Pacific Rim (PR) rozdelil fanúšikov fantastiky na dve skupiny – tých, ktorí ho majú radi, a tých, ktorí ho považujú za blbosť. Pokračovanie s podtitulom Uprising (angl. povstanie, pozn. autora) urobilo presne to isté, ale medzi fanúšikmi. Už samotný trailer totiž naznačil menej príbehu a viac akcie, čím nemal ako nalákať tých, ktorým sa nepáčil prvý film.

Dej je teda zasadený desať rokov po udalostiach predchádzajúceho dielu. Vojna skončila, technológia Jaegerov je voľne dostupná, ale vlády ju strážia, pretože ak by padla do nesprávnych rúk, za krátky čas by sme mali na krku kopec bojových robotov, neovládateľné stroje a tak podobne. Možno to znie ako klišé, ale zároveň to poskytuje mnoho priestoru pre konflikty a poukázanie na dôsledky rozhodnutí prvého dielu. Chcelo to len trochu odvahy a bol by z toho skvelý film.

Namiesto toho ale dostávame pohľad na Jakea Pentecosta (John Boyega), syna slávneho maršala, ktorý navštevuje rôzne party, a keď mu dôjdu financie, ide niečo ukradnúť na šrotovisko vyradených Jaegerov. Veci sa zvrtnú, keď mu poslednú zákazku vyfúkne neznáma postava, z ktorej sa vykľuje šikovné dievča Amara Namani (Cailee Spaney). Tá si nielenže postavila vlastného Jaegera, ale ho dokáže aj sama pilotovať. Ak sa čudujete, ako to súvisí s pôvodným filmom, nie ste sami. Po prvej štvrťhodinke som musel skontrolovať, či pozerám správny film.

Garantujem vám ale, že ak vydržíte úvodných pätnásť minút, kvalita filmu sa zlepší. Iste, nebude to niečo, z čoho človek padne na zadok, ale rozhodne je možné si film užiť. Program Jaegerov totiž stále funguje, i keď s miernymi zádrheľmi. Po desiatich rokoch má Pan Pacific Defense Centec (PPDC) iba päť mechov! Uvedomujem si, že postaviť taký stroj nie je len tak, a rovnako aj výcvik pilotov patrí medzi náročnejšie úlohy, ale pri neustálom opakovaní, že „raz sa Kaiju vrátia“, mi to príde ako mrhanie časom, peniazmi a aj potenciálom.

Preto bolo len otázkou času, kým príde niekto s lacnejším a efektívnejším riešením – Shao Industries pod vedením Liwen (Tian Jing) navrhuje množstvo Jaegerov kontrolovaných drónmi. Výhodou by bolo, že pilot by nesedel v stroji, ale mohol by ho ovládať na diaľku. Samozrejme, tento systém sa dá nabúrať a ovládnuť.

Postavy sú vo filme stvárnené pomerne dobre. Kým mladší Pentecost a Amara sú za „dobrých“, Liwen pôsobí od začiatku ako záporáčka. Príjemne potešilo aj, že sa objavila Mako Mori (Rinko Kikuchi), i keď jej úloha bola epizodickejšia a slúžila skôr len ako potešenie pre tých, ktorí videli Pacific Rim. Z pôvodného osadenstva nemohli chýbať ani vedci – Dr. Newton Geiszler (Charlie Day) a Hermann Gottlieb (Burn Gorman). Z novších postáv možno spomenúť rangera Natea Lamberta (Scott Eastwood), s ktorým je Jake Pentecost okamžite na nože. Teda, spočiatku.

Práve tu je asi najväčší problém celého PR: Uprising. Pripadalo mi to, ako by sa tvorcovia snažili do filmu vtesnať viac motívov, než dokázala minutáž zvládnuť. Kým budovali hĺbku charakteru postáv, snažili sa nás presvedčiť, kto je dobrý a kto nie, zrazu uplynula polovica filmu a v podstate sa toho ani toľko neodohralo. Ak by sa prvá polovica filmu rozumne premiešala s druhou, boli by sme aj uchvátení, aj by sme si stihli obľúbiť protagonistov. Takto po asi šesťdesiatich minútach prepneme spínačom a akcie sa na nás valí toľko, že nestíhame spracovávať jednotlivé scény.

