Stanica Tyr. Miesto, kde pod dohľadom audítorov zmlúv máte možnosť získať skoro hocičo. Samozrejme, za tú správnu cenu. A Ingray do tejto obchodnej dohody vložila všetko, čo má, a dokonca aj to, čo ešte len mať bude. Je síce šialenstvom, pokúšať sa vyslobodiť niekoho zo Súcitného odstránenia, pretože doteraz z tohto väzenia nikto neušiel, ale ak jej to ale vyjde, získa šancu poraziť v súrodeneckom mocenskom boji o politický titul nástupcu rodu svojho brata…

….ale je jasné, že tak jednoduché to pre Ingray nebude. A my sme čoskoro svedkami nielen dobrodružnej cesty mladej, neskúsenej hlavnej hrdinky, ktorá má často slzy na krajíčku, ale aj jej priateľov, ktorých si svojimi rozhodnutiami na ceste za úspechom postupne získava. Možno niekedy aj príliš ľahko a jednoducho, ale podobne, ako v pôvodných dielach Ann Leckie, aj tu sa skrývajú plány v plánoch a nik nie je ten, kým sa zdá byť. Pohnútky jednotlivých postáv zamotať sa do – zdá sa sprvoti – triviálneho príbehu, sa odkrývajú až postupne a tak sa pomaly stávame svedkami politických machinácií nielen medzi systémami ľudských kolónií ale aj mimozemských bytostí, ktoré sú – podobne ako v Radch trilógii – až veľmi neľudské. (Veď Geckovia nikdy neopúšťajú svoju planétu, tak prečo práve teraz?)

Dej románu sprvoti vyznieva ako poviedková zápletka, no vzápätí sa mení na detektívku a následne na akčný triler. V jeho pozadí sa odohrávajú ďalšie paralelné dejové udalosti, ktoré nám aspoň čiastočne odhaľujú situáciu v autorkinom vesmíre po skončení Radch trilógie. Neočakávajte ale hneď space operu vo veľkom merítku, ako to bolo v debutovej trilógii. Provenance sa najprv zaoberá v porovnaní s rozsahom týchto kníh len rodinnými politickými bojmi. Až neskoršie zistenia majú silu zamávať politikou celej ľudskej kolónie Hwae a jej satelitov a tam Ann Leckie nekončí, ale umne graduje rozsah románu a v polovici knihy sú už v boji o moc zamiešané aj politické záujmy ostatných susediacich kolónií (a nielen ich).

Ingray nie je hrdinkou, ktorá bude každému čitateľovi po vôli. Je plačlivá, neskúsená, veľakrát koná bez uváženia a panikári… ale to ju pre mnohých zároveň urobí ľudskou a príťažlivou. Silný kontrast voči kvázi božskej AI, ktorú nám autorka predstavila v minulých dielach. Vynikajúco Ingray zároveň asistujú ostatné postavy, ktoré sú disktinktne odlišné, osobnostne silné a čitateľsky zaujímavé. Určite by som ale knihu podrobil silnejšiemu škrtaniu, pretože najmä časté opakovanie opisov reálií a pohnútok postáv, pôsobí rušivo a retardačne.

Na rodovo neutrálny jazyk, zámená a oslovenia či tituly si už asi čitatelia zvykli. V tejto knihe to autorka potiahla ešte ďalej, keďže kultúry jednotlivých zemských kolónií sú diametrálne odlišné – ako jazykovo, tak komunikačnými štruktúrami a kultúrnymi fenoménmi. Provenance – v preklade Pôvod – sa pohráva práve s mnohými kultúrnymi štatútmi a artefaktami, dekonštruuje ich, no zároveň takto potvrdzuje ich dôležitosť a zmysel – jedno, či sú originálne alebo fejky.

Je jasné, že Ann Leckie sa v Radchskom priestore cíti ako Geck vo svojom rodnom oceáne, pretože návrat doň jej nerobí žiadne problémy a čitateľovi ostávajú sliny tiecť z túžby po ďalšom diele, keďže Provenance zhltne za pár dní. Odhliadnuc od niekoľkých koncepčných breptov, niekoľkých deus ex machina momentov a slabšieho zakončenia, je jej najnovšia knižka príjemným rozšírením už známeho univerza, ktoré by si tuším zaslúžilo aj filmové alebo seriálové spracovanie.