Neznámy
PnP
Tmavou uličkou, jagajúcou sa vo svetle hviezd, kráčala vysoká, chudá postava, zahalená v plášti. Na hlave usadený starý ošúchaný klobúk, zarazený takmer po oči.
Neznámy kráčal rázne, rozhodne, akoby mu patril celý svet navôkol. Kútikom oka ai prezeral zanedbané okolie.
Pri domoch ležali hŕby nakopeného odpadu. Kde-tu na nich ležala zúfalá karikarúra človeka, márne naťahujúc ruky za neznámym, v snahe vyprosiť si almužnu. Avšak márne.
Ich prosby, žiadosti, modlitby, aj vyhrážky sa od neznámeho odrážali, ako guľky od panciera kyrysníka.
***
"Kde do šľaka je?" nervózne si mrmlal Johann, pochodujúc sem a ta po miestnosti. Z času na čas odostrel záclony, a vyzeral hrozivú postavu. Tá všam nie a nie prísť.
"Ocko, čo sa robí?" zamrmlala Elenka, stojaca na najvrchnejšom schode, pretierajúc si ospalé očká.
"Elena! Čo som ti hovoril? Už aj šmykaj do postele!" odvetil Johann rozrušene. Akonáhle však zbadal slzy v očiach dcéry, hlas mu zmäkkol. "Prepáč zlatíčko, to som nechcel," ospravedlňoval sa. "Čakám ale niekoho dôležitého, musím sa sústrediť, chápeš?"
"A-áno," odvetilo plačlivo dievčatko. Chcelo ešte niečo dodať, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
Klop.
Klop.
Klop.
"Už je tu," šeptom povedal Johann. "Rýchlo do izby!" postrčil dcérku ku schodom. Počkal, kým nevyjde na samotný vrch, a potom sa otočil ku dverám. Niekoľko sekúnd pred nimi stál, naberajúc odvahu. Potom mocne stisol kľučku, a otvoril ich.
"Dobrý večer," povedal neznámy. Tvár mal zahalenú obitou, slonovinou maskou, zobrazujúcou krkavca v štádiu rozkladu. Jeho hlas znel ako šušťanie hodvábu po rozbitom skle. Plášť bol popretkávaný stovkami záplat a škrabancov. A v rukách držal malé ozdobné žezlo, z ďiaľky pripomínajúce palcát.
"D-dobrý večer. P-poďte ďalej" odvetil roztrasený Johann, a odstúpil od dverí.
Keď okolo neho neznámy prechádzal zdalo sa mu, že zacítl slabý závan hniloby.
"Kto vyžaduje mojich služieb?"
"M-moja manželka. V poslednej dobe sa jej stav..." Neznámy Johanna prerušil posunkom ruky.
"Viac vedieť nepotrebujem. Nebojte sa. Pomoc je tu."
***
Zomrieť krásne je,
rozlúčiť sa so svetom.
Mať navždy pokoj.
***
"Tak?" spýtal sa Johann, keď Neznámy vyšiel zo spálne.
"Je vyliečená."
"Ach ďakujem, ďakujem! Ani neviete, aký som vám vďačný."
"Vždy k službám," odvetil Neznámy, zatiaľ čo mu Johann kľačal pri nohách. Keď otvoril oči uvidel, že Neznámeho nohy sú celé od krvi.
"T-to..."
"Zbavil som ju démonov. Je zachránená," odvetil a pobral sa ku dverám, nevšímajúc si narastajúce vzlyky vdovca. "S pohrebom by som ale príliš neotáľal, ak nechcete opäť využiť mojich služieb. Predsa len, je to nebezpečné povolanie."
***
Slnko už takmer vyšlo nad obzor, zore sa karmínovo jagalo, keď Neznámy vošiel do svojho úkrytu. Okamžite zamieril ku polici na druhej strane miestnosti. Na nej sa nachádzala takmer stovka malých, priesvitných fľaštičiek. Každá z nich vyzerala, že je zaplnená akýmsi trblietavým dymom.
Chvíľu sa na ne pozeral, priam ich skúmal. Nakoniec siahol do jedného z mnohých tajných vrecúšok, a vytiahol z neho takú istú fľaštičku. V nej sa však nachádzal čierny dym.
"Vitaj medzi svojimi, démon."
Veles
Fear is ever-changing and evolving
Diskusia
xius
Velmi si sa hnal, betar jedon! Preklepy, prehmaty! :) Ale koncepcne pekne, hoci to chcelo mozno jeden-dva mile detaily okolo "liecby". Jej oznamenie vyslo!
29.06.2024
Velmi si sa hnal, betar jedon! Preklepy, prehmaty! :) Ale koncepcne pekne, hoci to chcelo mozno jeden-dva mile detaily okolo "liecby". Jej oznamenie vyslo!
29.06.2024
Veles
Písal som to v aute, s tromi pivami v sebe, tak som to ani moc nekontroloval, za čo sa hanbím :/
29.06.2024
Písal som to v aute, s tromi pivami v sebe, tak som to ani moc nekontroloval, za čo sa hanbím :/
29.06.2024
B.T. Niromwell
Prvé klop som ešte zvládla, ale pri druhom ma až striaslo! Oki, odhliadnuc voči mojej nechuti k citoslovciam vo vážnych textoch, príde mi to skôr ako scénka než príbeh, čo je škoda, lebo reálie boli zaujímavé. A Kto vyžaduje mojich služieb je strašný čechizmus.
29.06.2024
Prvé klop som ešte zvládla, ale pri druhom ma až striaslo! Oki, odhliadnuc voči mojej nechuti k citoslovciam vo vážnych textoch, príde mi to skôr ako scénka než príbeh, čo je škoda, lebo reálie boli zaujímavé. A Kto vyžaduje mojich služieb je strašný čechizmus.
29.06.2024
YaYa
Má to tie klasické PNP-čkové neduhy automatického písania - dva úvody, potom menej času na jadro. Pripomenulo mi to ale tie staré horory, ktoré veľa priamo nepovedia, ale nechávajú skôr pracovať fantáziu. Najlepšia časť je ale ten záver s fľaštičkami - na tom by sa dalo naozaj stavať.
30.06.2024
Má to tie klasické PNP-čkové neduhy automatického písania - dva úvody, potom menej času na jadro. Pripomenulo mi to ale tie staré horory, ktoré veľa priamo nepovedia, ale nechávajú skôr pracovať fantáziu. Najlepšia časť je ale ten záver s fľaštičkami - na tom by sa dalo naozaj stavať.
30.06.2024