Piatkový program sme kvôli pracovnému vyťaženiu a následnej regenerácii síl nestihli. Z rozprávania môjho kamaráta Domina Giru sme ale vyrozumeli, že v piatok sa dialo rozhodne viac, než len nejaká uvítačka. Podporila to aj prosba člena redakcie scifi.sk – Fera Gaga o, ehm, niečo na ochranu funkcie pečene. Dobre, toto rozpisovať nebudem, zainteresovaní pochopia.
S Veroniké sme sa teda vybrali na ranný vlak až v sobotu. Neviem, podľa akého vzorca naše železnice nasadzujú vlaky na trate, ale zjavne Páperičko musí cestovať tým najškaredším a najrozheganejším. Ušné bubienky však cestu prežili a mohli sme prísť na Con.
Po úvodnom občerstvení a omrknutí terénu sme sa už presúvali do Sály B, kde sme mali mať obaja prednášku.
Najprv som prednášal o seriáli Expanse a jeho prepojení s možnými víziami do budúcnosti. Veľmi ďakujem Ďurovi Kundrikovi za dopĺňanie a publiku za vrelú diskusiu. Napriek komornej atmosfére sa človek cítil ako na nejakom veľkom podujatí.
Potom si premiéru odkrútila Veroniké a celkom úspešnú. Pokémoni naživo ale bavili viac dospelé publikum, pretože prepojenia na prírodu, či narážky na slávne osobnosti deťom, ktoré zrejme poznajú pokémonov len z rovnomennej hry Pokémon Go, nič hovoriť nemohli. Ale i tak potlesk zakončil aj túto prednášku.
Potom sme smerovali do čajovne odľahčili peňaženky a prešli sme do telocvične, kde sa sformovala úderná skupina, ktorá vydržala až do večerných prednášok. Najprv ja, Veroniké, Mark E. Pocha a Martin Cuco Luciak. Neskôr nás doplnil Fero Gago, Radian, prišli aj Harmanovci z vydavateľstva Artis Omnis a mohli sme sa pustiť aj do trávenia voľného času hrami. Voľba padla na krycie mená.
Rozdelení na dva tímy sme sa pustili do hádania, kapitáni navádzali svoje tímy indíciami. Po druhej hre ma Veroniké vymenila na poste kapitána a išlo to jedna radosť. Hoci som predtým raz svoj tím potopil (nechtiac), stále som bol lepší kapitán ako... no, dobre, to tu nepatrí.
Nasledovala prednáška Artis Omnis. Vskutku úchvatné portfólio, v ktorom hádam aj ja budem jedného dňa trvalou súčasťou. Za nasledujúce riadky ma asi pár ľudí vo fandome priškrtí, ale aj vďaka Andree a Ivanovi Harmanovcom som si užil svojich päť minút slávy (na pokračovaní poviedky z ceny Béla sa stále pracuje :-P), uznanlivý pohľad Františky Vrbenskej (mimochodom skvelá spisovateľka a osoba v jednom) zahrial pri srdiečku.
Večer zakončila freak show Marka E. Pochu, prednáška o kontaktoch s mimozemšťanmi, potom zhrnutie dejov kníh (ďakujem za výber na Kontakt) a príliš blízke stretnutia ôsmeho druhu so stoličkou (nie, nebudem to rozpisovať, ináč by to bolo 18+) a cesta naspäť do Košíc.
V nedeľu som prišiel už len na otočku, odprednášať chyby pri tvorení postapo svetov s výdatnými demonštráciami najmä na YA ságach (keďže majú v tomto smere k postapo a dystopii veľmi blízko). Hoci som sa trošku bál odozvy, publikum reagovalo skvelo, po skromnej diskusii sa najväčšia kritika zosypala až, keď som doma zapol notebook. Bolo to skôr pokračovanie diskusie, konštruktívne a veľmi podnetné.
Musím ale podotknúť, že pre mňa PegasCon ešte pokračoval cestou vlakom do Košíc, keďže s Ferom Gagom sme rozoberali hádam všetko, čo s fantastikou aspoň trošku súviselo, alebo aj vôbec nie. Z toho, čo je publikovateľné môžem spomenúť – „nenávistné“ komentáre pod poviedkami na scifi.sk, fandomové vzťahy, kopírovanie štýlov úspešných autorov u tých, ktorí chcú preraziť v rôznych súťažiach, až po konštatovanie, že vo fandome sme aj tak jedna veľká rodina.
Pod týmto heslom sa niesol aj tohoročný PegasCon. Hoci má potenciál rásť, v hustnúcom kalendári Conov má u mňa svoje miesto. Pretože nech je akýkoľvek, nie je umelý, nafúknutý, ale komorný a srdečný, ideálne miesto pre fanúšika fantastiky. Týmto chcem vyjadriť vďaku aj Šaňovi Schneiderovi, s ktorým sme sa len krátko, ale o to srdečnejšie porozprávali, Tenemu, Aerovi a všetkým účastníkom Poviedok na počkanie. Bolo fajn a ja dúfam, že sa opäť čoskoro všetci vidíme.
