Dej sa točí okolo aljašskej psychologičky Abigail Tylerovej, ktorá v roku 2000 nazbierala veľmi podobné výpovede niekoľkých svojich pacientov. Následne vyhotovila niekoľko video záznamov. Film sa tak skladá z "reálnych" záberov jej kamery, policajných kamier mestskej polície a nanovo nahratých záberov, ktoré vlastne tvoria film a cely "príbeh".

V úvode filmu uvidíte tvár doktorky Tylerovej, ktorej ak oholíte hlavu, tak sa strašne podobá na mimozemšťana zo Santiliho pitvy. Poviete si, to je asi tá hraná časť, ale nie, to je skutočná doktorka Tylerová (ktorá vlastne Tylerová nie je, lebo všetky postavy sú premenované). Moderátor (ktorý tiež nie je moderátor, ale otrasne hrajúci režisér filmu, čo má na konte iba jeden krátkometrážny film a potom jeden totálny prepadákový "horor") s ňou robí interview. Táto komická dvojica nás bude sprevádzať celým filmom.

Prvá boľavá nudná tretina filmu vás oboznámi s traumou doktorky, ktorá bola svedkom vraždy svojho manžela vo vlastnej posteli. Neskôr sa vracia k svojim pacientom, ktorí sú v hypnóze hotoví, že vidia bielu sovu! Potom sa jeden s pacientov zloží a tvrdí, že to sova nie je a tak v šoku vystrieľa celú rodinu.

Druhá boľavá nudná tretina: Ďalší pacient je v šoku, tiež prišiel k náhlemu zisteniu, že biela sova, ktorá sa na neho celý život pozerá a lieta cez steny nie je sova! Z tohto dôvodu zastáva chápajúci postoj k činu svojho maniackeho suseda. Tu sa doktorka "zobudí" a konečne informuje šerifa, že ďalší psychopat ide domov z jej sedenia. Nasleduje výskum jej osobného hlasového záznamu na diktafóne, kde záznam pokračuje jej škrekotom, (pochvaľujem Millin škrekot, ešte stále škrieka rovnako dobre ako v Johanke z Arku) až zistí, že má rovnaký problém. Navštívi kolegu "cvokára" (v hlavnej roli Elias Koteas s hnusnou čapicou na hlave), ktorý do filmu ma vniesť trochu racionálneho uvažovania a naozaj by bol najmenší magor z celého štábu a postáv... nebyť teda tej čapice. :)

Tretia, najboľavejšia tretina (porovnateľná s tou pri zápase SK-CZ) je séria WTF momentov, kde doktorke unesú mimozemšťania dcéru, šerifa to prestane baviť, odovzdá jej syna sociálke a oznámi jej (POZOR SPOILER!), že jej manžel si to vpálil do hlavy a že je asi na hlavu (kolega cvokár pri tom prikyvuje). Doktorka sa dá do hypnózy a poprosí sumersky hovoriaceho mimozemšťana, aby jej vrátil dcéru, ten jej žiadosť vytrasie z tela. Ona však na konci filmu tvrdí, že blázon nie je a režisér z chápavým výrazom odpadkového koša, uzatvára debatu. Kameraman potom použije širší záber, aby sme videli, že doktorka zostala na vozíčku.

Celkový verdikt: Herci, ktorí sa striedajú so "skutočnými" postavami z kaziet, sa ani trochu nepodobajú! Celý čas vás to vyrušuje, namiesto napätia režisér znervózňuje diváka blbou hudbou a pritom sa šok, ani strach nedostaví a scéna nefunguje. Keď sa má na zázname objaviť niečo strašné, začne byť všetko rozmazané a nevidieť nič! Na konci filmu je message, ktorú si už ani nepamätám a režisér sa s Millou tvária, ako keby nám ukázali nejakú skutočnú šokujúcu výpoveď. Malo by sa to však pre dabovať na: "Vidíte milí študenti filmu, čo sa stane keď použijete blbý scenár, veľa peňazí, make-upu a zlého režiséra?".

A to som sa na film strašne tešil, strihač musel mat v strižni vedro na

zvratky, keď to strihal. Vo filme sa nič nedozviete, a film nič nerieši. No hrozné!