Jeden vtip ma tak skoro neomrzí: „Thor musí byť dobrý komunista. Má veľké kladivo a tak...“ Úprimne? Asi ma tak skoro neomrzí ani jeho filmová inkarnácia. Je vtipný, napínavý a dobre sa na to celé pozerá. Tu by som aj mohol skončiť, ale asi chcete toho vedieť viac, že?

Prvý Thor z roku 2011 v réžii Kennetha Branagha bol tak trochu iný komiksový film. Mal nádych dramatickosti, bol ukecanejší ako Iron Man a hlavne lipol na postavách a ich psychologizácii. Viem, že v kine som frflal, nech konečne odložia čaj a začnú sa otĺkať. Lenže, to sú dva roky dozadu. Za ten čas som ten film videl niekoľkokrát, lebo proste nedokážem odolať tej úžasne vyrovnanej fúzii mytologického a sci-fi. S každým ďalším pozretím som v ňom objavil niečo nové. Ale najviac ma aj tak fascinovali Thorove vlasy. Či už v jeho samostatnom filme alebo v Avengeroch, vždy, až na jednu výnimku, držali svoj tvar. Ako to ten človek robí? Mláti sa, lieta vzduchom, rozdáva rany a jeho vlasy držia. Marvelous! (Je to Drei-Wetter Taft, inak sa to vysvetliť nedá. - pozn. Šaňo)

Prirodzene, že na Thor: Temný svet som sa tešil.

Réžiu síce už nemal Branagham, prevzal ju Alan Taylor, ktorý doteraz robil prevažne seriály (Game of Thrones, Boardwalk Empire, Rím, Sopranovci atď.). So žánrovkami, hlavne s tými kde sa máva mečmi, má skúsenosti a téma prepojenia dvoch rozdielnych svetov – Asgard a Zem – ostala. Neobával som sa. Nebolo čoho.

Taylor zo začiatku nadväzuje na obsah predchádzajúceho filmu a zároveň sofistikovane pretláča nové prvky. Uplynuli totiž dva roky, za tie dva roky sa aj niečo udialo a aj Asgard nie je úplne taký istý, aký bol. Aj Jane sa posunula, aj Thor má už iný prístup k povinnostiam. Posun v čase je hlavne naznačený posunom vo vizuále. Thor sa priznáva k svojmu fantastickému pôvodu ale formálne má bližšie k sci-fi. Nebije sa to, práve naopak, takéto spojenie je ešte neokukané a baví. Alebo inak: postavy hovoria, ako keby si odskočili z Tolkiena, ale popri tom sa tam veselo lieta na vesmírnych lodiach a strieľa z laserových zbraní. V druhej linke zase sledujeme typický diel Stargate, avšak s dostatkom nadhľadu. Taylor vlastne pokračuje vo Whedonovom a Blackovom narúšaní diváckych očakávaní cez netradičné využívanie klišé. Temný svet má teda oproti iným Marvelovským filmom obrovskú výhodu: stále dokáže byť napínavý a stále dokáže diváka prekvapiť. Neostáva to teda len pri povrchnej zábave.

Scenár je už na tom trošku horšie. Postavy sa nám vyčerpali, a tak sa v prvej polovici pozornosť obráti na postavy dovtedy stojace v úzadí. Tie však film nepotiahnu a tak je presmerovaná pozornosť späť na Thora, Lokiho (ktorý rozhodne vládne každej sekunde, kedy je na plátne) a Jane. Trochu nešikovné, ale kým to baví, tak sa to dá prepáčiť. Verte mi, druhý Thor naozaj baví. Navyše niekto bude považovať za výhodu, že Taylor nejde tak do hĺbky ako Branagh. Aspoň na prvé pozretie nie.

Pokiaľ je film po formálnej stránke sci-fi, tak po obsahovej je to fantasy, alebo skôr rozprávka. Toto si vyžiadalo svoju daň v podobe dvoch deus ex machina momentov, čo je trochu sklamanie. Jeden z nich je síce nevyhnutný, ale ten druhý pôsobí pomerne zbytočne a samoúčelne. To je však moja jediná výhrada.

Čo sa týka toho ostatného, drží si to veľmi vysoký štandard. Réžia je slušná, v duchu súčasných seriálových hitov (to znamená, že detailná, ale bez výraznejších momentov), takisto hudba Briana Tylera tomu veľmi svedčí. Je však cítiť, že ide o „dvojku“, o prechodový film k snáď epickej a vygradovanej „trojke“.

Zaujímaví sú aj herci. Hemswort, Portman a Hidleston sú tradične dobrí, role si užívajú, k nim nie je čo dodať. Veľmi sklamal Hopkins, ktorý vyzeral, že sa mu už Odina naozaj nechce robiť a Eccleston, ktorého na plátne nespoznáte a jeho charizma sa stratila kdesi medzi Britániou a hollywoodskymi štúdiami. Zo všetkých mi však vyskakovala Kat Dennings, ktorej Darcy pripomína jej druhú postavu Max (2 Broke Girls). V tejto pozícií je Kat doma, predstavuje príjemné oživenie filmu, ale na mňa pôsobila príliš rušivo, keďže sa mi stále vybavoval spomínaný sitkom.

Thor: Temný svet je veľmi príjemné prekvapenie, ktoré sa v mojom osobnom rebríčku dostalo veľmi vysoko. Stretnutie dvoch rozdielnych svetov je asi moja najobľúbenejšia téma v akejkoľvek forme umenia. A toto je aj hlavná téma filmu, takže som v kine spokojne priadol. Neokukaný vizuál, neprvoplánový a chytrý humor a hlavne zopár prekvapení. Napínavý dej robí z druhého Thora jeden z najlepších tohtoročných blockbusterov. Dávam mu 90%, z čoho 10 je venovaných špeciálne jeho kladivu, z ktorého už nie je zbraň ale samostatná postava.

A ozaj, aj by som zabudol na vlasy. Thor zmenil kaderníka, už nie sú dokonale vyčesané ale strapaté a s vrkôčikmi. Nevie sa rozhodnúť či chce byť Viking alebo hipisák. No i tak mu neustále držia želaný tvar. Marvelous!