Akcia to síce vyvažovala, ale nestačilo to. Po vizuálnej stránke je totiž film viac ako skvelý. Pri niektorých scénach sa mi vynárali spomienky na Power Rangers (tých pôvodných, nie tú novú zlátaninu, pozn. autora) a iné diela spriaznené s touto tematikou. Bez adekvátneho deja to ale malo len polovičný efekt.

Nepomohol ani nie príliš významný soundtrack, čo je pri mene Lornea Balfa trošku prekvapením. Na druhej strane, ktovie, aké mal možnosti pri tvorbe. Odpoveď nám možno poskytne zremixovaná verzia pôvodnej titulnej piesne PR od Ramina Djawadiho. Navyše aj to, že najzapamätateľnejšie skladby odzneli až počas titulkov.

Niekoľkými slovami by som sa ešte vrátil k vývoju a konaniu postáv vo filme. Bez správnych pohnútok to nejde, ale to naozaj každý hlavný hrdina musí mať „daddy issues“? Kde je zvedavosť, túžba niečo dokázať či proste nehniť doma na gauči? Iste, staviť na rodinu je istota, v našich končinách aj dvojnásobná, ale už to začína byť mierne repetetívne.

Ďalšia vec, ktorá ma vytáčala, bola skupina regrútov, náhodne zložená z detí z rôznych kútov sveta. Samozrejme, ani tu sa nedal nečakať konflikt. Amara nepadne do oka Viktórii, pretože kým Ruska maká ostošesť, Amara sa prichomietne do programu viac-menej náhodu. V momente, keď to filmu vyhovuje, sú z nich zrazu najlepšie kamošky a všetci držia spolu. Prepáčte, ale pri týchto tíndežerských blbostiach vždy myslím na svoj grcací kýblik. Nejde totiž o to, že to nie je uveriteľné. Ale postaviť na tom film, ktorý má byť poctou mecha tematike a rieši záchranu sveta? Ďakujem, radšej nie.

Aj keď sa teda zdá, že film naozaj nestojí za veľa, ako som spomínal, druhá polovica filmu to vyvažuje. Postavy nám trošku dostanú rozum a už sa to dá pozerať. Navyše, v deji sa odohrá niekoľko naozaj prekvapivých zvratov a my konečne získame postavy, ktorým sa dá držať palce. Alebo im aspoň túžime vymlátiť všetky zuby. Bol som tak spokojný, že som dokonca prežil aj laxné vysvetlenie spojenia Kaiju, Prekurzorov a Mt. Fuji.

V závere možno badať, že tvorcovia si ponechali otvorené vrátka pre pokračovanie, pretože nabudúce prídeme robiť bordel na svet Prekurzorov (tých, ktorí na nás posielali Kaiju). Spočiatku som iba nadvihol obočie, ale vlastne sa teším. Toxický svet, veľké mechy a prostredie hemžiace sa príšerami, ktoré možno rozmlátiť na kašu? Znie mi to celkom dobre, prekvapivo. Ak sa navyše vyhnú blbostiam PR: Uprising, môže to byť najlepší diel celej série.

Suma sumárum, PR mal atmosféru. Guillermo del Toro doň dokázal vložiť niečo, po čom som z kina odchádzal s pocitom „waaaau“. Uprising od Stevena S. DeKnighta je zmes námetov, ktoré by možno uživili aj samostatné filmy. Môj záverečný pocit bol „eeeeh... okej“. Dobre rozvedená problematika kolísala na násilnom ohýbaní deja a postáv a laxnom vysvetlení niektorých motívov. Aj tak si film dokázal zachovať ako-takú úroveň a priznám, že na pokračovanie zo sveta Prekurzorov (až bude) sa celkom teším.

Titul: Pacific Rim: Uprising

Réžia: Steven S. DeKnight

Scenár: Emily Carmichael, Kira Snyder, Steven S. DeKnight, T.S. Nowlin

Kamera: Daniel Mindel

Hudba: Lorne Balfe

Hrajú: John Boyega, Scott Eastwood, Cailee Spaeny, Tian Jing, Rinko Kikuči, Charlie Day, Burn Gorman

Celkové hodnotenie: 78/100