Svet napadol podivný várus, ktorý mazal všetky dvojky, všetko, čo bolo dvojmo. Zastavilo jeho šírenie nakoniec domáce zvieratko, ktoré sa s podivným príbuzným stalo objavom roka a zachránilo svet.
Skôr, ako sme si to vôbec boli schopní uvedomiť, obliekli nás do uniformy a naučili pochodovať. Predurčili nám naše ciele. Vzali nám život, slobodu, naše rozhodovanie je len ilúziou. Všetci sme zomierali už pri narodení. Stali sme sa len naprogramovanými strojmi sveta, ktorý sme si stvorili. Sme už len tiene bytia, ktorým sme kedysi boli. Naša existencia zaniká, naši duchovia sa strácajú. Vraciame sa k najprimitívnejším pudom. Množíme sa, aby sme sa množili.
Malý Alojz je dlhé ruky uväznený v tajuplnej izbe, až sa jedného dňa pokúsi utiecť. Je jeho väzením skutočne väzenská izba alebo je za tým niečo nadprirodzené?
Na strach sa nedá zvyknúť, ale dá sa prekonať. A keď sa zbavíte strachu je síce stále možné vás zabiť, ale nie poraziť.
Jeden chlapec čelí svojej nočnej more. A niečomu horšiemu - more, ktorá prichádza cez deň, a ktorá nie je snom.
Aby obstál, bude potrebovať odvahu hodnú šelmy, hodnú vlka.
Ten deň bol pre Michala prelomový. Nikdy poriadne nechápal, čo sa ho ľudia vlastne pýtajú. Aké tajomstvo úspechu? Len raz, už strašne dávno, odpovedať skúsil: "Treba si lepšie vyberať budúcnosť." Ale jeho učiteľka matematiky sa potom strašne urazila. A on si už radšej "drzé reči" nechával pre seba. Myslel si, že nie každý dostáva na výber ozaj dobrú budúcnosť, a že poukazovať na to, že je nepekné. Ako na smrad z úst.
K Prisce privialo pach žlče, potu a smrti. Cítila sa špinavá na tele i na duši, v ktorej sa prebúdzalo čosi pradávne, ale pálčivé pocity zrady a hanby ju nezastavili. Roztrasenými prstami si rozotrela krv po lícach.
Niekedy sa človek ocitá na samotnom dne a má pocit, že všetko stratilo svoj zmysel. Dôvody na takéto pocity sú skutočne rôznorodé, od straty blízkeho, cez problémy v práci až po globálnu pandémiu. Kľúčové v takýchto situáciách je, ako sa s tým všetkým vysporiadame, ako zareagujeme, ako sa svojim problémom postavíme. Vždy totižto existuje niečo, čo nám môže vrátiť nádej na lepšie zajtrajšky. Aj keď možno nie nutne tie naše.
Bolo to ako pri nejakom mýtickom súboji. Hrdina bez bázne a hany sa postavil monštru, aby ochránil krásnu devu. To že hrdinom bol zošúverený starý mizantrop s drevenou nohou, kúskami handier v ušiach a záľubou v alkohole, bolo vedľajšie. Na druhej strane dyňová príšera, akiste nejaký démon či bôžik úrody a blahobytu, ktorý nejakým spôsobom prežil veľkú čistku, požadujúci krvavé obete. A diváci? Klbko mužov a žien oddávajúcich sa šukaniu, hryzeniu a driapaniu si kože vo svojom vlastnom vlhkom svete, nevnímajúc okolitú realitu.