Po cestách opatrne kráčaj, slabému neublíž, mocného neurážaj
Nie každá cesta prinesie ten správny úžitok
„Šifu, to je nádhera.“ Mladý učeň padol na kolená, očarený výhľadom, ktorý sa mu naskytool. Nad údolím sa vznášal ohromný vták. Perie mal zlaté, dlhé nohy a pohľad studený a prísny.
Jeho učiteľ, majiteľ najväčšej lekárne v provincii, spokojne švihol svojou metličkou, znamením svojho postavenie. „Mnísi z Kláštora siedmych plameňov sa teda nemýlili, keď predpovedali jeho príchod. Dobre sa pozeraj. Vták Vermilion dáva svoje požehnanie iba raz za päťsto rokov. Budeš mať o čom rozprávať svojím vnukom.“
„Preto sú mnísi takí dlhovekí, toto je ich tajomstvo?“
„Nie je jediné.“
„A platí to pre všetkých, ktorým ten mystický vták požehná?
„Najviac pre tých, ktorí vedú asketický život. Pre nás nie až tak. Nie sme takí čistí, ako oni.“ Majster sa zamyslel, a potom rýchlo pokračoval. „Ale už nemudruj!“ Mäkké vlásky jeho metličky láskavo plesli mladého po ramene. „Pôjdeme ďalej. Byliny, ktoré vyrástli v tomto údolí budú mať práve dnes stonásobný účinok. Nazbierame si ich čo najviac.“
„Ahá.“
„Preto som ti nakázal, aby si vzal so sebou aj nošu. Doma ich spracujeme a každý liek, ktorý s nimi pripravíme sa zmení na všeliek, na panaceu.
„Budeme mať dosť veľa peňazí.“ Zvážil študent.
„Ale, ideš ho!“ Metlička zase výchovne udrela, teraz s trošku významnejšou intenzitou. „Budeme môcť účinnejšie pomáhať ľuďom, ty...!“
„Áno, šifu.“
Línia, ktorú vytvorila vlna závanov z vtáčích krídel končila tesne pred nimi. Učiteľ zodvihol dva prsty pred tvár a potom ju vystrel, vyslal do neviditeľnej steny vlnu svojej vnútornej sily, svojho čchi. Na bariére sa začal vytvárať otvor.
Významne kývol na učňa: „Uvidíme, čo si sa už naučil.“
„Áno, šifu.“ Mladík si očividne nebol sebou až taký istý, ale poslušne zreplikoval pohyby, zhlboka sa nadýchol a zmobilizoval svoj vnútorný pokoj. Niekde uprostred neho našiel iskru svojho čchi, uchopil ho myšlienkou a potom vystrel ruku a skúsil ho poslať k bariére. Trošku upachtený otvoril oči a zbadal, že i pred ním sa otvára voľná cesta, lemovaná ružovými zábleskmi.
Neistotu vystriedalo nadšenie. Veľavýznamne sa pozrel na svojho milého majstra a obaja spoločne vošli do údolia.
Dvojica mužov, ktorá sa doteraz nenápadne držala kúsok za nimi, sa prestala skrývať.
Staršieho chlapa, ktorý bol očividne lídrom nasledoval mladík s veľkým rukskom a otvoreným laptopom pred sebou. Z počítača sa ešte ozývalo učňove: Áno, šifu.
„Na toto majú slúžiť nové technológie.“ Rozohnil sa vodca. „Ale tí obmedzenci sa ich boja použiť. Videl si a počul na vlastné uši, čo ten starý hovoril. Iba raz za päťsto rokov. Zaznamenaj dobre tento dátum, dúfam, že budeš presný.“
„AI všetko preložila, zaznamenávam.“
„Z každého lieku, do ktorého sa pridá bylina z požehnaného údolia sa stane panacea – všeliek.“ Bruchatý šéf si poutieral ruky do nohavíc, potom vytiahol z vrecka vreckovku a utrel si aj čelo. „Chápeš to?“
„Áno, jasne, rozumiem...“
„Budeme bohatí!“ rozosmial sa tlstý.
„Ale...“
„A čo si si myslel? Ukradnúť stroj času ma stálo majlant, skoro som vykrvácal, všetky účty mám vybrakované. Ale neľutujem, nahradím si ich.“ Vykročil smelo proti hraničnej línií vtáčieho vplyvu.
Ale len čo prekročil bariéru, zdvihol sa iný víchor a celé údolie vzbĺklo v plameni. Aj on.
Asistent stihol v poslednej chvíli vycúvať. Odbehol pekných pár krokov, až potom sa otočil.
Na jeho prekvapenie, ako rýchlo oheň vzbĺkol, tak rýchlo i vyhasol. A údolie sa skvelo opäť v plnej kráse tak ako pred tým čudným úkazom.
Mladík na chvíľu zaváhal, použil svoj výkonný počítač a zadal doň otázku: Zisti podrobnosti – vták Vermilion.
