Celé to začalo nevinne, keď som sa pred dvoma rokmi vo Viedni stretol s Xavierom, vydavateľom francúzskeho komiksového časopisu Scarce, a Timom, komiksovým ilustrátorom z USA, ktorý sa zastavil v strednej Európe počas jeho cesty po starom kontinente. Hneď ma prijali do svojej skupiny geekov, ktorá každoročne navštevuje francúzsky festival komiksu v malom mestečku Angouleme. To som ešte nevedel, že sa tu raz naozaj objavím.

Je streda, 28. januára, skoro 13 hod. Do Paríža som pricestoval včera. Som rád, že som tak urobil, pretože môj TGV (té-žé-vé, francúzsky rýchlovlak) z Frankfurtu mal problémy s motorom, ktoré sa pretavili do viac ako hodinového meškania, a ak by sa tak stalo dnes, tak by som už adrenalínovo vrel, aby som stihol plánovaný prípoj do Angouleme. Pri veži Montparnasse v malom bistre La Marine stretávam Tima a Xaviera na obed. Krátko prebehneme následujúce dni, Tim sa ma pýta, čo očakávam. Po krátkom premýšľaní hovorím, že neviem, čo očakávať – na väčšom západoeurópskom cone či festivale som ešte nebol a neviem, či moje skúsenosti z ComicConu v americkom Phoenixe alebo StarCityConu v Houstone sú relevantné. Tim krúti hlavou. Toto je trochu iná káva, zdá sa mi. Veď prečo nie – Festival International de la Bande Dessinée d'Angoulême (Angoulemský medzinárodný festival komiksu) je tretí najväčší festival tohto žánru vo svete, po Comikete v Japonsku a Lucca Comics and Games v Taliansku. Žiadna malá ryba teda. Ak ste o ňom ale doteraz nepočuli, nič si z toho nerobte. Ak tu ale prídete, buďte ale pripravení na viac ako 200.000 návštevníkov a vystavovateľov z celej Európy. A tento rok, po Charlie Hebdo, sa tu toho očakáva ešte viac.

Po výdatnom obede sa premiestňujeme na Gare Montparnasse, aby sme sa stretli s ostatnými z našej skupiny a o 14:44 už náš vlak vyráža smerom do Angouleme. Čoskoro sa zoznamujem s babami, ktoré sedia vedľa mňa v rade. Tiež cestujú na festival – neskôr zisťujem, že tak robí skoro 90 % celého vlaku. Sú skupinou, ktorá tvorí nezávislé komiksy v Taliansku a na festivale nie sú prvýkrát. Giorgia mi rozpráva, ako pri ceste vlakom na minuloročný festival niečo kreslila na počítači, keď sa k nej prihovoril chlap sediaci vedľa a začal sa na jej prácu vypytovať. Následne vysvitlo, že robí ilustrátora pre Marvel, DC a ďalšie vydavateľstvá. Veru, aj takých tu stretnete. Vymeníme si s Giorgiou kontakty, sľubujem, že sa ako zástupca tlače prídem na nich pozrieť, berieme kufre a vystupujeme.

Angouleme nás privíta hmlou, mrholením a Marie Cloude, našou domácou, u ktorej máme zarezervované izby. Pätdesiat tisícové mestečko bude počas nasledujúcich dní praskať vo švíkoch. Hotelov je málo a domáci teda poskytujú zvyšné kapacity. Na pár dní tu všetci žijú komiksom a vyzerá to tak, že si toho vážia. Cestou autom na výstavisko k registrácii si všímam vlajky oznamujúce festival s kreslenou mačkou, ktorá je symbolom festivalu. Veľké tabule hlásia, ktorými jednosmerkami v stredovekom centre sa musíte vydať, aby ste sa dostali na miesto činu – špecificky pre vystavujúcich alebo hostí.

Po niekoľkých zátačkách v tesných uličkách malý pežotík Marie-Claude zastavuje v centre pred radnicou. Baroková budova na vŕšku je honosnou stavbou, ktorá sa teraz mení na centrum diania. Registrácia a celá administratíva festivalu spolu s tlačovým centrom je na tomto mieste. A veru, stojí to za to. Miestnosť pre tlač je nádherná. Tele 2 už robí svoju reportáž, vzadu sa pripravuje barový pult pre hostí. Palec hore.

Spolu s Christopheom a Xavierom sa presúvame do nášho stanu hneď vedľa radnice. Mesto nemá ani výstavné kapacity na to, čo sa z malého festivalu stala svetová Mekka komiksu, každé námestie je zaplnené šiatrami, v ktorých nájdete jednotlivé žánrové alebo priemyselné skupiny – alternatívny komiks, profesionálov, samotný pavilón tu má tento rok Čína a ďalší je venovaný ostatnému umeniu z Ázie. Cez dvadsať ďalších výstavných miest obsahuje práce niekoľkých svetových umelcov alebo kultových komiksov (Calvin a Hobbes, Džiro Taniguči, Jack Kirby, Jim Curious, Asterix a ďalší). Xavierov magazín Scarce je v alternatívnej sekcii. Na stánok pripevníme pripravené meno, komiksy a magazíny strčíme pod stolík. Na dnes sme tu skončili.

Večer strávime spolu v malej reštaurácii. Jej steny zdobia originálne kresby komiksu, ktorý rozpráva históriu mesta Angouleme. Komiks si následne môžete prečítať počas večere. Steve a Fred počas čakania na hlavný chod vytiahnu svoje zápisníky, začnú do nich skicovať. Fred je o chvíľu hotový – jeho kresby znázorňuje nás všetkých, ako blúdime ulicami Angouleme (seriózne, stalo sa to).

Keď sa dostanem na WC reštaurácie, prekvapí ma dokonca aj na tomto mieste Gaston! Nedá sa nepozrieť doň. ;)

Zajtra ma čaká prvý deň na Angouleme, takže neponocujem, hoci Marie-Claude ma presviedča, aby som si dal ďalší pohárik koňaku...