Dej knihy sa odohráva v Afganistane, v prvej polovici 80. rokov počas ruskej invázie a sleduje osudy ruského poddôstojníka (ako inak vzdialeného poľského pôvodu) a jednotiek, v ktorých slúži. Podobne ako v predchádzajúcich sapkowského knihách, hlavná postava netvorí dej, ale je naopak unášaná prúdom udalostí. Kniha plynie pomalým ale príjemným tempom, akčné scény sú striedané pomalšími, tie sú ozvláštňované dialógmi, všetko v takmer dokonalom pomere, aký dokáže namiešať len skúsený spisovateľ.

Skutočným hybateľom deja je vojna, ktorá sa prejavuje dvoma spôsobmi. Prvé sú dlhé a šťavnaté opisy bojových scén Rusov s afganskými mudžahedínmi, ktoré zanášajú Zmiju až kdesi do vôd military. Na mňa pôsobili únavne a trochu nudne - aj keď hlave preto, že som zaujatý voči akýmkoľvek bojovým scénam v literatúre. Na druhej strane moja nežnejšia polovička s neutrálnym postojom k akčným scénam si ich vyložene užívala.

Druhým je melanchólia a nuda medzi ruskými vojakmi. Áno, Zmija je o aj tom, ako sa iní ľudia nudia. A vôbec to nie je nudné, naopak. Sapkowského vecný a nezaujatý štýl skvele kontrastuje neznesiteľnou situáciou, v akej sa postavy nachádzajú a s hroznými vecami, ktorých sú svedkami či sa na nich priamo podieľajú. A to všetko je okorenené tonami zaujímavých detailov a perfektne napísaných úderných dialógov, ktoré neustále pútajú čitateľovu pozornosť.

Sapkowski je Poliak, uvedomuje svoj pohľad na vec a snaží sa, aby si to uvedomil aj čitateľ. Nejde mu prvom rade o realistické vyobrazenie ruského zážitku vo vojne v Afganistane. Zmija je kniha o človeku a ľudskosti vo vojne vo všeobecnosti, hory Hindúkušu sú len scéna a pozadie pre podstatnejšie záležitosti. Sapkowski sa totiž tento krát už naplno vyžíva v symbolike a vkladaní subtextu do príbehu. Kniha je preto provokatívna, podnieti človeka zamyslieť sa, rozprávať a diskutovať o nej a dokonca si ju znovu prečítať.

Zmija ja najlepšia sapkowského kniha. Je krátka, premyslená, provokatívna a pri tom všetkom remeselne perfektne zvládnutá a pútavá. Nejde o oddychové čítanie ani dobrodružný román a pravdepodobne nie každý fanúšik Zaklínača ju prijme sa nadšením. No musel som o nej rozmýšľať a ešte niekoľko dní potom, ako som ju dočítal, čo je pre mňa dôkazom kvality.