Počítač odpovedal takmer okamžite.
„Vermilion, alebo aj Rumelkový vták je bájne stvorenie z ázijskej mytológie. Podľa legiend vedelo víchrom a ohňom odstrániť všetko nečisté a škodlivé zo svojej blízkosti. Objekty, rastliny i ľudia zasiahnutí jeho vplyvom mali potom mimoriadne vlastnosti. Ľudia sa vyznačovali dlhým a plodným životom, prospešným pre svoje okolie. Rastliny a zvieratá, aj neživé objekty pomáhali potrebným v krízových situáciách.“
Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D
Diskusia
PauliG
Veľmi sa mi páčil sa mi ten dej s majstrom šifu a jeho učňom. Tá línia so strojom času ma prekvapila, ale tiež dobre zapadla :D
27.01.2024
Veľmi sa mi páčil sa mi ten dej s majstrom šifu a jeho učňom. Tá línia so strojom času ma prekvapila, ale tiež dobre zapadla :D
27.01.2024
YaYa
Ten dialóg majstra a učňa pekne načrtáva svet, prekvapilo ma len, že boli zoči voči monštru takí pokojní. Potom na konci už vidieť, že dochádzal čas. Ale pekný výklad ozaj komplikovaného obrázka 😉
28.01.2024
Ten dialóg majstra a učňa pekne načrtáva svet, prekvapilo ma len, že boli zoči voči monštru takí pokojní. Potom na konci už vidieť, že dochádzal čas. Ale pekný výklad ozaj komplikovaného obrázka 😉
28.01.2024
Monika Kandriková
YaYa: Položila si si dobrú otázku, ale odpoveď je predsa celá v poviedke. Pre majstra a jeho učňa predsa vták Vermilion nie je monštrum. Padla by si očarená na kolená keby si mala strach? Pre nich je božstvom, niekým, kto im požehná a vďaka ktorému budú mať niečo vzácne. Oni sú tí, ktorí patria k jeho "chránencom" ako tí mnísi v kláštore na kopci. Skúškou je otvorenie vchodu, iba vhodná, (možno altruistická? :D čchi) prestúpi bariérou bez ujmy. Možno keby mladý nebol dosť šikovný, majster by ho nechal čakať a išiel by do údolia sám. Ale tá skúška bola majstrova, aby neriskoval život svojho učňa. Nie je nutná kvôli vtákovi. Preto sú pokojní. A možno nebudú žiť 100 ale aspoň 120 rokov. :D :D A možno o 500 rokov sa tam strojom času dostaví asistent, pokosí čerstvo požehnané údolie kosačku a vylieči všetky choroby 23 storočia skôr ako to dokáže tá správna veda. :D :D Ak bude mať správne úmysly, tak sa neupečie, on - ani tá kosačka. :D :D Rada som si pokecala o svojich výmysloch, ale zato môžu poviedky na počkanie. Tak dík. :D :D
28.01.2024
YaYa: Položila si si dobrú otázku, ale odpoveď je predsa celá v poviedke. Pre majstra a jeho učňa predsa vták Vermilion nie je monštrum. Padla by si očarená na kolená keby si mala strach? Pre nich je božstvom, niekým, kto im požehná a vďaka ktorému budú mať niečo vzácne. Oni sú tí, ktorí patria k jeho "chránencom" ako tí mnísi v kláštore na kopci. Skúškou je otvorenie vchodu, iba vhodná, (možno altruistická? :D čchi) prestúpi bariérou bez ujmy. Možno keby mladý nebol dosť šikovný, majster by ho nechal čakať a išiel by do údolia sám. Ale tá skúška bola majstrova, aby neriskoval život svojho učňa. Nie je nutná kvôli vtákovi. Preto sú pokojní. A možno nebudú žiť 100 ale aspoň 120 rokov. :D :D A možno o 500 rokov sa tam strojom času dostaví asistent, pokosí čerstvo požehnané údolie kosačku a vylieči všetky choroby 23 storočia skôr ako to dokáže tá správna veda. :D :D Ak bude mať správne úmysly, tak sa neupečie, on - ani tá kosačka. :D :D Rada som si pokecala o svojich výmysloch, ale zato môžu poviedky na počkanie. Tak dík. :D :D
28.01.2024
Scarecrow
Páčilo sa mi to :) tiež ma prekvapilo objavenie stroja času, vôbec som to nečakal.
28.01.2024
Páčilo sa mi to :) tiež ma prekvapilo objavenie stroja času, vôbec som to nečakal.
28.01.2024
Olex
Ahoj,
vydarené využitie postáv pochádzajúcich z iného prostredia, hovorila som si, ako si s tým autori poradia.
28.01.2024
Ahoj,
vydarené využitie postáv pochádzajúcich z iného prostredia, hovorila som si, ako si s tým autori poradia.
28.01.2024
