Komiks Drsná škola - Roboti, špina a hromada nábojov
Drsná škola je komiks z autorskej dielne scenáristu Franka Millera, ktorého som spomínal už pri Darebákovi a výtvarníka Geofa Darrowa. Meno väčšine nič nepovie, ale je to chlapík, čo sa podieľa na vizuálnej stránke Matrixu.
Hovorí sa, že cyberpunk je mŕtvy. Občas sa to stane, že niektoré žánre stratia na opodstatnenosti a zaujímavosti. Vyčerpajú sa a už nie je nimi čo povedať. Alebo horšie: preniknú do mainstreamu a rozpustia sa v iných žánroch, v márnej snahe tvorcov prísť s niečím inovatívnym.
Čosi podobné sa stalo aj cyberpunku. Zásluhou Matrixu vie mainstream, že tu niečo také je a on sa upravil, aby ho davy zvládli. Biopunk, steampunk... Machri cez škatuľky by vám ich vymenovali dvadsať. Všetko je to cyberpunk a zároveň nič z toho.
A pritom stačí tak málo... Len hromada akcie, jedinec proti zvyšku sveta a roboti. Bodka, nič viac.
Ono vlastne ani ten cyberpunk nevznikol z ničoho. V postate je to spoločné dieťa prvých počítačov, sci-fi a noirových detektívok.
A filmy zo série „noir“ sa u nás nazývajú aj „drsná škola“.
Drsná škola je komiks z autorskej dielne scenáristu Franka Millera, ktorého som spomínal už pri Darebákovi a výtvarníka Geofa Darrowa. Meno väčšine nič nepovie, ale je to chlapík, čo sa podieľa na vizuálnej stránke Matrixu. Spoločne do komixovej podoby adaptovali poviedku Philipa K. Dicka Elektrický mravec.
Písať o tomto komikse, je zložité, vyvolal vo mne rozpor. Na jednej strane je v ňom niečo nízke, čím sa neoplatí obťažovať, čo je určené len „vyvoleným“. Na strane druhej, je to silný umelecký zážitok, o ktorom treba hovoriť.
Cyberpunk je mŕtvy, nie pre to, že by stratil na zaujímavosti, ale pre to, že zovšednel. Je tak všedný, že mi to niekto musel povedať aby som si to všimol. Ja, vy, každý pozerá na svet cez monitor, cez počítač riešime kto sme, privlastňujeme si náhradné virtuálne identity, tvoríme obraz o sebe a filtrujeme obraz o svete. Cyberpunk je o súboji jedinca s korporáciami. Je to o tom, či nosíme značkové veci pre ich pohodlnosť, alebo pre značku. Kto sme? Ľudia, originály alebo len produkty, výsledky šikovnej kampane? O tom je aj Drsná škola.
Od príbehu veľa neočakávajte. Príbeh je jednoduchý, obsahujúci všetky základné prvky, ktoré má obsahovať (skazenú, korporáciami ovládanú spoločnosť, krízu identity, drsňáka s presnou muškou, samozrejme, a robotov) takže ničím neprekvapí. Hrá to na rovinu, je len o akcii, krvi a súčiastkach. Zbesilá jazda, ktorá pobaví. Pravoverné B-čko. Nič, čo by urazilo, nič pri čom treba veľa filozofovať. Načo aj? Takto to máme radi.
Ale až si chceme akčný príbeh vychutnať naplno, treba ho patrične nakresliť. A kresba Drsnej školy je... fenomenálna. Čiary, oblúky množstvo detailov a surrealistický nádych. Každý jeden panel je plný, nie je v ňom jediné prázdne miesto. Skryté narážky, vtipy ale aj znepokojujúco vložené symboly. Je tam toho veľa, priveľa, až sa pri čítaní stane, že zabudnete na príbeh a skúmate jeden obrázok aj desať minút. Darrow sa vyžíva v detailoch, atmosféru skazenosti buduje neustálim zmnožovaním prvkov. Všade sa váľajú kopy odpadkov, hromady polonahých a nahých ľudských tiel, ktoré si neodopierajú žiaden požitok. Symboly zbavené ich významu sa kopia všade, bez ladu a skladu. Všetko stratilo na cene, lebo všetkého je priveľa. Nádych ošarpanosti ešte podčiarkuje retro-futuristický dizajn. Nie je to kresba, ktorá sadne každému. Je šokujúca, nevyspytateľná, plná hadičiek a mechanických ramien. A zvlášť pôsobia celostránkové alebo dvojstránkové panely. Drsná škola vyšla vo veľkom formáte a v tomto formáte naozaj ohuruje. Kdesi na obale by mala mať nálepku s varovaním.
Jednoduchý príbeh zaobalený do netradičnej kresby plnej špiny. Akcia vyzerá monumentálne, dej má spád. A komu sa to zapáči, môže si tú jazdu zopakovať. Hromada narážok a detailov mu zaistí, že aj po piatykrát objaví niečo nové. Drsná škola je presne tým, čím chcel byť vlaňajší Totall Recall – undegroundovým brakom dostupným hlavnému prúdu, znepokojujúcou zábavou so strhujúcou atmosférou.
Opäť to nie je komiks pre každého. Pre niekoho bude svet Drsnej školy až príliš drsný, niekomu bude vadiť chudobný príbeh. Ale fanúšikovia sci-fi, zaujímavej kresby a akčných B-čok, kde hrdina ničí nepriateľov po stovkách za efektných výbuchov, budú nadšení. Za seba môžem povedať, že som spokojný. Cyberpunk je vraj mŕtvy, ale človek tomu verí ťažko, keď listuje Drsnou školou. Trúfnete si naň?
Orientačne: 75%
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Juraj Búry
Mám veľa čiernych vlasov, kocúra a plyšového pavúka. Väčšinou sa mocem v Nitre, alebo po kopcoch a hradoch. Strašne rád sa hrám, čítam a pozerám a potom o tom premýšľam. Pôsobím mladší ako v skutočnosti som.