Smlouva na život je prvou časťou série První linie od Marka Kloosa, vydanej vo Fantom Printe. Ocitáme sa v nie tak vzdialenej budúcnosti, konkrétne v roku 2108. Ľudstvo vynašlo a úspešne používa Alcubiérov pohon pre nadsvetelné cestovanie vesmírom a kolonizuje nové svety. Zem však čelí vlastným problémom, ako je premnoženie a znečistenie životného prostredia. Kto by čakal, že o sto rokov bude Zem zjednotená pod jednou centrálnou vládou, bude sklamaný. Kloos namiesto toho vytvoril dve superveľmoci, Severoamerické Spoločenstvo a Sino-Ruskú Alianciu, ktoré medzi sebou vedú niekedy viac a niekedy menej, studenú vojnu. Občasné vojny malého rozsahu medzi týmito dvoma superveľmocami nie sú ničím výnimočným, ako aj miestne prevraty a revolúcie. Kloos nezachádza do veľkých detailov, čo sa týka superveľmocí, z náznakov však vieme povedať, že Severoamerické Spoločenstvo (SAS) tvorí aspoň Kanada a USA. Sino-Ruskú Alianciu (SRA) zas Rusko, Čína, Kórea a asi aj Vietnam. Okrem nich je veľa menším alebo väčších štátov, z ktorých však nie všetky majú prostriedky na medzihviezdne lety.

Hlavný hrdina sa volá Andrew Grayson a žije v jednej z bostonských VOŠ- verejnej obytnej štvrti. VOŠ je miesto pre sociálne slabých. Paneláky, kriminalita, čierny trh, vysoká nezamestnanosť a občasná šikana od vládnych úradov. Miesto, kde je ilegálne držať zbraň, ale aj tak každý nejakú má, lebo nebezpečnejšie, ako mať zbraň, je žiadnu nemať. Drvivá väčšina obyvateľov VOŠ je odkázaná na štátne potravinové dávky, ktoré pozostávajú z umelých proteínov a vitamínov bez chuti, presne dvetisíc kalórií denne. Dosť na to, aby človek prežil, ale nič viac. Nie je divu, že VOŠ občas zachvátia sociálne nepokoje, na ktorých potlačenie musí byť povolaná armáda s ťažkou technikou. Existujú dva spôsoby, ako sa dostať z tohto miesta. Jedným je vyhrať vo vládnej lotérii na lístok na kolonizačnú loď, ktorá mieri do kolónie SAS. Šanca je však neuveriteľne nízka. Druhý spôsob, aj keď pre väčšinu iba dočasný, je vstúpiť do výcvikového strediska ozbrojených zložiek, kde sa je skutočné jedlo, zdravotná starostlivosť a možnosť dostať sa zo znečistenej Zeme. Aj keď po vyradení sa musí neúspešný uchádzač vrátiť naspäť, pre veľa z nich možnosť skúsiť skutočné jedlo a dýchať čerstvý vzduch za to stojí.

Andrew Grayson úspešne prejde prijímačom, nadviaže vzťah s ďalšou absolventkou základného prijímača Halleyovou a je priradený k zložke ozbrojených síl, aj keď nie k takej, akej by chcel. Avšak s možnosťou prijať alebo sa potupne vrátiť domov, rovnako ako jeho otec, prijme nasadenie v Teritoriálnej armáde. Na rozdiel od Námornej pechoty alebo námorníctva, Teritoriálna Armáda operuje výhradne na Zemi. Hasí sociálne nepokoje, potláča revolúcie a je nasadzovaná proti silám SRA. Dostane sa k 365 Autonómnemu pešiemu práporu, dostane sa do dobrej jednotky a úspešne prejde prvým nasadením. Ďalšie nasadenie je však v VOŠ v Detroite, ktoré patrí k najhorším VOŠ vôbec. Po tom, ako sa jednoduchá evakuácia zvrtne (neprezradím ako, kto chce, nech si prečíta), sa Andrew preberá v nemocnici, kde má čeliť súdu za udalosti z Detroidu. Ale vďaka svojej veliteľke čaty unikne súdu, karieristickému majorovi a po prípravnom kurze je preradený ako IT špecialista na Severoamerickú koloniálnu loď (SAKL) Versailles, kde sa stretáva so svojou láskou zo základného výcviku.

Pokoj však nenastal a kniha sa dynamicky posúva do ďalšej časti, kde je pri rutinnej zásielke na vzdialenú (vždy je to vzdialená, nikdy nie blízka) kolóniu zničená. Greyson a Halleyová sa dostanú na planétu, kde zisťujú, že vo vesmíre nie je ľudstvo až také samé, ako sa doposiaľ zdalo. Postupne sa dozvedajú, že ľudstvu trvalo desať rokov, spraviť z tejto kolónie obývateľné miesto a mimozemšťanom sa tento proces podarilo za takmer mesiac úplne zvrátiť. Aj keď sa nezdá, že by mimozemšťania mali vyslovene nepriateľské úmysly, nerozpakujú sa vyhladiť ľudských kolonistov ako mravce. Mimozemšťania zistia, kde sa ukrývajú hrdinovia a zaútočia na nich. Zistia, ako je ťažké takého emzáka zabiť a už nedúfajú v záchranu. Práve vtedy prichádza pomoc a po troche napätia sú zachránení. Všetci hľadia k nejasnej a určite nepríjemnej budúcnosti. O to nepríjemnejšie, že druhý diel sa má v českom preklade volať Evakuace.

Nuž, toto je zhruba dej Smlouvy na život. Dúfam, že som veľmi nespoileroval a tak neodradil niekoho od určite zaujímavého čítania. Marko Kloos napísal túto sci-fi trochu netradične. Nachádza sa v nej primerane science aj fiction. Zbrane sa stále používajú projektilové, takže si prídeme na rôzne guľky, rakety, granátomety a o trochu exotiky sa postarali flešetky. Dej je pútavý a zaujme najmä takých, ktorí nie sú veľmi fanúšikmi implantácií a kde sa nelieta z jedného konca galaxie na druhý, ale kde päťdesiat svetelných rokov je neprebádaný vesmír. Inak kniha niekedy pôsobí trochu zmätočne, prípadne postava nepovie to, čo by sa dalo čakať, ale pripisujem to tomu, že sa kniha odohráva sto rokov v budúcnosti.

Kniha je celkovo zaujímavá, akurát čitateľ musí miestami dávať pozor a skutočne čítať každé slovo, inak mu môže ujsť vysvetlenie niektorých skratiek. Prvý diel rozhodne zaujal, aj keď nejde ho vysoké sci-fi, ide o zaujímavé oddychové čítanie. Nájde sa niekoľko zvratov, ktoré čitateľa prekvapia, ale nič, čo by ho nechalo s otvorenou sánkou. Rovnako sa v knihe nachádza niekoľko vtipných častí, najmä z vojenského života. Celkovo však knihu hodnotím pozitívne s tým, že ďalšie diely môžu ešte zahýbať s celkovým hodnotením, ale ak si Kloos udrží už nadstavenú latku, pôjde o príjemné nadpriemerné čítanie.

Peter Bajzík