„Kde bolo, tam bolo, za siedmimi galaxiami...“ Podobný (úvodný) slogan by sa hodilo zapracovať aj do Valeriana, jedného z najočakávanejších sci-fi filmov tohto roku.

Veď aj Star Wars ho majú! Už od nepamäti oznamujú divákom, že príbeh, ktorý uvidia sa udial "...dávno, pradávno v jednej ďalekej, praďalekej galaxii". Čo tam po tom, že aj Lucasove Hviezdne vojny sú sčasti inšpirované práve Valerianom, ale jeho trilógia je predsa len o niečo dospelejšia. Prečo sa neinšpirovať a... diváci majú predsa právo byť informovaní, že Luc Besson predvádza iba dvojhodinovú rozprávku plnú parádnych efektov, so scenárom vycucaným z prsta! Nečakajte ďalší Piaty element, aj keď čerpá nápady z Valeriánskeho kultu (napríklad taký taxikár Korben Dallas).

Zrejme nie som jediný komu došlo, že Valerian je pomerne známa značka. Po prvýkrát sa objavila vo forme krátkeho komiksu Valerian a Laureline už v roku 1967, čoby súčasť magazínu Pilate. Za pôvodom časopriestorových agentov a ich ďalších dobrodružstiev stojí dvojica Francúzov: scenárista Pierr Christin a ilustrátor Jean Claud Méziéres. K dnešnému dňu je súčasťou ich univerza až 23 samostatných kníh, zopár samostatných poviedok a jeden samostatný film Luca Bessona s titulom Valerian a mesto tisícich planét. Niekdajší filmový velikán stanovil premiéru svojho Valeriana presne po 20-ich rokoch od uvedenia svojho kedysi utajovaného projektu Piaty element a zároveň zhruba 50 rokov od vzniku ďalšej, vyššie spomínanej legendy.

Náhoda? Ktovie.

Skutočnosťou žiaľ stále zostáva, že Besson a jeho mesto tisícich planét stálo produkciu úctyhodných 197 miliónov eur a odzrkadlilo sa to iba na špeciálnych efektoch. Na samotný príbeh a zaujímavé prevedenie sa už zrejme peniaze nenašli...

a možno iba žijeme v dobe, kde zaujímavo podané príbehy stratili pre tvorcov svoju dôležitosť. Niet preto divu, že i kostra tohto pompézneho sci-fi dobrodružstva je kostrbatejšia než tá na rozheganom korodujúcom bicykli. Hanba!

Veď dnes už aj počítačové hry, zbúchané za necelý rok, majú zmysluplnejší dej než Valerian, na ktorého spracovanie sa čakalo toľko rokov. Takže ak chcete zažiť rovnako dobrý príbeh a mať v ňom i primerané efekty, zvážte, či neurobíte lepšie, ak na dve hodinky usadnete za hernú konzolu. Nevidím totiž dôvod, prečo by sa mal náročnejší divák trmácať do kina na „chudobnú“ rozprávku s mimozemskou Rihannou a dvojicou nesympatických tínedžerov (Dane „Valerian“ DeHaan, Cara „Laureline“ Delevingne), ktorí podávajú dramatické výkony hodné vykastrovaného Jar Jar Binksa.

No a keďže už prichádza reč na rozprávky, treba podotknúť, že i francúzsko-japonský animovaný seriál Valerian a Laureline (2007) vyzerá po dejovej stránke zaujímavejšie a to som ho ešte nevidel. V tomto 40-dielnom seriáli sa údajne pátra po stratenej planéte Zem. Dokonca i vzhľadom na celkovú minutáž a počet dielov mám dojem, že mnou nevidený seriál má väčší zmysel ako to, čo som nedávno videl na filmovom plátne.

A pozitíva – „ boli tam?“

Boli...

Úvodné sekvencie pripomínajúce Cameronovho Avatara, nápadmi prepchatá holografická burza a vesmírna stanica, ku ktorej sa za stovky rokov pridružili tisícky civilizácií. Nechýba vojenský konflikt, zničenie celej civilizácie, vesmírne rasy od výmyslu sveta a dych vyrážajúce efekty, efekty a opakujúce sa efekty. Samozrejme, že zo spomínaných ingrediencií sa dá ukuchtiť skvelý filmový blockbuster. Ibaže niekomu to asi nestačilo a rozhodol sa ho dochutiť nevyváženým množstvom zbytočných odbočiek a nepochopiteľných dejových zvratov. K tomu vystrúhať pár biednych hereckých výkonov (Rihanna, Ethan Hawke, Clive Owen, Dane DeHaan, atď.), pridať dve kvapky vopred prezradeného prekvapenia, niekoľko klišé, šatník speváčky Rihanny a vualá! Zdá sa, že náš senilný kuchár Besson sa prerátal. Za každú cenu dokazovať divákom, že na filmových efektoch sa skutočne nešetrilo, mu potlesk nevynesie a z hlavného chodu sa tak stáva dezert pripomínajúci beztvarú hmotu.

Ale dosť bolo klasickej časopriestorovej gastronómie...

Pokiaľ sa uspokojíte s bezhlavou akciou, skvelým vizuálom a záporákom, ktorý sa nechá nafackať i od ženskej, budete mať na čo pozerať. Také niečo sa vo filmoch často nevidí. Škoda len, že CGI postavy majú väčšiu charizmu ako živí herci.

Dôvodov, prečo tento film vidieť, nie je málo, no po odchode z kina som našiel iba jeden – zvedavosť!

Najlepšie náročnejší divák urobí, keď už od začiatku bude brať Valeriana ako rituálny film k popkornovej žranici. Keď chcete zabíjať dve hodiny virtuálnym stolovaním, tak si prosím nasaďte 3D okuliare a dobrú chuť! Párkrát možno nad naivitou jednotlivých scén pokrútite hlavou, ale keďže ste sa prišli do kina napapkať a oddýchnuť si po ťažkom pracovnom týždni, Valerian bude už len čerešnička na torte a zavŕšenie „skvelého“ týždňa. Tak to dopadlo aspoň v mojom prípade.

Nechcem vás odradiť ani znechutiť, ale radšej by som videl druhého Avatara, než to, čoho som bol svedkom.

Tvorcovia skvelých sci-fi filmov akosi zabúdajú na fanúšikov a na tie správne ingrediencie. Nuž, na čase, aby som začal držať diétu.