž za volantom otvoril dvere na strane spolujazdca.
„Naskoč, naskoč,“ zakričal.
Haren skočil do otvorených dverí a muž prudko vyrazil do ulice naľavo.
„Si sám, chlapče?“ opýtal sa muž. Šoféroval len jednou rukou, druhú mu pohrýzol Ildir. Tvár mal v jednom kŕči, ruka ho musela veľmi bolieť.
„Nebol som, ale oni niekam zmizli,“ vyjachtal Haren. Ohliadol sa dozadu a uvidel dvoch vojakov, ktorí s obavami sledovali Ildirov okolo.
„Kto zmiz...“ muž prudko zatočil volantom doprava, ale aj tak sa nevyhol prekážke pred nimi. Tvrdý náraz, chlapca hodilo dopredu stratil vedomie.
Prebral sa. Transportné vozidlo stálo zapichnuté do steny domu.
Všetci okolo neho boli mŕtvy. Šofér ležal s hlavou zaklonenou dozadu a otvorenými očami. Vojaci na zadných sedadlách sa nehýbali, nedýchali.
Haren horko ťažko vyliezol z vozidla a ocitol sa voči Ildirovi. Takto zblízka žiadneho predtým nevidel a ani nikdy nechcel. Hlava s troma očami a papuľou s dvoma radmi nechutne zakrivených ostrých zubov ho sústredene sledovala, šesť nôh pripravených okamžite vyraziť dopredu.
Haren pomaly ustupoval a predátor sa hýbal s ním dopredu.
„Čo tam robíš? Utekaj, bež preč!“ zakričal muž z druhej strany ulice a chlapec využil to, že Ildir k nemu otočil hlavu. Preskočil vozidlo a šprintoval dolu ulicou.
Nevedel koľko prebehol, pľúca ho štípali nedostatkom vzduchu, nohy pálili únavou. Hanbil sa za seba, patril k Malej hliadke, čakal od seba viac. Vbehol do vchodu naľavo a sťažka dýchal.
Tiché mrnčanie. Najprv si ho neuvedomil, ale potom ho počul jasnejšie.
Musíš utekať, znova sa mu ozvala v hlave Ibu.
Možno niekto potrebuje pomôcť. Musím predsa pomôcť, aj keď sa bojím, v duchu jej odpovedal.
Musíš ut... Nie, musím pomôcť.
Opatrne kráčal k zvuku až za rohom uvidel malú Bintiu, jedného z najkrajších, ale zároveň najkrehších tvorov v Sústavách. Meter vysoký tvor s veľkými očami a jemnou farebnou srsťou naňho vystrašene na neho hľadel. Povedal, že jej pomôže a pohladil ju po hlave. Zobral ju na ruky a zakryl svojím brnením, aby ju aspoň z časti chránilo.
Kam teraz? Začul výbuchy a v tej chvíli pochopil, že teraz musí utekať. Kam, to si rozmyslím potom.
Na ulici nevidel žiadneho netvora, ale veľa ľudí, ktorí kričali a utekali. Pridal sa k nim. Dav odbočil doprava a Haren sa ním nechal viesť, keď sa zrazu ľudia rozkričali omnoho viac a chlapec s Bintiou na rukách prudko zmenil smer doprava, do úzkej ulice. Nevedel prečo to spravil, ale zachránilo im to život. Za nimi sa prevalila vlna monštier, ktorá zabíjala mužov, ženy a deti. Niekoľko Ildirov sa odpojilo od hlavného prúdu a hnali sa za Harenom. Chlapec utekal tak rýchlo ako len vedel a keď sa obzrel Ildirovi tam neboli.
Ocitli sa na malom námestí a pred nimi stála stanica energovlaku. Haren prešiel vstupnou halou a schodmi dolu k nástupištiam. Dúfal, že tam bude stáť aspoň jeden vlak.
A stál. Haren sa slabo usmial a naskočil doňho. Dvere sa za ním nezavreli a vlak sa nepohol. Stáli v prázdnom vozni.
Dvere do lokomotívy našiel otvorené. Panel s rôznymi páčkami a tlačidlami mu nič nehovoril. Nechápal to a frustrovane zakričal až sa Bintia zamrvila pod brnením.
