Niekedy máme všetkého plné zuby, alebo telesné otvory. Odmalička nám vtĺkajú do hláv slušné mravy a pravidlá. Potom príde čas, keď zbadáme niekoho, kto nás tieto pravidlá učil a ten ich smelo porušuje. Načo to potom všetko je? Je to hra? Má to tak byť?

Myška si jedného dňa povedala: "A dosť!" Rozhodla sa všetkým ukázať.

Odjakživa bola poslušná a pracovitá. Pomáhala Borsukovi s upratovaním. Tchorovi masírovala bruško keď ho nadúvalo. Líške zafarbovala odrastené konce. A udržiavala mier medzi Vlkom a Medveďom.

Nebolo to veru ľahké. Ale ako ju pani Sova učila, pomáhať druhým sa musí. Myšku napadlo, že ak všetci porušujú pravidlá spolunažívania, tak im dá ochutnať ich vlastnej medicíny. Nebude jediná každému za šaša a otroka.

Keď prišiel čas jej narodenín, pozvala každého z lesa. Upiekla nádhernú veľkú tortu, tak aby sa ušiel každému kúsok.

Na oslavu prišli skoro všetci, ako sa dá čakať. Pár zvieratiek sa vyhovorilo. Niekoľko sa dostavilo len pre tortu. Či prišiel niekto aj z kamarátstva, myška nevedela povedať.

Na začiatku oslavy sa rozlialo pitie. Vtáčiky štebotali veselé melódie a oslava bola skutočne podarená. Neskôr prišli na rad darčeky. Najčastejšie to boli javorové listy s nakresleným obrázkom a nápisom: "Všetko najlepšie!"

Žiaden osobný ani pekný darček tam nebol. Nasledovala torta. Všetci si na nej pochutili. Bola skutočne lahodná. Ozývali sa žiadosti o dupľu.

Potom Myška vystúpila na peň padlého stromu a predniesla reč.

"Ďakujem Vám, že ste prišli. Veeeeľmi si to cením. Chcem sa poďakovať za všetku tú pomoc, čo sa mi od vás dostala, keď som ju potrebovala."

Myška videla, že ju nikto veľmi nepočúval, ale pokračovala: "Viete, do tej torty som zapiekla jed. Ste všetci darebáci a dúfam, že vás vypchajú ako exponáty na ktoré sa nik nebude obťažovať pozerať."

Týmto si už získala trochu pozornosti.

"Líška má parazity. A obtiera sa o každý krík. Tchor má intoleranciu na laktózu a naschvál žerie syry. Veverička má za deň aj deväť milencov. Medveď je očipovaný a žerie smetí. Vlk má vlka. Jazvec sa vkráda každému domov a kradne. A Sova, naša najmúdrejšia fúka."

"Snáď húkam? Nie?" ozvala sa Sova.

"Nie, fúkaš! Ulietavaš, vznášaš sa v oblakoch." Sova sa pohoršene obzrela, utrela si nos a povedala: "To je nehorázne klamstvo. Ja, ja, beriem len vitamíny predpísané od lekára. Po xalaxe, neuralle, trimale, dorehete, trilgite sa mi trošku zvykne točiť hlava. Ale ja ich musím brať. Mám to proti nespavosti. Celé noci nespím."

"Si Sova!" odpovedala myška. Zvieratká ostali v šoku. Dobrá Myška vyzradila ich tajomstvá a vraj otrávila tortu. Mysleli, že zomrú a tak sa prestali pretvárať. Začali sa správať ako bytosti, ktoré nemajú čo stratiť a čakajú svoj koniec. Dravce začali trhať menšie zvieratká. Zajačiky začali bujaro kopulovať. Veverička a pätnásť veveričiakov začali v nore so zhromažďovaním semena. Nastal úplný chaos a hrôza. Vlk s Medveďom pozabíjali čo mohli a všade boli vnútornosti a dolámané kosti. Nakoniec aj oni podľahli zraneniam. Ich kože si vzal Rys a urobil z nich pelech.

Vtáky odleteli a Myška sa na to pozerala z diery v bútľavom stromčeku. Vyliezla na vysoký konár, aby si to celé obhliadla. Bolo to odporné. Bolo jej z toho na vracanie. Neďaleko nej pristala na konári Sova.

"Pozri Myška čo si spravila. Zabila si skoro všetky zvieratká v lese."

"To nie ja. Ale pravda a lož."

"Čo to splietaš?" opýtala sa Sova.

"Pravda bola všetko čo som povedala. Lož zas to, že som otrávila tortu. Len som do nej primiešala trochu tvojho perníka."

"Čože? Môj perník?" Sova sa prestala ovládať. Stratila zábrany na mieste potratila rozum. Začala Myšku naháňať po konári. Zobákom cvakala a ďobala, ale Myška bola rýchlejšia a stihla uniknúť do diery v strome.

"Vylez von Myška! Okamžite! Zaplatíš za svoje bezočívé správanie. Toto nemá obdobu."

"Nie si v pozícií kedy môžeš posudzovať správanie toho druhého," zapišťala Myška.

Sova ďobala do diery, akoby chcela rozsekať celý strom napoly. Myška mala ešte jedno eso v rukáve. Na jej zavolanie čakal jediný pravý kúpený kamarát.

"Vyjdem von, ak mi sľúbiš, že ma neďobneš," povedala Myška.

Sova ju chcela stoj čo stoj dostať a nehanbila sa klamať. "Dobre, sľubujem. Neďobnem ťa." Rovno ťa celú zožeriem. Pomyslela si.

Niečo drobné sivé vyšlo z diery a Sova to okamžite zdrapila paprčou. No nebola to myška. Bola to Zmija. Sova od nej dostala krásny dlhý božtek. Spolu sa zrútili k zemi. Kde na nich myška nedovidela. Videla len krvavú spúšť.