V 2014 valcovala v kinách tichomorie Godzilla a nebolo to bohviečo. Na plátne bola zhruba 10 minút a s plochými ľudskými hrdinami nemala skoro žiadnu interakciu. Pocit nebezpečenstva tomu chýbal, ostal len úžas z monštra, ktoré väčšinou behalo mimo plátno. Tento film však „odštartoval“ novú sériu o monštrách. Kong: Skull Island (Kong: Ostrov lebiek) je druhým dielom tejto série. A lepším. Monštier je viac, z plátna nezliezajú, práve naopak, lačne sa naň pchajú a naši plochí hrdinovia sú s nimi v priamom kontakte a pár z nich si to aj odnesie. Ale je Kong dobrým filmom aj bez porovnania s Godzillou?

Kong sa dá charakterizovať dvoma slovami; štylizovaný oldschool. Ale taký ten poriadny. Žiadna mladícka nostalgia. Ideme ešte hlbšie do minulosti. Príbeh Ostrova lebiek je klasickým a typickým predstaviteľom dobrodružných príbehov z prvej polovici 20. storočia. Má to všetky trópy a tokeny, ktoré by mal mať. Novinárka, ktorá je za dámu v problémoch? Jasné! Zlá vojenská guma? Check. Anglický dobrodruh? Strelený vedec? Stroskotanec? Áno, áno a áno! Naratív starý ako popkultúra.

Banda ľudí stroskotá na ostrove plnom monštier. O tri dni ich má prísť skontrolovať záložný tím. Problém je, že sú na zlej strane ostrova, a tak sa musia v krátkom čase presekať džunglou, čeliť obrovským potvorkám a prežiť to. Nechýbajú stratené civilizácie, patetické reči o človeku ako najhoršom zvierati, fascinujúce scenérie a krv. Nič viac, nič menej.

Kong sa totiž na nič nehrá. Vie čím je, nesnaží sa o nejakú postmodernú vychytralú interpretáciu. Čistokrvné „lost land“ dobrodružstvo. Už len čakáte, kedy vylezú dinosaury, lebo to sa v takýchto filmoch stáva.

Prostredná hodina Jacksonovej verzie roztiahnutá na celý film.

Samozrejme, že trochu toho súčasného prístupu dostaneme. Narážky na Godzillu, štylistické odkazy na pôvodný príbeh King Konga sú súčasťou balíčka. Moderné dialógy, kde si postavy skáču do reči, či komentujú dianie. Modernosť je však cítiť hlavne vo vizuálnej stránke filmu. Všetko je prefiltrované počítačom. Neznamená to však, že by triky pôsobili zle. Práve naopak. Len je vidieť že farby boli vytiahnuté vysoko; zelená je sýta, oheň má jasné červené farby a noc má ten najmäkší odtieň tmavomodrej. A to všetko je prehnané oranžovým filtrom, aby sme mali naozaj pocit, že sme v horúcom tichomorí. Čo sa ostatného týka, je to kvalitná súčasná práca. Hoci na úrovni scenára sme zaviazli kdesi v minulosti, kamera, štylizácia, hudba, to všetko spĺňa parametre súčasného mainstreamu.

To môže pre diváka predstavovať problém. Sme na príbehy náročnejší. Nadšenie zo súboja Konga a obrovskej chobotnice nemusí stačiť, ak za príbehom nie je niečo viac. A tým myslím niečo naozaj viac ako len otrepané protivojnové témy či „človek je to najhoršie čo na tejto planéte nájdeme“. Kong neobsahuje žiaden vývoj charakterov, nič. Je to len priamočiare dobrodružstvo. Chce sa masový divák na niečo také ešte dnes pozerať? Masový možno nie, ale svoju skupinku fanúšikov si Kong určite nájde. Druhým problémom je jeho kampaň. Ak ste videli traileri, videli ste všetko. Nič viac film neponúka. Zlá správa, dramatické zvraty sa nekonajú, dostanete presne to, čo očakávate.

Kong je naivný, patetický, detinský a plochý. Prekáža to? Ani nie, lebo je zábavný. Stačí vypnúť hlavu, relaxovať a nechať sa unášať „krásami“ Ostrova lebiek. Pokiaľ máte dobrodruha v srdci, užijete si to!

70%