Nastupovať!
Vlak zastavil. Lukáš sa s trhnutím zobudil. Rozospato zažmúril cez okno. Vo svete mesiaca uvidel lavičky a budovu stanice. Najbližšia stanica mala byť jeho. Rýchlo vstal, schmatol batoh a vybehol von. Jeho dnešná obeť bol mladý právnik. Miešal sa do čoho nemal a tak sa rozhodlo, že musí skončiť. Naveky.
Vlak zastavil. Lukáš sa s trhnutím zobudil. Rozospato zažmúril cez okno. Vo svete mesiaca uvidel lavičky a budovu stanice. Najbližšia stanica mala byť jeho. Rýchlo vstal, schmatol batoh a vybehol von. Jeho dnešná obeť bol mladý právnik. Miešal sa do čoho nemal a tak sa rozhodlo, že musí skončiť. Naveky.
Lukáš sa nikdy nepýtal na presné dôvody. Stačila mu tučná záloha. Tá stačila na to, aby umlčala jeho svedomie. Nie že by ho hrýzlo často ... no niekedy predsa len. Zhlboka sa nadýchol a vykročil k stanici.
Zmätene zastal. Stanici chýbala tabuľa s názvom. Otočil sa smerom k vlaku. Ten tam už ale nebol. Chýbali aj koľajnice.
Všade okolo bol temný les. Hmla sa vznášala nad zemou.
Lukáš na sucho preglgol. Čo to má znamenať?
Za sebou začul buchot. Skoro dostal infarkt. Rýchlo sa obzrel a zbadal, že v jedno okne budovy sa svieti. Ísť dnu? Má inú možnosť?
Zaklopal na dvere.
„Ďalej!"
Lukáš vstúpil do miestnosti. V šoku ostal stáť na mieste. V strede stál jednoduchý, drevený stôl, za ktorým sedel muž.
Muž s Lukášovou tvárou.
„Tak poď, sadni si, už ťa čakám."
Lukáš zavrel oči a silno sa uštipol do ruky. Musí to byť sen! Keď ich otvoril, nič sa nezmenilo. Otočil sa a z úst sa mu vydral vydesený výkrik. Muž s jeho tvárou stál za ním.
„Viem že sa bojíš. Všetko ti vysvetlím. Sľubujem. že ti neublížim." Lukáša jemne dostrkal na stoličku. Potom si sadol oproti nemu. „Takže Lukáš, čo s tebou?"
„Ako, čo so mnou?" spýtal sa priškrteným hlasom.
„Si mŕtvy."
„Prosím?!"
„Pred desiatimi minútami sa vykoľajil vlak v ktorom si sedel. Je mi to ľúto."
Lukáš sa hystericky rozosmial. „Uhm, jasné ... tak kde je tá skrytá kamera?!"
Jeho dvojník sa smutne pousmial. Potom zmizol a zjavil sa vedľa Lukáša. „Ver mi, je to skutočné."
Lukáš vypleštil oči. Začal prerývane dýchať. „Čo odo mňa chceš?"
Muž si sadol späť na svoje miesto. „Si na prestupnej stanici. Odtiaľto môžeš ísť na tri miesta. Nebo, peklo, očistec."
Lukášovi prešli po chrbte zimomriavky. „A kto o tom rozhodne?"
„Ja."
„Takže mi pomôžeš? Si predsa ja, nie?"
„Nie som ty. Som tvoje svedomie."
Nastalo ticho.
„Máš čisté svedomie Lukáš?" Muž s jeho tvárou sa začal meniť. Tvár sa mu roztiekla, vlasy vypadali, šaty začali horieť. Desivo sa zaškeril. „Lebo ja si teda veľmi čisto nepripadám."
Lukáš sa začal triasť. „Prosím." vzlykol.
„Všetci ťa prosili. Vypočul si ich?!"
Za oknom zapískal vlak. Na boku mal nápis "Hell".
Netvor pred Lukášom sa neveselo zasmial a zvolal. „Nastupovať!"
Scarecrow
Milovník metalu, dobrých kníh, šachu a indie hier.
Diskusia
YaYa
Opäť ten nápad so smrťou, ale uznávam, že téma si ho pýtala. Na začiatku si text trochu odporuje (všade okolo bol les, ale v ďalšej vete sa zjavila budova), ale dá sa to brať ako zámer takej snovej zmätenosti toho miesta, ktoré sa mení, ako treba. Pri väčšom množstve času by sa to dalo lepšie premyslieť.
28.01.2024
Opäť ten nápad so smrťou, ale uznávam, že téma si ho pýtala. Na začiatku si text trochu odporuje (všade okolo bol les, ale v ďalšej vete sa zjavila budova), ale dá sa to brať ako zámer takej snovej zmätenosti toho miesta, ktoré sa mení, ako treba. Pri väčšom množstve času by sa to dalo lepšie premyslieť.
28.01.2024
Scarecrow
YaYa, pri väčšom množstve času by som minimálne polku zmenil :D je tam dosť chýb, či už gramatických alebo štylistických. A čakal som, kto mi vytkne nápad so smrťou (dočkal som sa :D ) Začal som to písať oveľa neskôr, než som mal v pláne, no chcel som to skúsiť :)
28.01.2024
YaYa, pri väčšom množstve času by som minimálne polku zmenil :D je tam dosť chýb, či už gramatických alebo štylistických. A čakal som, kto mi vytkne nápad so smrťou (dočkal som sa :D ) Začal som to písať oveľa neskôr, než som mal v pláne, no chcel som to skúsiť :)
28.01.2024