Prečítať si predlohu k Edge of tomorrow ma vždy lákalo, no časom som na to zabudol. Stačilo mi platonicky milovať Emily Blunt v roli Rity. Skrátka príjemný film až na ten cukrový koniec.

Aký som bol hlúpy! Je to jedno z tých diel, čo sa človek čuduje, prečo ho ešte nečítal.

V prvom rade pochválim kresbu. Je čistá prehľadná a realisticky štylizovaná. Pastva pre oči. A tie exoskeletony! Žiadne prerastené opachy. Nádherne anatomicky tvarované bojové obleky úplne na zjedenie. Vždy keď sa objavujú emanujú silu a brutalitu zároveň. Skvelý dizajn. Death Note síce nemám prečítaný, ale Takeši Obata je pán. A táto manga ma nalákala na zvyšok jeho práce.

Príbeh sa držal svojej témy. Každý detail presne ladil s pointov a nevybočoval. Ubieha bez hluchých miest. Strana za stranou sa nezadržateľne blíži k záveru. Príbeh nedáva vydýchnúť.

Pri Rite som trochu zneistel. Mala taký ten stredoškolský vzhľad, plusmínus uniforma. Tento dojem trval len veľmi krátko. Aj toto malo logický dôvod, konkrétne myslím jej vek. Ak by bola akokoľvek stará alebo mladá, smútok za ňou by sa v poslednej kapitole mangy nezmenšil.

To, čo bolo na filme to najhoršie, Cukrový koniec, bol tu dokonale zvládnutý. V hrdle som mal hrču a do očí sa mi tlačila slza. Asi som strašne sentimentálny ale udrelo to na mňa. Nevyhnutný súboj medzi Ritou a Kirijom šokoval. A čerešničkou bola krásna, jemne a citlivo podaná tragická romanca. Edge Tomorow sa ochudobnili práve o tento emocionálny zásah.

Samozrejme ako tradičný technicko-vojanský hnidopich som si niečo našiel. V tieni parádneho dielka to však nestojí za zmienku.

Za mňa 9/10 Krásne spracované, vypilovaný dej a brutálna akcia. Postavy zasahujúce emóciami silou Ritinej alebo Kyrijovej sekery.