Zatriasla sa zem. Súprava nadskočila a pohla sa. Haren sa v prvých sekundách nevedel rozhodnúť, či z nej vyskočiť, alebo zostať a keď sa nakoniec rozhodol vyskočiť, už sa nedalo. Vlak sa hnal po koľajniciach a chlapec nevedel ako ho zastaviť. Skryl sa medzi sedadlami a snažil sa byť v takej polohe, aby Bintiu pod brnením, čo najviac ochránil.
„Neboj sa, zvládneme to,“ povedal jej a pevne sa držal.
Vlak sa roztriasol, pod nohami sa mu ozýval škrípavý zvuk, hluk okolo nich ich ohlušoval a potom prudké zastavenie. Haren zacítil ako mu niečo puklo v hrudi, ale bolesť necítil.
Chvíľu čakal, či sa niečo nestane a až potom sa odvážil vystúpiť z vlaku.
Stáli na okraji mesta pred hustým lesom.
A Ildirovia sa blížili sprava.
Haren neváhal a rozbehol sa do lesa.
Blížila sa a už nielen sprava, ale aj zľava. Musel to dokázať, musel. Nohy ho boleli od únavy, strácal nad nimi kontrolu, ale nechcel zastaviť. Videl voľný priestor pred sebou a za ním Birgarovu stenu, energetickú stenu, cez ktorú Ildirovia nemohli prejsť. Stála tak blízko. Chcel pridať, ale nemohol, všetky sily ho opustili a priestor pred ním vyplnili Ildirovia.
Haren sa bezmocne točil okolo vlastnej osy, ale predátori sa k nemu pomaly blížili z každého smeru.
Chcel plakať, chcel sa schúliť do klbka a zavrieť oči, aby to všetko aspoň na chvíľu prestalo. Všetko by skončilo, nevládal ísť ďalej.
Bintia sa vystrašene zatriasla pod brnením a on ju silnejšie chytil. Čokoľvek chcel nemalo význam. Už sa dal na to, aby Bintiu zachránil a nemôže prestať. Ešte pre jej záchranu neurobil všetko.
Dal si dolu vrchnú časť brnenia a Bintiu ním celú zakryl, dbal na to, aby jej z neho nič netrčalo a Ildirovia sa nej nedostali. Znova ju chytil do náručia a pozrel smerom, ktorým chcel predtým utiecť.
A rozbehol sa.
Monštrá sa na neho vrhali, ale on bežal, cítil ich pach na sebe, cítil ako ho hrýzli a bolesť, ktorú mu spôsobovali bola neznesiteľná, ale on bežal. Ani nevedel, čo ho bolí viac, takmer nevidel, ale nezastavoval.
A potom to prestalo a on ťažko kráčal cez Birgarovu stenu. Dostal sa na druhú stranu a klesol na na kolená. Položil Bintiu na zem a ona sa vymotala z brnenia, najprv zmätene pozerala okolo seba a potom ho objala. Bolelo ho to, ale nevydal ani hláska.
Z húštiny pred ním vyšiel vojak, najprv si ho nevšimol, ale potom sa otočil k nemu.
„Neboj sa, pomôžem ti,“ povedal a stiahol si ruksak z chrbta.
Haren sa zhlboka nadýchol a telo ho začínalo stále viac a viac bolieť.
„Toto ti pomôže, všetko bude v poriadku,“ stále opakoval. Chlapec zacítil pichnutie do ruky, ale kým sa stihol strhnúť zacítil úľavu.
Pozrel na muža a už na sebe nemal vojenské oblečenie. Haren tú uniformu poznal. Letecký záchranár.
„Kde máš rodičov?“ opýtal sa muž.
Kde je Ibu a P... Kde je mama a otec. Chlapec zmätene pozrel na záchranára, potom na Bintiu, ktorá už nebola Bintia, ale malé dievčatko.
Čo sa stalo? Všimol si brnenie, do ktorého zabalil Bin... dievčatko, ale teraz na zemi ležala jeho bunda a tričko s postavami z komiksu o Ibe a Paiovi. Vždy si predstavoval, že on a rodičia sú ako oni.
Iba a Pai zmizli v meste. Zomreli?
Zmätene hľadel mužovi do očí. „Ne... Ne... Neviem, ja to neviem,“ vyjachtal.
Muž pomaly prikývol a niečo mu nastriekal na rany.
Spáleniny, uvedomil si Haren.
