Poviedka X

Tak, a máme to tu – doposiaľ najvyššie hodnotená poviedka. Teda, z tých, čo som doteraz čítal. Možno si tú desinu asi ani nezaslúži, ale predsa si myslím, že by sa mala od ostatných poviedok v peletóne oddeliť a preto ju teda posúvam o bodík vyššie. Čo túto poviedku takto prekvapivo robí vynikajúcou nie je ani jej nápad, ktorý vyzerá trošku ukrardnutý zo známeho filmu, ale jej výborné spracovanie a najmä veľmi dobre vypracovaný dej. Na niektorých miestach cítiť silné moralizmy, no tieto sú sčasti vhodne zapracované do štruktúry príbehu a charakterov postáv a preto ich konanie nepodkopávajú, ale dokonca podporujú. Jedinou výčitkou je možno pasivita hlavnej postavy, skôr by som uvítal niekoho aktívnejšieho v hlavnej roli, pravdepodobne bol ale zámer autora alebo autorky ponechať ju neutrálnu. Na niektorých miestach by som zmenil slovosled vo vetách, aby boli čitateľnejšie alebo upravil opisy, ktoré niekedy vyznievajú nelogicky. Tieto maličkosti ale nekazia pôžitok z čítania. Oh – a ešte by som zmenil názov poviedky, tento som akosi pochopil aj nepochopil.

Poviedka X

Zasa jeden minimálne štrukturovaný text, ktorý sa ťažko číta. Štýl poviedky je mono – a teda nielen monolitický ale dokonca monologický. Kde – tu potom cez neho presvitajú aj nejaké dialógy. A som rád, že tam sú, pretože dodávajú poviedke trochu spádu a osobnosti. Príbehovo je to síce klasika, ale celkom pekne premyslená a má aj vďaka dobrým opisom, určitú silu sugescie. Žiaľ, s opismi sa to niekedy preženie a tu to tiež nie je inak. Riešenie: nabudúce vyškrtať nepodstatné alebo príliš detailné. Najmä na začiatku. Škoda tiež, že hlavná postava sa chová na niektorých miestach nelogicky a nie je ani dostatočne dobre vykreslená, aby sme jej myslenie a konanie mohli pochopiť. Lepší priemer.

Poviedka X

Ak by som mal počítať, koľkým hlavným hrdinom a hrdinkám zomreli v poviedkach tejto súťaže rodičia (hneď v prvej vete), asi by som došiel na 50%. (Ha! Si si myslel/a, že s takým nápadom urobíš dieru do sveta? Veru chyba lávky!) Neviem si predstaviť, čo je na obraze siroty pre autorov a autorky tak neuveriteľne príťažlivé – pravdepodobne je to akási potreba osamostatnenia sa alebo pokus o svojbytnosť. Tak či tak, je to strašná trauma, ktorú podľa mňa zažije len malé percento ľudí – a preto to s vierohodnosťou týchto poviedok potom aj tak vyzerá... Do tejto kategórie patrí aj táto, ktorá je potom plná štylistických nedorozumení, logických chýb a nevhodných obrazov správania sa postáv. Okrem toho som mal pocit, že sa tými nekonečnými súvetiami niekedy zadrhnem. Opakovanie rovnakých slov tiež poukazuje na slabú slovnú zásobu. Zdá sa mi, že spočiatku si autor/ka dal/a záležať, no potom už písal/a, ako prišlo. Nechápte ma zle, má to dokonca niekoľko pekných momentov a dobré spracované vedľajšie postavy, no hlavná postava je na zaplakanie a s ňou aj jej príbeh.

Poviedka X

Atmosfericky podarený začiatok poviedky sa v priebehu ďalších strán stráca v gramatickom ródeu (v ktorom autor/ka končí v prachu pod kopytami býka). Poviedku nezachraňuje ani dobrý nápad, pretože jeho spracovanie je podradné a príliš strohé. Logické chyby sú na asi na každej strane a výroky postáv by mohli zaujať tak v C-éčkovom americkom videofilme, nie ale v tejto súťaži. Konečné odhalenie je úplný fail (tipoval som ho ako jednu z možností, no nechcel som si to pripustiť, pretože jeho použitie by bolo úplne pochybné). Ha! Prekvapenie na konci – presne tak to skončilo. A ja som bol tiež rád, že som ten paškvil dočítal.

