Studená nerezová podlaha v prechodovej komore hviezdneho krížnika Omen X bola okrem obvyklého bordelu zasratá aj niečim zvláštnym. Ivanko pozoroval biely sliz stekajúci zo všetkých stien, cez priezor ledva videl dovnútra. Nedivil sa, údiv nemal v programe, zato pragmatické rozhodnutia áno. Vyhodnotil situáciu, prepočítal riziko a rázne odistil vstup do komory.

V prepočtoch sa pomýlil.

Biely sliz ho okamžite obalil, vsiakol cez androidovu syntetickú pokožku k obvodom, tie prepálil, vzlínaním vystúpal k hlavnému procesoru v Ivankovej hlave, zoškvaril ho a očnými jamkami vyprskol von. Android nestihol vyslať ani správu o ohrození. Jeho odolné polykarbónové telo ticho ležalo v koridore, blokujúc automatické zatváranie dekompresnej komory.

„S takým niečim som sa ešte nestretla, nemá to nič, čo by som aspoň vzdialene poznala,“ vyhlásila Hana hľadiac cez kvantový mikroskop na malú vzorku bieleho slizu. „Nemá to DNA, RNA, molekuly nedávajú zmysel. Domnievam sa však, že ide o niečo organické, prítomnosť uhlíka tomu nasvedčuje.“

„Čo s tým?“ spýtal sa Jegor, veliteľ Omenu X.

„Štandardný postup je vzorku zachovať a priviezť na Zem. Okrem Ivanka sliz nezničil nič ďalšie. Pedro prechodovú komoru dekontaminoval, nebezpečenstvo incidentu je nulové.“

„Tak si dajme raňajky, po pol roku v tom hibernačnom vajci mám hlad ako vlk.“

„Raňajkovať budeš v pekle, ty hajzel!“ Pedro s pulzným delom nedal šancu Jegorovi, ktorého vnútornosti sa rozprskli po celej stene za jeho chrbtom, na zem dopadlo telo s dierou v trupe. Hana stihla tasiť malý laserový automat, no jej ruka zmizla po rameno v chuchvalci jej vlastného krvavého mäsa a kostí, oči vyvrátila stĺpkom. Nevidela už, ako sa jej trup pod paľbou pulzného dela oddelil od bedier a skončil na úplne opačnom konci labáku ako jej dolné končatiny.

Pedro dýchal ťažko a prerývane, z nosa mu vytekala krv a biely sliz. Pulzné delo sa mu pomaly vyšuchlo z rúk a ťažko dopadlo na zasvinenú podlahu. Pedro dopadol na kolená, sekundu či dve zvádzal urputný boj. Prehral. Tvárou sa zaboril do krvavej kaše. Biely sliz mu vytryskol z uší.

Na EKG snímači posledného odsúdeného sa rozbehla rovná čiara. Poprava prebehla úspešne. Humánne. Presne podľa želaní štyroch odsúdených – Ivanko, Hana, Jegor aj Pedro si želali dobrodružnú smrť, tak prečo im ju nedopriať. Bezmenov spokojne pokýval hlavou, z databázy vyškrtol mená štyroch odsúdených. Zbalil si kufrík, zhasol svetlo, vyšiel z miestnosti. Pred budovou musel vytiahnuť dáždnik, Pršalo, bola hmla a zošerilo sa. Bezmenov by ledva videl na chodník, ak by nad jeho hlavou nesvietil veľký neónový baner PRIEVOZNÍK s. r. o. – HUMÁNNE A PODĽA VAŠICH PREDSTÁV.