Mesto a les za ním horeli. Neboli to Ildirovia, tí su v komikse, pomyslel si, bol to oheň.
Kde je mama a otec?
Objavil sa pri nich ďalší záchranár. „Prešli lesom?“
Prvý záchranár sa postavil a odviedol druhého trochu ďalej, aby ich Haren nepočul, ale on ich aj tak počul.
„Chlapec je viditeľne zaostalý, dosť spálený a asi má nejakú formu ťažkej stresovej reakcie,“ počul hovoriť prvého záchranára. „Okamžite zavolaj helikor, toto má prioritu.“
„Dobre, čo to dievča?“
„Neviem, ale preniesol ho cez oheň nezranené.“
Druhý záchranár prikývol a zdvihol k ústam vysielačku.
Prvý záchranár sa vrátil k Harenovi. „To je sestra?“
„Nie, ale musel som jej pomôcť.“ Povedal pomaly chlapec, lebo nevedel rozmýšľať, myseľ mu zahlcovali myšlienky na rodičov.
„Rodičia sú asi mŕtvi,“ povedal napokon a vyhŕkli mu slzy, vzlykal a nevedel to zastaviť.
Muž ho opatrne chytil za ramená. Pozreli si do očí.
„Si hrdina, zachránil si to dievčatko.“ povedal mu. „Rodičov ti nájdeme, teraz sa netráp, všetko bude v poriadku.“
Chlapec prikývol. „Dobre.“
Zacítil, že sa niečo deje. Nevedel na záchranára pre sebou zaostriť, prestal si cítiť nohy a ruky.
„Vydrž, vydrž,“ zakričal muž a Haren znova zacítil pichnutie na ruke. „Kde je, preboha, ten helikor?!“
Chlapec viac nepočul.
Hieronymus
Nadšený autor
Diskusia
MartinB
Pri tejto poviedke mi škrípalo jej prevedenie. Zrejme sa jedná o začínajúceho autora. Hrozne moc slovíčok "ale" - skús konštruovať vety aj inak. Príklad: "Zakričal na Paia a Ibu, ale nikto mu neodpovedal. Vyštveral sa na sutiny a začal odhadzovať tehly.
Ale Ildirovia zabíjali okolo, ulicou sa ozývali výkriky a stonanie.
Musíš utekať, musíš utekať, počul Paiou hlas v hlave. Ale on nechcel a ďalej hrabal, ale keď sa pozrel okolo seba uvidel Ildirov hľadiacich naňho. Ulica pred ním sa nimi len hemžila. Utekaj, utekaj, zaznel Ibin hlas a on sa rozbehol. Vyhýbal sa tvorom ako len vedel až nemal na výber a vbehol do vchodu po jeho pravej ruke.
Ruch vonku sa stíšil, snažil sa rozmýšľal, ale nebolo to jednoduché."
Potom tam boli nejaké chyby s uvádzacími vetami, ale to zrejme len z nepozornosti, lebo to tam bolo písané aj správne. Ale potenciál máš. Ale určite ešte píš a bude to lepšie a lepšie každým kolom. Páčilo sa mi, že chceš písať akčné veci, určite v tom pokračuj.
10.09.2023
Pri tejto poviedke mi škrípalo jej prevedenie. Zrejme sa jedná o začínajúceho autora. Hrozne moc slovíčok "ale" - skús konštruovať vety aj inak. Príklad: "Zakričal na Paia a Ibu, ale nikto mu neodpovedal. Vyštveral sa na sutiny a začal odhadzovať tehly.
Ale Ildirovia zabíjali okolo, ulicou sa ozývali výkriky a stonanie.
Musíš utekať, musíš utekať, počul Paiou hlas v hlave. Ale on nechcel a ďalej hrabal, ale keď sa pozrel okolo seba uvidel Ildirov hľadiacich naňho. Ulica pred ním sa nimi len hemžila. Utekaj, utekaj, zaznel Ibin hlas a on sa rozbehol. Vyhýbal sa tvorom ako len vedel až nemal na výber a vbehol do vchodu po jeho pravej ruke.
Ruch vonku sa stíšil, snažil sa rozmýšľal, ale nebolo to jednoduché."
