Prehupnime sa ale do alternatívnej budúcnosti, v ktorej sa Zem ocitla za pokrajom záhuby: Umbrella Corporation do sveta vypustila vírus, ktorý z ľudí spravil nesmrteľných – jediný vedľajší účinok – títo nesmrteľní o sebe veľmi veľa nevedia a na jedálnom lístku obľubujú mäsko tých ešte živých ľudských jedincov. Vitajte teda vo svete Resident Evil.

Dej štvrtého dielu nadväzuje priamo na ten posledný a ak ste ho náhodou prespali, tak vám hlavné body z tohto Alica ešte veľmi rada v monotónnej nehostinnej reči, ktorá tak dokonale zrkadlí jej citové rozpoloženie ako aj stav našej planéty, pripomenie: Alica hľadá miesto zvané Arkádia, ktoré by nemalo obsahovať žiadnu molekulu zákerného vírusu, dostatok jedla a pitia a – a na to sa Projekt Alice teší najviac – ďalších preživších. Keď ale Alica dorazí na miesto činu, je prekvapená – namiesto vysnívanej utópie nachádza letisko bez jedného človiečika... teda skoro. Spolu s Claire Redfieldovou, ktorú oslobodí od podivného zariadenia, ktoré ovláda jej myseľ, tak odlieta ďalej z Aljašky pozdĺž amerického pobrežia na juh. Šťastie sa na nich usmeje až v Meste anjelov – tu nájdu skupinku ľudí, ktorí sa zabarikádovali v opustenom väzení, kde doposiaľ odolávajú masám nemŕtvych pre ich bránami. A Arkádia je tu tiež. Síce nie na dosah ruky, ale určite na dolet lietadla. Kvôli jeho kapacite je ale nutný iný plán, ako sa k nej dostať...

Mila Jovovich sa svojej úlohy zhostila s nevídanou bázňou. Je presná, filmovo výstižná, čo pohyb, to choreografia. Neočakával som od nej preveľké herecké výkony a ani som sa ich nedočkal, preto jej monológy vyznievajú z časti umelo, z časti pateticky. Zmiesiť nesmrteľnosť so súcitom o osud ľudstva predsa len požaduje silnejší kaliber. Napriek tomu svoju úlohu zvláda na dobrej úrovni. Podobne, ak nie lepšie sú na tom aj ostatní členovia hereckého ansámblu – Ali Arter (Heroes) je príjemná Claire, Wentworth Miller zase veľmi fajnový vojak, Boris Kodjoe dokonalý líder utečencov vo väzení a Shawn Roberts sťa Albert Wesker, zloduch to najhorší, akoby bol vytesaný z kameňa, či ukradnutý z videohry. Ich výkonom napomája aj Andersonova réžia. Ten si vo svojom scenári veľmi velebí. Jeho linearitu vykupuje viacero nečakaných obratov a odhalení. V niektorých scénach dokázal sľubne vystupňovať napätie na plátne, v ostatných ponúka príjemnú nadsádzku a humor.

Film bol točený tou istou technológiou ako Cameronov Avatar a Anderson sa v nej plnohodnotne vyžil: dokonca aj scény, ktoré by stačilo vytvoriť dvoma až troma hĺbkami, ich majú dostatočne veľa, aby ste zamierili svoj zrak na všetky malichernosti, ktoré sa v nich odohrávajú – či je to vlnenie trávy alebo padajúce kvapky vody vo väzenskej sprche. Špeciálne efekty sú na priemernej dobrej úrovni. Nezachytil som nič, čo by mi vadilo. Všetko do seba pasuje, a to je dobrá vizitka práce.

Afterlife je pre mňa doposiaľ najlepších dielom Resident Evil ságy a som rád, že som ho videl v 3D. Jeho sila ale neleží v efektoch ale v príjemne plynúcom – hoci napriek tomu kde-tu logicky nesúrodom – deji. Film ma pozitívne prekvapil. Ak si chcete pozrieť solídnu akčnú strieľačku, neleňte a choďte do kina.