Ďalšia!

Poviedka X

Eh... Ak mal z predchádzajúcej poviedky aspoň ako-tak priemerný pocit – táto je úplný potrat. Detinsky napísané, nehodné hlbšej analýzy (a asi ani análnej lízy – ok, už spadávam do hrubých slov, idem do seba hodiť štamprlu). … Som späť. Takže, kde som to prestal... Štýlovo nevykysnuté vetné konštrukcie, cez ktoré sa nám postava prihovára nezmyselnými hláškami a vyjadreniami, nestoja za pozitívne hodnotenie. Príbeh sa síce odohráva v budúcnosti, no používa reálie stredoveku (a nie, neodohráva sa v post-apokalyptickom svete). Pridajme ešte nevhodné patetické výroky a máme tu jeden z prepadákov. Aspoň, že je to gramaticky čisté.

Poviedka X

Po prečítaní poviedky zisťujem, že sa jedná o román skrátený do niekoľkých strán. Je to síce trochu dlhšia poviedka, no čas v nej ubieha príliš rýchlo, najmä ak si ju porovnám s románovou predlohou, ktorú vykráda. Stačí predsa zameniť pár mien, pár reálií a už tu máme nové dielo. (Nie, nemáme.) Z tínedžerskej melodramatickej romance sa potom stáva ku koncu romantická fraška, z ktorej mi ostáva v ústach suchý pocit (alebo je to tá whiskey?). Štylisticky je to síce celkom obstojné (dokonca s pochvalou za jeden príjemný dialóg) a určite má autor alebo autorka potenciál, ktorý by mal/a využiť, ale nech to nabudúce skúsi s vlastnými nápadmi a hutnejším časovo a geograficky koncentrovanejším príbehom.

Poviedka X

Ah jaj... najslabšia poviedka tohto kola – čo k tomu povedať... Je to strata času: gramatické hrúbky, logické hlúposti, štylisticky jednoduché, textovo neštrukturované, príbehovo trápne, sujetovo čierno-biele. Sorry, ale takto nie.

Poviedka X

Toto dielko nie je až také zlé. Dokonca je až príliš prešpekulované, čo z neho čiastočne vytvára nepriehľadnú motanicu postáv a príbehových vlákien. Ale tak to má v tomto prípade aj byť. Úvod pripomínajúci reportáž (nie jediný v tejto súťaži) je zaujímavo a vhodne zasadený do deja, ktorý sa posúva dopredu veľmi plynule a realisticky. Dejová štruktúra je premyslená. A premyslená celkom dobre, až na to, že je to argumentačne do fyziky totálny guláš. Ale nech, na hard-scifi sa to nehrá. Vyvrcholenie je fajn spracované a koniec síce otvorený - a to aj na hlavnej, aj vedľajšej dejovej línii - ponúka ale čitateľovi dostatočnú možnosť si dôsledky domyslieť. Hodnotím nakoniec ako jednu z výrazne lepších poviedok.

Poviedka X

Fantastický začiatok poviedky by mohol byť okamžite prerobený do filmovej podoby – srší to situačným humorom a veľmi vhodne vykreslenými postavami. V jednom opise dokonca čo riadok – to literárne BAM! perfektne zvládnutého hrania sa s alegóriami v opise situácie. Už sa začínam tešiť – toto je ašpirant na vysokú pozíciu! Teším sa ale zbytočne. Akonáhle dochádua k zauzleniu, autor/ka sa úplne stráca v deji, nevie, ako s ním pracovať a spojazdniť ho. Nápad je v zárodkoch a tam aj ostáva. Koniec vyznieva potom odpadovo a lacno, ako únik pred zodpovednosťou. Potvrdením tohto stavu je aj urýchlenie dejového spádu. Je mi to ľúto, pretože autor/ka má potenciál, no musí popracovať najmä na obsahovej úrovni nápadu a jeho štruktúry.

To je na dnes všetko... ak teda motyka nevystrelí a ja ešte splodím ďalšie kritiky... :) Pochybujem ale, že sa tak stane.

Do skorého čítania, priatelia!