"KALUSÁRI" (vysielanie 29. februára 2004 na TV Prima)

"Spojiť túto epizódu do celku bolo veľmi náročné," spomína producent Robert Goodwin. "Museli sme skoordinovať množstvo zvláštnych efektov a potom sme tam tiež mali tú scénu s malým dieťaťom na koľajniciach v zábavnom parku. Nehovoriac o tom, že sme museli vychádzať zo skutočnosti, že prácu detí stanovuje osobitný zákon, ktorý stanoví maximálnu pracovnú dobu detí. Bola to ale dobrá epizóda, hoci náročná na realizáciu."

Vedúci výroby Chris Carter dodáva: "Raz som šiel so Sarou Charnovou na obed. Rozprávala mi o svojom nápade - o diabolských dvojčatách - a o tom, ako by ten nápad chcela čo najlepšie využiť. Sara ten príbeh potom napísala a priniesla mi ho. Mal som ale pocit, že to ešte nie je dosť desivé. Navrhol som jej preto, aby tam ešte pridala kalusárov, a to ten scenár naozaj pozdvihlo. Myslím si, že to je jedna z najlepších epizód druhej série. Smejem sa tomu, ako sa niekedy z tých najproblematickejších epizód stanú tie najlepšie. Spočiatku som sa domnieval, že by to mohla byť dejovo veľmi ucelená epizóda, ale nevyšlo to. Ten exorcizmus, pokiaľ tomu tak chcete hovoriť, tam totiž vniesol primnoho rôznych prvkov."

* * *

"F. EMASCULATA" (vysielanie 7. marca 2004 na TV Prima)

"Opäť sme sa po dlhšom čase s Howardom pustili do tímovej spolupráce," hovorí spoluscenárista Chris Carter. "Podľa mňa sa nám spolupracovalo dobre a tiež réžia Roba Bowmana bola skvelá. Rob túto epizódu totiž režíroval naozaj s chuťou, hovoril, že mu to ide ani nevie ako. On a Kim Manners sú špičkoví producenti a režiséri a dajú do toho vždy všetko. V každom prípade si myslím, že to bola veľmi úspešná epizóda, veľmi napínavá. Jedna z epizód, ktoré ma opäť ohromili, keď ich vysielali v televízii. Dopadlo to výborne."

Režisér Rob Bowman dodáva: "Potreboval som nejakú zmenu, pretože po 'Mŕtvolnom tichu' som sa cítil tak zle, že som potreboval robiť naozaj na niečom s veľkým N. Potom sa začala nakrúcať táto epizóda a mňa to opäť postavilo na nohy. Nie je to vyslovene emocionálne ladený príbeh. Skôr príbeh typický pre Akty X, pretože niektoré veci v ňom sú natoľko nechutné, ako si len dokážete predstaviť. V podstate je to ale typický príbeh o policajtoch a zlodejoch s nádychom Aktov X. Bola to jedna z tých epizód, ktoré sa Chrisovi dobre písali a mne sa dobre režírovali. S Chrisom sme si absolútne rozumeli. Myslím si tiež, že práve v tom čase sme potrebovali oddychovejšiu epizódu, ktorá by nikoho z produkcie a pri dokončovacích prácach nevyčerpala k smrti. Skrátka sa to tak zbehlo a pre všetkých zúčastnených to bolo pravé požehnanie."

'F. Emasculata' bola veľmi "zábavná" epizóda i pre maskéra Tobyho Lindalu. "Pľuzgierové efekty sú pre nás celkom bežnou praxou," smeje sa. "Ale ten nápad - použiť tie pľuzgiere a v nich obsiahnuté vírusy ako zbraň pri držaní rukojemníkov - to bolo úžasné. Herci mali na tvárach pľuzgiere, ktoré prechádzali celkovo troma štádiami. Ešte predtým, než praskli a vystrekol hnis, museli sa trochu nafúknuť. Do každého pľuzgiera sme preto zaviedli dve trubičky, takže sme ich potom mohli skutočne rôzne nafukovať."

Pokiaľ ide o hnis, má producent Robert Goodwin na túto epizódu jednu peknú spomienku. "Rob Bowman nakrúcal scénu, kedy praskne pľuzgier na jednej už mŕtvej obeti. Hneď som vedel, že naozaj pracujem na Aktoch X, keď som ho počul, ako hovorí: 'Ten hnis musí striekať zľava doprava.' Inak ale mám túto epizódu rád. Je síce nechutná, ale súčasne je dobre nafilmovaná. Toby naozaj prekonal sám seba. Rád robí veci, ktoré sa na prvý pohľad nedajú nakrútiť, obzvlášť pokiaľ sme v časovej tiesni. Keď sa nakrúca film, majú všetci na všetko mesiace času. My na to obyčajne máme týždeň, maximálne dva. Veci, ktoré sa daria Tobymu, ma občas privádzajú do úžasu, a tiež mu to častokrát poviem. A on povie iba - ďakujem."

