Planéta 51 - recenzia
Predstavte si, že ste astronaut. Ste hrdinom. Cestujete vesmírom k planéte, z ktorej pozemská sonda Rover zhromaždila fotky marťansky vyzerajúcej skalnatého pahorkatinového reliéfu. A keď pristanete... pripadáte si, že ste vstúpili do zlého sna, pretože ste našli mimozemskú civilizáciu, ktorá vám ide po krku.
Lem je mladý a zelený. Je marťan alebo aspoň jeho analogický brat na nejakej zabudnutej planéte na konci vesmíru. Sám sa ale za mimozemšťana nepovažuje. Je pozemšťan. Mimozemšťania, to sú tie hrozné príšery z rôznych scifi filmov, ktoré prichádzajú a terorizujú ich mierumilovnú planétku. A pravdepodobne ani neexistujú. Teda... až do momentu, kedy nepristanú v jeho záhrade. Čo nastáva potom, je planetárny poplach a boj o prežitie a dúfajme aj návrat na Zem.
Napriek príjemnému dejovému rámcu a perfektne spracovanému traileru, ktorý predpovedá zábavu, nespočetné množstvo parodických situácií na klasické scifi filmy a príjemné potešenie z inteligentného filmu, je realita úplne iná. Film sa od prvej štvrtiny začína topiť v bahne z klišé, z ktorého ho nemá šancu vytiahnuť ani votrelecký pes, ktorý je asi jediný inovatívny hrdina filmu.
Všetko to smrdí od hlavy a teda aj v tomto prípade je na vine prvotný nápad - či skôr nenápad, ktorý sa zrodil v hlave scenáristu Joea Stillmana. Je nielenže nepravdepodobné, ale zločinecké si myslieť, že takto infantilný scenár pochádza od niekoho, kto sa podieľal na písaní Shreka. Ale čo už... stalo sa a my to žiaľ zmeniť nemôžeme. Stillman prepadáva najmä gýčovitosťou dialógov, spracovaní parodických momentov bývalých klasík scifi, ktoré zakomponuváva do filmu práve kvôli tomu, že mu nič iné nenapadlo.
Napriek príjemnej práci 3D-animátorov, ktorej sa nedá veľa vytknúť, je celková vizuálna stránka filmu priemerná. Prispieva k tomu najmä nenápadité zakomponovanie štýlu 50. rokov minulého storočia do kultúry mimozemskej civilizácie. Napriek značne prepracovaným dizajnom amerických áut, filmov, reklám a hudby toto postráda zmysluplnosť a význam.
Asi najhorším ortieľom nad týmto filmom je samotné manko humoru. Ten sa sústreďuje na jednodimenzionálneho robota Rovera, ktorý je vlastne stelesnením psa aportujúceho kamenné planetárne vzorky a začínajúce hippies hnutie. Mačoidné narážky Chucka sťa úžasného astronauta končia na polceste medzi komédiou a paródiou. Škoda, že parodujú samého seba bez toho, aby to chceli.
Čo povedať na koniec? Režisérom sa toto všetko dá prepáčiť iba s argumentom debutového flopu. To, že sa na ozvučení hlavných hrdinov podieľali také hviezdy ako Gary Oldman alebo John Cleese alebo Jessica Biel je potom úplne jedno. Škoda, pretože film mal príjemný začiatok. To, že sa zmenil na klišodinú vykrádačku klasických scifi je poľutovaniahodné.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Alexander Schneider
Knižný a filmový recenzent, bývalý porotca súťaže Martinus Cena Fantázie, propagátor a predseda Združenia fanúšikov Babylonu 5 na Slovensku. Scifi, fantasy, horor: Herbert, Holdstock a Lumley.
Diskusia
Roland Axenberg
Dík za recenziu a varovanie, vidim, ze trailer asi v tomto pripade plne postacuje :)
20.01.2010
Dík za recenziu a varovanie, vidim, ze trailer asi v tomto pripade plne postacuje :)
20.01.2010
Aldeberan
vdaka za recenziu ale kedže pre Ameriku 50-tych rokov mám slabosť, aj tak si to pozriem :) ROzhovor zákazníka a čašníčky v bistre z roku 54: "Jednu omeletu, prosím!" / "Chcete do nej aj cigarety?" / "Samozrejme, že chcem cigarety do mojej omelety, vyzerám ako nejaký blb?" ... kto by nemiloval tie zlaté časy v tej krásnej krajine, no kto?
23.01.2010
vdaka za recenziu ale kedže pre Ameriku 50-tych rokov mám slabosť, aj tak si to pozriem :) ROzhovor zákazníka a čašníčky v bistre z roku 54: "Jednu omeletu, prosím!" / "Chcete do nej aj cigarety?" / "Samozrejme, že chcem cigarety do mojej omelety, vyzerám ako nejaký blb?" ... kto by nemiloval tie zlaté časy v tej krásnej krajine, no kto?
23.01.2010