Pre všetkých hardcore sci-fi fanúšikov prichádza dobrá správa! Avatar sklamal, pošliapal meno čistokrvnej sci-fi a urobil z nej rozprávku pre slabomyslených. Našťastie tam kde zlyhal a zradil sci-fi guru James Cameron, pošramotenú povesť sci-fi zo starej školy naprávajú nezávislí tvorcovia. Medzi nimi napr. Paul W.S. Anderson (režisér Horizontu udalosti, AvP), ktorí vyprodukovali síce nízko-rozpočtové, béčkové, ale o to viac úprimné sci-fi zo starej školy.

Vesmírna loď Elysium, opúšťa v roku 2174 planétu Zem a na svojej palube vezie 60 tisíc hibernovaných ľudí. Posádky sa majú striedať až kým loď nedoletí k svojmu cieľu - planéte Tanis, Zemi podobnej planéte určenej na kolonizáciu. Ako to už však býva, niečo sa pokazí a dvaja členovia posádky sa prebúdzajú z hibernácie do vyľudnenej lode, netušiac koľko času v umelom spánku strávili a aby toho nebolo málo, trpia navyše aj dočasnou stratou pamäti. Vydávajú sa teda na prieskum a postupne zisťujú, že loď nie je taká prázdna ako sa spočiatku zdalo a veľa vecí je úplne inak ako si mysleli.

Pandorum je čistokrvný oldschoolový sci-fi horor, zrodený v štýle starých béčkových sci-fi klasík ako Horizont udalosti alebo Supernova, s prímesou ambicióznejších projektov ako Votrelci či Sunshine, šmrcnutý hororovými prvkami z Resident Evila či Descentu. Je však spracovaný modernou formou a novými technickými prostriedkami čo ho približuje dnešnému divákovi a myslím, že sa mu to darí veľmi dobre.

Primárnu rolu vo filme nehrajú ani tak herci, ktorí sú mimochodom naozaj skvelý (Ben Foster tu hrá takmer na Oscara), ale loď Elysium, na ktorej sa celý dej filmu odohráva. V žiadnom inom sci-fi filme nebola ešte vesmírna loď tak prepracovaná, či už po funkčnej, ale hlavne po vizuálnej stránke, ako práve tu. Dizajnéri si naozaj dali záležať a je to vidno v každom zábere. Temné chodby, veľké haly, rôzne zákutia, rozmanitý a do detailu vypracovaný dizajn lode, to je niečo, čo v žánre sci-fi chýbalo tak dlho, až by som sa nebál povedať, že Pandorum je po dlhej dobe konečne poriadne čistokrvné vesmírne sci-fi, aj keď s istou dávkou hororu. Vizuálna stránka takto pomerne dobre kompenzuje hlavnú slabinu filmu, ktorou je možno až príliš priamočiary príbeh. Ten je ale na druhej strane celkom schopný v budovaní napätia a pár akčných scén dáva filmu hlavne ku koncu príjemný spád. Dejová línia snažiaca sa dať filmu akýsi psychologický rozmer, aj keď je zaujímavá, nie je dotiahnutá do konca a v závere nefunguje tak akoby mala.

Začal som Avatarom a tak ním aj skončím. Pandorum je v mnohom jeho pravý opak. U mainstreamových divákov prepadol, kdežto u scifi fanúšikov zabodoval. Neponúka ľúbivý rozprávkový príbeh, ale bezútešnú atmosféru chladného vesmíru. Neukazuje nám krásnu prírodu a nádherné postavy, ale ponurý interiér kozmickej lode plnej zmutovaných skřetov. Čo má bližšie k plnohodnotnému sci-fi to už nechám na vás. U mňa je výber jednoznačný. Za čo vďačím tvorcom filmu je sympatická snaha natočiť niečo, čo tu už dlho chýbalo a myslím, že úspech by si zaslúžili oveľa viac ako „sci-fi“ verzia Pocahontas.