Potom tam boli nejaké chyby s uvádzacími vetami, ale to zrejme len z nepozornosti, lebo to tam bolo písané aj správne. Ale potenciál máš. Ale určite ešte píš a bude to lepšie a lepšie každým kolom. Páčilo sa mi, že chceš písať akčné veci, určite v tom pokračuj.
10.09.2023
BocianSara
Páči sa mi ako sme bez vysvetľovania hodený do boja. Zo začiatku som bola dosť zmätená čo je Malá hladka a ako mohol zakryť Bintiu svojim brnením. Som rada, že sa to na konci vysvetlilo a nebola to nepozornosť autora ale úmysel.
Trošku sa mi ťažšie orientovalo v tom čo sa tam dialo. Spoločníci najprv utekali pred ním, za ním padla budova, tak prečo by sa obťažoval hrabať v sutinách? Keď auto nabúralo prečo prežil len on? Nebolo spomenuté či mal pas alebo z akého dôvodu by to ostatní neprežili.
Štýlovo pekné, trošku si to ale pýta ešte doladiť (napr. veta“ jemnou farebnou srsťou naňho vystrašene na neho hľadel“, „keď sa obzrel Ildirovi tam neboli“ a pod., alebo tu je náhodný prechod rozprávača na prvú osobu „Kam, to si rozmyslím potom.“). Celkovo mám dojem, že je to skvelý základ ale zišla by sa ešte nejaká práca na texte pred zaslaním.
10.09.2023
Páči sa mi ako sme bez vysvetľovania hodený do boja. Zo začiatku som bola dosť zmätená čo je Malá hladka a ako mohol zakryť Bintiu svojim brnením. Som rada, že sa to na konci vysvetlilo a nebola to nepozornosť autora ale úmysel.
Trošku sa mi ťažšie orientovalo v tom čo sa tam dialo. Spoločníci najprv utekali pred ním, za ním padla budova, tak prečo by sa obťažoval hrabať v sutinách? Keď auto nabúralo prečo prežil len on? Nebolo spomenuté či mal pas alebo z akého dôvodu by to ostatní neprežili.
Štýlovo pekné, trošku si to ale pýta ešte doladiť (napr. veta“ jemnou farebnou srsťou naňho vystrašene na neho hľadel“, „keď sa obzrel Ildirovi tam neboli“ a pod., alebo tu je náhodný prechod rozprávača na prvú osobu „Kam, to si rozmyslím potom.“). Celkovo mám dojem, že je to skvelý základ ale zišla by sa ešte nejaká práca na texte pred zaslaním.
10.09.2023
Lucika
Zaujímavý námet, malo to dobrú atmosféru, aj keď si nie som istá s fantastickými prvkami, keďže to všetko bola vlastne len predstavivosť zaostalého chlapca. Súhlasím s Martinom, že to je asi začínajúci autor, lebo opakovanie slov bolo dosť výrazné, hlavne to "ale". Sú to však drobnosti, ktoré sa dajú doladiť písaním a čítaním iných poviedok :)
11.09.2023
Zaujímavý námet, malo to dobrú atmosféru, aj keď si nie som istá s fantastickými prvkami, keďže to všetko bola vlastne len predstavivosť zaostalého chlapca. Súhlasím s Martinom, že to je asi začínajúci autor, lebo opakovanie slov bolo dosť výrazné, hlavne to "ale". Sú to však drobnosti, ktoré sa dajú doladiť písaním a čítaním iných poviedok :)
11.09.2023
Veles
Čo sa teda vlastne stalo? Len utiekol pred požiarom, či? Napísané celkom dobre, až na to množstvo "ale". Ten koniec je poslabší, ale ak je to začínajúci autor, tak to nie je zlé :)
12.09.2023
Čo sa teda vlastne stalo? Len utiekol pred požiarom, či? Napísané celkom dobre, až na to množstvo "ale". Ten koniec je poslabší, ale ak je to začínajúci autor, tak to nie je zlé :)
12.09.2023
Martin Hlavňa
Nápad bol fajn aj atmosféra. Záver bol pomerne prekvapivý, len potom mi chýba vysvetlenie, čo sa všetko vlastne udialo. Chápem, že monštrá boli plamene a zachránil dievčatko, ale čo ten zvyšok? Ako sa tam objavil ten vlak? Prečo zastal? Z hľadiska žánru mi nevadí, že fantastické prvky sa vysvetlili "racionálne", aj keď tá tématika "vlastne to bol iba sen" v tomto prípade predstava je dosť častá a treba si pri jej spracovaní dať pozor na to, aby si nespadol/nespadla do klišé. Tu to bolo niekde na hrane. Opakovanie slov bolo výrazné.