* * *

"PRÍTMIE" (vysielanie 14. marca 2004 na TV Prima)

"Z hľadiska zvláštnych efektov šlo o náročnú epizódu," hovorí producent Joseph Patrick Finn. "Obzvlášť po technickej stránke. Je veľmi ťažké zaujímavo nasvietiť celú epizódu, keď herec nesmie vrhať tieň."

Vedúci výpravy Graeme Murray vysvetľuje: "Pre nás to znamenalo poriadny kus práce. Niečo sme nakrútili vo výskumnom ústave pre atómovú fyziku, hlavne urýchľovač a počítače, bez ktorých by to nešlo. Bolo to prostredie nabité technikou. Ako kontrast sme použili nemocnicu a vládny vedecký ústav, kde prebiehalo vyšetrovanie."

"Scenár napísal autor, ktorého som obdivoval ešte predtým, než vôbec vznikli Akty X," hovorí vedúci výroby Chris Carter. "'Prítmie' je podľa mňa naozaj populárna epizóda. Možno je v nej trochu viac vedeckej fikcie než v ostatných epizódach, avšak pracujeme v nej s niekoľkými naozaj pôsobivými vedeckými faktami, ktoré tomu príbehu pridávajú na dôveryhodnosti. Vyriešiť problémy s nasvietením naozaj nebolo ľahké, ale režisér našťastie predtým pracoval i ako kameraman, takže to zvládol."

Scenár k tejto epizóde napísal Vince Gilligan, ktorý sa neskôr stal jedným z najobľúbenejších scenáristov Aktov X. V roku 1993 písal filmové scenáre. V tom čase svojej agentke spomenul, že je veľkým fanúšikom nového seriálu pod názvom Akty X. Dohodla mu stretnutie s Chrisom Carterom. Bolo to v polovici druhej série seriálu. Na danom stretnutí sa spoznal s Chrisom a Howardom Gordonom. Chcel im vlastne povedať, aký som si myslel, že majú vo svojich rukách skvelý seriál. Slovo dalo slovo a predostrel im nápad, na ktorý prišiel uplynulú noc v hotelovej izbe. Z tohto nápadu neskôr vznikla epizóda 'Prítmie'.

A bol to odvážny nápad. V izbe začal Vince rozmýšľať nad svojím tieňom. Položil si zaujímavú otázku: 'Čo keby ten tieň ožil?' Hneď na druhý deň potom, ako sa stretol s Chrisom, dostal za úlohu napísať scenár pre Akty X. To bol z jeho strany slušný výkon, keďže o producentoch Aktov X je známe, že sa vyhýbajú scenárom od externých scenáristov. Vince však dostal šancu a chopil sa jej. "Povedali mi: 'Daj sa do toho,'" spomína si scenárista Vince Gilligan. "Viem, že to znie až nechutne jednoducho. Keby som vopred vedel, že hneď na prvom stretnutí, na ktorom sme sa spoznali, sa ma hneď budú pýtať na moje nápady, zmocnila by sa ma omnoho väčšia nervozita."

Vince sa teda vrátil domov a začal písať scenár k epizóde 'Prítmie', pričom na scenári cez telefón a fax spolupracoval s producentmi seriálu. Chris už predtým čítal jeden z Vinceových filmových scenárov a zapáčil sa mu štýl, akým Vince píše. "Z Chrisovej strany to na mňa bola stávka bez istoty. 'Prítmie' potrebovalo ešte ďalšie úpravy, pretože som nevedel, že potrebovali zapracovať na niektorých postavách. Napríklad Pán X v mojom pôvodnom scenári vôbec nevystupoval, lebo príbeh si ho nevyžadoval. Ale oni ho v tej epizóde potrebovali mať, pretože ho chceli využiť v neskoršej epizóde a chceli ho divákom opäť pripomenúť."

Napriek niekoľkým úpravám Chris Carter Gilliganovi zavolal asi týždeň po premiére epizódy v televízii a ponúkol mu prácu na seriáli. Bolo to poriadne prekvapenie. Tak sa nakoniec epizóda 'Prítmie' stala epizódou, na ktorú mal Vince ako jej scenárista najmenší vplyv. "Keď som napísal prvú verziu scenára, nevedel som, čo všetko si v televízii z hľadiska rozpočtu môžu dovoliť. Z toho, ako som seriál sledoval a bol som jeho fanúšikom, som si myslel, že si môžu dovoliť urobiť čokoľvek. Preto by produkcia mojej prvej verzie scenára stála okolo 13 miliónov dolárov." Každá epizóda Aktov X sa v tom čase nakrúcala po 2 až 2,5 milióna dolárov. "V prvej verzii scenára sa ten tieň neustále rozrastal. Pohyboval sa nezávisle od vedca a šiel po ľuďoch. Na záver v miestnosti s neutrónovým urýchľovačom sa ten tieň neudržal a ešte viac sa rozrástol a Mulder musel vyskočiť zo stoličky a zavesiť sa na stropnú rúru, aby sa mu vyhol. Muž s cigaretou ten tieň neskôr uzatvoril v tom archíve v Pentagone. Bol to taký bláznivý nápad. Chris Carter a ostatní odviedli dobrú prácu s tým, aby ten príbeh navrátili späť do reality."