V postapokalytickej budúcnosti prišlo niekomu ako dobrý nápad postaviť mestá na kolesách a ísť skúsiť zožrať iné mestá kvôli ich zdrojom. Nie každý súhlasil, predovšetkým Číňania (pravdepodobne kvôli kolektívnej traume z predvojnových dopravných zápch). Tak sa obrnili v Himalájach, kde terén a gigantické steny plné kanónov zabraňujú vstupu pohyblivých predátorských miest, takže Číňania môžu žiť idylickým vidieckym životom.

Jedno z takých predátorských miest je Londýn, ktoré ma pod palcom hlavný záporák Thaddeus Valentine. No a keď sa ho pokúsi zavraždiť záhadné dievča z práve zožratého malého mestečka, rozpúta sa reťaz udalostí, ktoré zmenia tvár... no, hlavne Londýna-na-kolesách.

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše - Smrteľné stroje sú krásny film. Či už ide o spomínané mestá alebo aj vzducholode, podobne jedinečné spojenie steampunku, dieselpunku a postapo estetiky sme na striebornom plátne jednoducho ešte nevideli. Pridajte si k tomu dobre natočené a napínavé akčné scény bez trasľavej kamery a rýchlych strihov a trúfam si povedať, že ide o vizuálne najpôsobivejší film tohto roku. Pokiaľ ho môžete vidieť v IMAXe, určite tak urobte!

Herecké výkony sú tiež dobré. Hlavní hrdinovia sú sympatickí a hlavného záporáka hrá Hugo Weaving, ktorý bol podľa najnovších informácií pred narodením tajne geneticky upravený čínskymi vedcami na hranie záporákov. Takže mu to „celkom“ ide.

Napriek tomu nejde o dobrý film. Prvým dôvodom je, že sa do jedného filmu tvorcovia snažia napchať príliš veľa deja. Film mal byť buď výrazne dlhší, alebo naopak niektoré vedľajšie postavy a dejové línie mali vystrihnúť úplne. Niekoľkým postavám je na začiatku venovaný pomerne veľký priestor, len aby sme ich následne videli na päť sekúnd na konci filmu. S inými strávime polovicu času a majú zásadný vplyv na dej, a pritom len tak z ničoho nič vpadnú do príbehu bez nejakého prirodzeného vysvetlenia.

S tým súvisí druhý problém – deravý dej. Príliš veľa kľúčových zvratov v deji nastane náhodou alebo omylom. Nebyť šťastnej zhody náhod, film sa mohol skončiť po polhodine. A potom sa mohol skončiť ešte trikrát. A pretože sa odohráva vo veľmi divnej a zároveň vzdialenej budúcnosti, vo filme sa v prvej polovici vysvetľuje príliš veľa (geografia, história, ako funguje svet). Niečo z toho je úplne zbytočné, na iné fakty sa odvolajú po skoro hodine a vy si ich máte pamätať.

Asi som divný, ale nezvyknem si v kine robiť poznámky.

Ďalšia vec, čo mi vadila, bolo posolstvo filmu. Po prvé, bolo veľmi zmätené. Po druhé, napriek tomu, že bolo tak zmätené, ho divákovi až moc nápadne tlačia do krku. Po tretie, podľa filmu sú mestá na kolesách tie zlé! Áno, je mi jasné, že asi ide o „neudržateľný“ spôsob života a metaforu na moderný kapitalizmus, kde konkurencia vedie k ničeniu planéty, a zároveň pravdepodobne kritiku Trumpa lebo všetko je dnes kritika Trumpa a bla bla bla, ale...

ALE!

Mestá na kolesách, ktoré spolu vedú bitky, sú proste cool. Nie sú dokonca ani „evil cool“ ako Impérium v Hniezdnych vojnách. Samotné mestá a spôsob ich fungovania nie je vyobrazený ako zlý. Keď v úvode filmu Londýn zožerie menšie mesto, tak ich ľudí nespracujú na klobásy, ale začlenia do svojej spoločnosti. Existuje tam príjmová nerovnosť, ale to aj v dnešnom svete, a všetci Londýnčania v tej postapokalytickej verzii vyzerali byť zdraví, sýti a čistí. Dokonca aj Huga Weavinga museli nechať spáchať zopár psychopatických vrážd, aby náhodou nebol príliš sympatický. Priznávam sa, to všetko viedlo k tomu, že ku koncu filmu som tak trochu fandil záporákom.

Celkovo ale ide o zábavný film s príbehom deravým ako ementál. Pokiaľ ale dokážete vypnúť mozog a nechať sa uniesť skvelým vizuálom, kúpu lístka do kina nebudete ľutovať.

Film je natočený podľa rovnomennej knihy, objednate si ju a podporte scifi.sk!: