Žiaľ, The Orville do sveta dieru neurobí a osobne – po zhliadnutí prvej epizódy – čakám, že ju Fox ako domáca stanica stiahne zo sveta skôr ako sa to stalo Firefly či Crusade (oh, to sa asi nestane, keďže Crusade bola mŕtvo narodením bábom).

Prečo teda tento pokus o paródiu nefunguje?

The Orville je decko Setha Farlanea, ktorého poznáte najskôr asi ako producenta a tvorcu seriálov Family Guy alebo American Dad! Taktiež napísal scenáre k filmom s macom Tedom. Ak Vás to predsa len – podobne ako mňa – neodradilo, gratulujem, ale radšej by som sa netešil. Scenáristicky je prvá epizóda The Orville tak hrozivo zlá, že neviem, či sa mám… nie, už plačem tu. A som naštvaný. Celý dej prvej epizódy až lacno pripomína béčkovým autorom napísaný scenár k Star Trek: The Next Generation, ktorý roky trčal v nejakom šuplíku, kam aj naďalej patrí. Celé je to lineárne nepekné, zvraty deja – ak vôbec nejaké – sú predvídateľné a riešenie situácií nemá zmysel. To, že celá posádka prežije útok dvoch skupín militantnej mimozemskej invázie na vedeckú základňu a vyviazne zo smrteľnej prestrelky s jedným poškrabaným ramenom, zatiaľ čo naši hrdinovia vykántrili svojimi fázermi skoro celé mimozemské osadenstvo, je už len na pokrčenie ramenami a povzdych…

Každá z postáv je úplne šablónovitá, čo zase v dobrej paródii nemusí byť na chybu, keď práve z prehnaného zaškatuľkovania môžu prichádzať tie najlepšie kúsky humoru, viď Sigourney Weaver ako Gwen DeMarco v Galaxy Queste. Na rozdiel od Galaxy Questu tu ale nemáme meta-úroveň v podobe reálneho sveta, s ktorým by The Orville kontrastoval. Výber hercov na prvý pohľad nie je zlý, ale už po niekoľkých výmenách dialógov zisťujete, že buď boli debilne zrežírovaní Jonom Favreauvom alebo je ten scenár ozaj na pííííp. To druhé. A možno aj to prvé. Nedá sa nekrútiť hlavou pri tých skamenelých a kŕčovitých scénkach, v ktorých by ste si priali trochu viac zo všetkého… alebo vôbec nič. Už radšej ozaj vôbec nič. Jediným momentom, kedy vám srdce poskočí nostalgiou, je, keď na obrazovke uzriete Penny Johnson Jerald, ktorá si v Deep Space 9 zahrala sympatickú Kasidy Yates. Ostatný výber postáv presne kopíruje Star Trekové seriály: dutý kapitán: fajočka, rozpor s prvým dôstojníkom: fajočka, nejaká kvázi-vulkánka s nadľudskými schopnosťami: fajočka, vedecký dôstojník z inej rasy: fajočka, robotický člen posádky, ktorý by rád spoznal ľudskú rasu: fajočka, sebavedomý pilot: fajočka… Až mi ide na zvracanie.

Ak má toto byť pokus o humorno-dramatický seriál, tak ďakujem, nemusím. Neviem, či som sa dvakrát pousmial počas tých 60 minút utrpenia. Možno to len nie je môj štýl humoru, možno to ani tak humorné byť nemalo. Neviem. Tak či tak to nefunguje. Vtipy sú suché a natlačené nasilu. Ich prepojenie s reálnymi situáciami pasuje tak na dvoch miestach celej epizódy. Za to vizuálna stránka je naozaj pekná. Aj keď 3D scény pôsobia veľmi sterilným dojmom a všetko vyzerá ako nakreslené – v krásnom duchu Roddenberryho utópie – tak víťazom sa stávajú maskéri. Jednotlivé masky – aj keď mám pocit, že všetky som už niekde videl – sú umne a krásne vytvorené. Netreba hľadať ďaleko – Krill (The Orville) / Krall (Star Trek: Beyond) – akoby mu z oka (alebo maskárne?) vypadli. Ďakujem, už sme videli, neprosím…

Celkom nechápem, kam má tento seriál namierené, pretože zatiaľ je to nehorázne podpriemerná a odporne lacno spracovaná vec, pri ktorej si trhám neexistujúce vlasy na mojej hlave a pýtam sa, prečo tu radšej nemáme štvrtú sériu Dark Matter (vieme prečo) alebo nový seriál z univerza Babylonu 5 (vieme tiež prečo)… A tak nám ostáva len povzdychnúť si smutne a čakať na niečo lepšie.