Aleš Pitzmos je autor, ktorý už nie je na československom knižnom trhu úplným nováčikom. Román Světlo pulsaru, jeho prvotinu (a podľa mňa celkom podarenú - viď recenzia ), vydalo minulý rok vydavateľstvo Brokilon v rámci edície Evropská Space Opera. A tak, keď vyšiel jeho druhý román s veľmi podobným názvom - Záře supernovy, celkom som sa potešil, nakoľko po prečítaní predchádzajúcej knihy predsa len ostalo niekoľko otázok. Dostaneme na ne odpoveď?

Záře supernovy sa odohráva v tom istom vesmíre Vesmírnej asociácie a Extrasolárneho spoločenstva ako Světlo pulzara, ale s inými hlavnými postavami. I keď...i keď sa k nim neskôr pridajú preživší hrdinovia z prvého románu. Kniha je písaná akčným štýlom, no dôjde aj na nejaké tie filozofické úvahy. A teraz niečo málo k deji, plusom a mínusom románu.

Náš hrdina, teda skôr antihrdina, vzhľadom na jeho minulosť, sa po zrade zo strany priateľa ocitá na pustej ľadovej planéte, kde by mal zomrieť...ale nezomrie. A tak zmení strany a je na ňom, aby spolu s ďalšími postavami, niektorými z predchádzajúceho románu, zabránil katastrofe, ktorá sa valí na ľudstvo...

Autor pokračuje v podobnom duchu ako pri Světle - akčný príbeh popretkávaný vláknami detektívky, tajomna a intríg. Spolu s hrdinami sledujeme politickú situáciu v ľuďmi kolonizovanom vesmíre, kde to po dlhšom prímerí začína medzi Vesmírnou asociáciou (Megakorporáciami ovládaná Zem – tí zlí) a Extrasolárnym spoločenstvom (kvázi slobodné kolónie ktoré vyhlásili nezávislosť – tí dobrí, i keď tiež sa nemajú čím chváliť) znova vrieť a hrozí vypuknutie Druhých Koloniálnych vojen. Príbeh nám ponúkne niekoľko zaujímavých zvratov a to nielen ku koncu knihy. Niekoľko krát sa opakovalo, že som si myslel, ktorým smerom sa uberá dej, kto bude tajomnou postavou (nielen väzeňom X)...a realita bola naozaj iná, a čo je dôležité, aj logicky a celkom realisticky podaná (za čo dávam autorovi jednoznačne veľké plus). Dôjde aj na veľmi dobre vykreslené akčné scény – nielen prestrelky medzi mariňákmi, ale aj na vesmírne bitky celých flotíl. Navyše, autor rýchle odsýpajúci text prekladá pomalšími úsekmi kde si rád zafilozofuje na tému paralelné vesmíry, kreacionizmus alebo prečo sme ešte nenašli iné inteligentné formy života (túto myšlienku načrtol už v predchádzajúcom románe, v Záři supernovy ju však ešte viac preskúmal).

Žiaľ, román má i pár múch. V prvom rade je to neustále popisovanie všetkých možných názvov lodí, tried, zbraní, projektov (a tých je fakt slušná kôpka) a ďalších zvučných mien, ktoré ma už začínali unavovať. Keď čítate ako bola vypustená raketa MOL z upraveného krížniku triedy tsunami a sunstorm na neozbrojenú poškodenú loď triedy liberty, alebo akú konkrétne zbraň mali útočiaci mariňáci môže spočiatku vskutku znieť zaujímavo, no po tridsiaty raz to čitateľa už trocha otravuje. Vo výsledku tak príliš časté a až moc opisné vysvetľovanie pre dej nepodstatných detailov pôsobilo miestami umelo až rušivo. Taktiež by sa niekomu nemusela pozdávať miestami priveľká šťastena hrajúca do rúk hrdinom. Pripadá mi, že až príliš často unikli hlavní hrdinovia skaze len zásahom neskutočnej náhody, čo sa žiaľ opakuje na niektorých miestach románu. Či už ide o výbuch ktorý nastane v ten pravý čas aby zlikvidoval prenasledovateľov, alebo ten či onen tajný projekt, na ktorý narazia naši hrdinovia v pravý čas. I keď, na druhú stranu treba uznať, že autor čitateľov na uvedené náhody vždy tak trocha dopredu pripraví, hoc i niekoľko strán vopred, predsa len to môže zanechať nepríjemnú pachuť deus ex machina.

Čo dodať záverom? Kniha je naozaj na domáce pomery v oblasti science fiction veľmi čitateľná. Alešovi Pitzmosovi a aj Brokilonu sa podarila vskutku veľmi dobrá akčná space opera. A hoc má svoje malé muchy, ktoré by sa dali skôr chápať ako autorov štýl, než jeho neschopnosťou napísať čitateľsky zaujímavý text, možno povedať, že sa román viac než podaril. Je rozhodne lepší než predchádzajúca prvotina a posúva celé univerzum Asiociácie ďalej. Iste, nie je to Herbertova Duna, ale ani sa ňou nesnaží byť. Nehrá na nič hlboko filozofické, naopak prekypuje rezkým dejom, nevšednými ideami, obsahuje nadupané akčné scény i vcelku reálnu psychológiu postáv. Navyše sa zahráva s nápadmi, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani takí matadori žánru ako Alastair Reynolds či Dan Simmons. Takže vrelo odporúčam!

Záverom chcem poďakovať vydavateľstvu Brokilon a osobne Robertovi Pilchovi za poskytnutú kópiu a za trpezlivosť :)

Odkazy:

Recenzia na XB1

Recenzia na Fandom.sk

PS: Podľa posledných informácií autor aktuálne pracuje na treťom románe z tohto vesmíru s názvom Jas kvazaru a je takmer isté, že sa dočkáme aj niekoľkých poviedok. Neviem ako vy, ale ja sa celkom teším :)