23.09.2023
Nápad bol fajn aj atmosféra. Záver bol pomerne prekvapivý, len potom mi chýba vysvetlenie, čo sa všetko vlastne udialo. Chápem, že monštrá boli plamene a zachránil dievčatko, ale čo ten zvyšok? Ako sa tam objavil ten vlak? Prečo zastal? Z hľadiska žánru mi nevadí, že fantastické prvky sa vysvetlili "racionálne", aj keď tá tématika "vlastne to bol iba sen" v tomto prípade predstava je dosť častá a treba si pri jej spracovaní dať pozor na to, aby si nespadol/nespadla do klišé. Tu to bolo niekde na hrane. Opakovanie slov bolo výrazné.
23.09.2023
Hieronymus
Začnem tým, čo je dobré. Je to krátke a je to rýchle.
Sú tam chyby, ktoré by tam nemuseli byť. Pokiaľ je toto autorova prvá poviedka v živote, tak by si ju mal po sebe aj prečítať. Pokiaľ nie, tak by mal dávno vedieť, že si treba sebe všetko aspoň 100x prečítať.
Hlavným problémom je, že tu máme snahu o nečakaný twist, ktorý by mal zmeniť pohľad na celú poviedku, ale v tom prípade to predpokladá, že by mala poviedka aj po ňom držať pokope. Čo sa nestalo. Chlapec teda utekal pred ohňom, ktorý tu raz bol, raz nebol. Možno to má racionálny základ, ale v poviedke to nie je ani len naznačené. Ďalšie vec je, že tým, že sa celý čas držíme hlavnej postavy a vidíme, to čo vidí on sa pri spätnom pohľade nevieme spoľahnúť na to, či to čo vidí je naozaj to, čo tam je, alebo sa s ním zahrala predstavivosť. A to vyvoláva otázky a je to mätúce.
Ale dobre, úplná tragédia to nebola, ale mohlo to byt omnoho, omnoho lepšie, keby na tom autor viac zapracoval.
23.09.2023
Začnem tým, čo je dobré. Je to krátke a je to rýchle.
Sú tam chyby, ktoré by tam nemuseli byť. Pokiaľ je toto autorova prvá poviedka v živote, tak by si ju mal po sebe aj prečítať. Pokiaľ nie, tak by mal dávno vedieť, že si treba sebe všetko aspoň 100x prečítať.
Hlavným problémom je, že tu máme snahu o nečakaný twist, ktorý by mal zmeniť pohľad na celú poviedku, ale v tom prípade to predpokladá, že by mala poviedka aj po ňom držať pokope. Čo sa nestalo. Chlapec teda utekal pred ohňom, ktorý tu raz bol, raz nebol. Možno to má racionálny základ, ale v poviedke to nie je ani len naznačené. Ďalšie vec je, že tým, že sa celý čas držíme hlavnej postavy a vidíme, to čo vidí on sa pri spätnom pohľade nevieme spoľahnúť na to, či to čo vidí je naozaj to, čo tam je, alebo sa s ním zahrala predstavivosť. A to vyvoláva otázky a je to mätúce.
Ale dobre, úplná tragédia to nebola, ale mohlo to byt omnoho, omnoho lepšie, keby na tom autor viac zapracoval.
23.09.2023
Tom Hotep
Vravel som si: "Čo to čítam?" Divný svet v ktorom sa dejú divné veci. Potom prišiel koniec a ja si vravím: "A kurnikšopa." Niekto možno ten zvrat na konci predvídal, ale ja som to nebol. Dieťa utekajúce pred katastrofou uzavreté vo fantazijnom svete je silná šálka kávy, ale chutila dobre. Len tak ďalej.
07.10.2023
Vravel som si: "Čo to čítam?" Divný svet v ktorom sa dejú divné veci. Potom prišiel koniec a ja si vravím: "A kurnikšopa." Niekto možno ten zvrat na konci predvídal, ale ja som to nebol. Dieťa utekajúce pred katastrofou uzavreté vo fantazijnom svete je silná šálka kávy, ale chutila dobre. Len tak ďalej.
07.10.2023