Po viac než polstoročí domnienok potvrdila skupina astronómov existenciu dvoch ďalších „mesiacov“ obiehajúcich okolo Zeme.

Takzvané „mesiace“ sa ale od toho, ktorý poznáme, značne odlišujú. Podľa National Geographic sú to vlastne obrovské oblaky prachu, ktoré obiehajú okolo Zeme tak ako náš Mesiac a dokonca sú od Zeme takmer rovnako vzdialené (240 000 míľ) ako on.

Dohady o existencii týchto dvoch mesiacov sa objavili už v roku 1961, keď ich po prvýkrát spozoroval poľský astronóm Kazimierz Kordylewski. Lenže ostatní astronómovia nebrali jeho objav príliš vážne. Žiadali definitívny dôkaz, že tieto „mesiace“ existujú, a pretože je mimoriadne ťažké ich uvidieť, zostala ich existencia po celé desaťročia nepotvrdená. Teda až doteraz.

Vedci potvrdili existenciu Kordylewskiho oblakov a publikovali svoje výsledky, čím ukončili roky domnienok.

„Kordylewskiho oblaky sú jedny z najťažšie spozorovateľných objektov, a aj keď sú k Zemi rovnako blízko ako Mesiac, astronómovia ich väčšinou prehliadajú,“ uviedla pre National Geographic Judit Slíz-Baloghová, spoluautorka štúdie a astronómka z univerzity Eötvösa Loránda v Maďarsku. „Je zaujímavé potvrdiť, že naša planéta má na obežnej dráhe popri lunárnom susedovi aj prachové pseudo-satelity.“

Kordylewskiho prachové „mesiace“ sú obrovské, ale častice, ktoré ich tvoria sú pozoruhodne maličké. Čiastočky prachu merajú iba jeden mikrometer, pričom oba Kordylewskiho oblaky sa rozkladajú v oblasti zhruba 100 tisíc na 70 tisíc km, čiže takmer deväťkrát presahujú šírku Zeme.

Každá z týchto čiastočiek odráža svetlo, ale pre temnotu vesmíru ich bolo veľmi ťažké spozorovať. Astronómovia a fyzici podieľajúci sa na štúdii potvrdili existenciu oblakov pomocou polarizovaných filtrov, ktoré umiestnili na fotoaparáty, čím sa podarilo zachytiť svetlo odrážané od prachových častíc.

Medzi astronómami sa už dlho viedli dohady o tom, že okolo Zeme možno obieha viac ako jeden mesiac, a určili päť bodov, nazývaných Lagrangeove body, kde by sa pravdepodobne mohli nachádzať.

Lagrangeove body sú oblasti vo vesmíre, kde sa gravitačné sily dvoch objektov, napríklad medzi Slnkom a Zemou, navzájom vyvažujú. Prostredníctvom vyvážených gravitačných síl sú rotujúce objekty vo vnútri týchto bodov udržiavané v stabilnej pozícii a zostávajú v určitej vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom.

Kordylewski začal hľadať Lagrangeove body L4 a L5 ešte v 50-tych rokoch v nádeji, že nájde ďalší hmotný mesiac obiehajúci našu planétu. Nenašiel síce presne to, čo hľadal, ale objav týchto prachových „mesiacov“ nám pripomína, aké zaujímavé divy na nás v našej slnečnej sústave stále čakajú.