Bolo by asi zbytočne reptať, že kniha je iná a blá blá blá. Takže sa rovno vrhneme na dej a to, čo sa páčilo, i pasáže, kde sa dalo zabrať viac.

MLOK Scamander (hrá ho Eddie Redmayne) prichádza do New Yorku s tajomným poslaním, ktorého oficiálna verzia je, že zháňa len ďalší expemplár do zbierky fantastických zverov. Cestou sa ale veci zvrtnú a jeho púť skríži bývalá aurorka Tina Goldsteinová (Katherine Waterston), navyše, do deja sa zamotá aj No-mág (trošku facka pre nás, čo nečarodejníkov evidujeme pod pojmom „mukel“) Kowalski. V americkom meste plnom protičarodejníckych nálad je zarobené na epické predstavenie.

Veľmi chválim atmosféru filmu, ktorá celý čas drží v napätí a používa niekoľko dvojitých zvratov, vďaka čomu často do posledného momentu nie je jasné, na ktorej strane postava stojí. To sa týka pozitívnych, aj negatívnych postáv, viacero hercov si tu strihlo svoje životné roly. Platí to pre Eddieho Redmaynea, ktorý ako MLOK dokázal, že zahrá asi naozaj všetko. Veľký potlesk patrí aj Colinovi Farrelovi (Graves), hoci som tušil, že je záporák, stále ma niečo lámalo, že by predsa len mohol byť v poriadku.

Rovnako aj zahrnutie postavy No-mága Kowalskeho (Dan Fogler) bolo milým oživením, hodnotím pozitívne, že sa medzi hlavné postavy dostávajú aj nie ideálne mužské a ženské typy. Jemne pri sebe, typický človek, ktorý sa motá tam, kde nemá, ale aj tak si získa sympatie publika.

Mimoriadne krásne boli spracované romance, Queenie (sestra Tiny Goldsteinovej; Alison Sudol) v daždi, lúčiaca sa s Kowalskim, Tina, ktorá čaká na to, že jej MLOK donesie výtlačok svojej knihy. Nenásilné a ponechávajúce na predstavivosť, dávajú viac ako nejaká pudová záležitosť. Trochu tvorcom ušlo, že romanca Kowalskeho a Queenie zatienila aj črtajúci sa vzťah Tiny a MLOK-a.

Protičarodejnícke postoje verne reflektovali reálie, avšak volanie po „druhom Saleme“ mi už trošku dvíhalo obočie. Miestami mi odvolávky na deje, ktoré mali slúžiť ako barličky pre divákov neznalých univerza, naozaj vadili, ale v kontexte sa to dalo prežiť.

Keďže film mal v názve fantastické zvery, musíme sa pristaviť aj pri nich.

Niektoré boli celkom pekne spracované (okamia), inde som mal dojem, že vidím sfilmovaného Lovecrafta. Fakt musí mať drvivá väčšina magických tvorov chápadlá a mechúriky kam len oko pozrie? Nehovoriac o deus ex machine, kedy problém s veľkou okamiou sa zázračne vyrieši, lebo MLOK si spomenie, že sa prispôsobuje priestoru, takže tvor, ktorý by ich normálne rozdrvil a švába vdýchol, sa zmenší a hrdinovia idú ďalej.

Ako cítite, dostávame sa k negatívam, takže pred tým ešte pochválim aj postavu Credusa (Ezra Miller), ktorý vyzeral ako vystrihnutý z príručky o týraných deťoch.

Nuž a spomínané zápory, ktoré nejde prehliadnuť.

Fillery a vata. Narátal som dobrú polhodinu vecí, ktoré sa pokojne mohli vyškrtnúť, film by trval sviežich stodesať minút a človek by odchádzal sviežo povzbudený niečím, od čoho čakal, že bude dojná krava pre autorku, ale ono je to fajn film. Mnohé veci síce vizuálne vyzerali perfektne (po tejto stránke má film jednotku s hviezdičkou), avšak keď som tretí, či štvrtýkrát videl obscura likvidovať New York, ťažko som sa bránil zívaniu.

V mnohých filmoch sa stáva, že obsadenie súrodencov vyzerá groteskne, nevyhlo sa to žiaľ ani Fantastickým zverom. Sestry Tina a Queenie vyzerajú skôr, ako by bola jedna z nich adoptovaná, než že sú ozaj pokrvné príbuzné. Ja chápem, že je ťažké nájsť podobné osoby, ale hádam trochu viac sa posnažiť dalo.

Nevraviac o niekoľkých deus ex machina. Okamiu som spomínal, rovnako aj útek z bytu sestier Goldsteinových sa stane „len tak“. Topom bol obscurus, ktorý zabije hostiteľa do desiatich rokov života, ale potrebujeme ohúriť diváka, tak jeden obscurus žije, lebo on môže. Detaily sú dôležité! Okrem konzistencie príbehu totiž dodávajú tú správnu šťavu napätiu a deju.

Rovnako aj americká čarodejnícka komunita na mňa pôsobila strnulo a umelo, prezidentka bola skôr peknou tváričkou, než človekom, za ktorým sa zjednotia masy. V krízových situáciách tak čarodejníkov držal len plot armor a MLOK, ktorý sa opäť vytasil so zázračným riešením. Deus ex machina počítadlo skočilo na číslo štyri.

Chválil som Colina Farrela, musím ale sprdnúť Johnnyho Deppa, ktorého herecká kariéra ide stále od desiatich k piatim. Úloha najstrašnejšieho temného mága Gellerta Grindenwalda (Voldemort bol oproti nemu čajový amatér) mu prischla podľa môjho názoru len za zásluhy, a rozhodne mu dala viac peňazí, ako on nám hereckého umenia. Aj za tých pár minút stihol pôsobiť rozpačitým dojmom a jeho absolútny lapsus zachránila rovnako bizardná reakcia prezidentky americkej čarodejníckej komunity, ktorá by ho mohla zastaviť, ale nemôže, lebo J. K. Rowlingová to už prípísala Dumbledorovi (o vyše dvadsať rokov neskôr).

Tým by som chcel odbočiť a povedať, že ak chcete vidieť príklad, ako vyzerá svet s deravým lore, J. K. Rowlingová je toho zdarným príkladom. Po tomto filme už môže napísať čokoľvek, svet Harryho Pottera je deravý ako sitko na čaj.

Záver sa ale niesol v príjemnom duchu a ja môžem zhodnotiť, že ak nepoznáte svet, alebo ste si prišli užiť nejaké tie čary, Fantastické zvery rozhodne nesklamú. Možno sa dočkáme aj sequelu a musím priznať, že na neho celkom rád pôjdem.

Svieže hodnotenie sa zastavilo na 80/100.

Páperíčko