Hneď v úvode musím povedať, že trailer na film ma veľmi zaujal, vyslovene som sa na naň tešila, no z kina som odchádzala s rozpačitými pocitmi, napriek tomu, že film o zrode Aquamana a jeho získaní atlanstkého trónu je, podľa mňa, určite najlepší a najfarebnejší film z dielne DC. Režisérovi Jamesovi Wanovi sa jeho debut u DC celkom vydaril. Film neobsahuje jedinú hluchú, pre diváka vyslovene nudiacu pasáž. 143 minút v kine mu uplynie rýchlo ako divoká voda. Určite nikto neoľutuje svoje peniaze investované do minimálne 3D projekcie. Zároveň som si istá, že si na svoje prídu viaceré generácie divákov.

Z inak veľmi dobrého hereckého obsadenia mi nedá nevyzdvihnúť kráľovnú Atlannu (Nicole Kidman), ktorá ma v dobrom prekvapila. Napriek slušnej bojovej scéne pôsobila veľmi krehko, až étericky. Jednoducho zahrala veľkú morskú vílu na jednotku.

Film má však aj negatíva a nie je ich málo. V prvom rade to bol Jason Momoa (Aquaman, Arthur), ktorý pôsobil, ako vždy, dostatočne mužne na to, aby zaujal ženské publikum, ale herecky menej presvedčivo. Navyše chémia medzi ním a Amber Heard (princeznou Merou) nefungovala dostatočne. (Alebo som ho červenovlasej kráske pripomínajúcej Ariel iba nechcela dopriať. 😊) Každopádne niektoré dialógy medzi touto dvojicou pôsobili trápne. Napríklad, keď Mera donekonečna presviedčala Arthura, napriek mnohým bojovým akciám, ktoré počas filmu musel prekonať, že je niekto viac, ako si myslí. Budúci kráľ tak vyznieval opakovane ufňukane. Možno som jediná, ktorej to prekážalo, ale v mojich očiach to nie je typické správanie hrdinu. Navyše pôsobil pomerne hlúpo vďaka replikám, pri ktorých vyjadroval problémy s pamäťou. Až mi ho prišlo ľúto, že také niečo musel kvôli zvláštnemu humoru scenáristov hovoriť. Jeho inteligenciu trochu napravil fakt, že z jeho úst odzneli aj repliky v iných jazykoch, teda v ruštine a taliančine.

Takisto sa mi nepáčil pomer medzi bojovými a pokojne plynúcimi scénami. Viac by som si predstavovala zábery z detstva, vyrastanie s otcom, tréning so sympatickým Vulkom (Willem Dafoe), vzťah so zvieratami na súši, v mori. Ako sa dostali z púšte bez jedinej fľaše vody, mi takisto zostáva záhadou. Ďalej mi po celý čas vŕtalo v hlave, prečo Artura nikto do dospelosti nenašiel v majáku, v ktorom býval odmala a hlavne, keď všetci o jeho existencii v Atlantskej ríši vedeli... Spomínaný Vulk ho v jeho domácom prostredí dokonca navštevoval. Tak padá na neho podozrenie, či práve on nebol strojcom únosu z úvodu filmu. Ktohovie...

Samotné súboje však boli nápadité, pestré na zmenu prostredia aj rôzne podoby bojových akcií, pred očami sa nám menili scény neskutočnou rýchlosťou. Zo všetkých však musím vyzdvihnúť iba jednu, a to na Sicílii. Vynímala sa úžasnou kamerou, ktorá raz snímala zboku, zozadu, zhora. Naháňačka po strechách a v domoch sa mi hlboko vryla do pamäte. Samozrejme, až na ten záver - zachraňovanie mníšok a podobné zbytočnosti.

Musím oceniť kvalitnú prácu celého tímu grafikov, výtvarníkov, predstavenie, ktoré nám ponúkli, možno nemá obdobu. Jednoducho krása. Kráľovstvo Atlantída nemalo chybu. Naozaj sa snažili vychytať väčšinu detailov, ale občas im niečo ušlo, napríklad v prúde vody jemne sa pohojdávajúce vlasy pomerne sympatického Arthurovho brata, kráľa Nereusa (Dolf Lundgren), vzdialene pripomínajúceho zostarnutého Legolasa, avšak oproti stojacemu Vulkovi sa nepohol ani jeden, ale možno to len na tmavých vlasoch nebolo viditeľné. Morských príšer som videla na tisícky, musím oceniť naozaj veľkú predstavivosť umelcov. Maskéri a kostyméri takisto odviedli skvelú robotu. Aj výprava našla krásne miesta na súši, niektoré zábery vo mne vyvolali takmer dovolenkový pocit.

Na druhej strane hudobne tento film pokrivkával. Oprášené staré šlágre mi do toho morského prostredia naozaj nezapadli. Ale môže to byť iba môj názor. Potešil a zároveň prekvapil ma iba Depeche Mode a ich It´s no good. Ich hudba sa do temného, vojnou zmietaného podmorského sveta vyslovene hodila.

Ešte sa pristavím pri logike filmu. Keď sa spätne zamýšľam, nenašiel sa v ňom jediný prekvapivý moment. Dej bol predvídateľný, konanie postáv tiež. Všetko sa mi zdalo uveriteľné, až na scénu opustenia lietadla. To už bolo aj na mňa priveľa. Takisto motív vojny so súšou mal jeden háčik. Nemohla som sa ubrániť k protipozemskému postoju, naozaj ničíme oceány raketovou rýchlosťou a pochopila by som, keby sme si za to zaslúžili trest. Možno v pôvodnom komikse taká ekologická myšlienka ani nebola. Ak áno, ako si kráľ dvoch svetov poradil s odpadmi?

Aby som nezabudla, "záporáci“ zase neboli úplne presvedčiví. Škoda. Jeden sa mi zdal celkom sympatický, druhý smiešny.

Záver: Poďme na zhrnutie. Bol to krásny, neskutočne farebný celovečerný rodinný film, ktorý si u mňa, napriek tomu, že určite musel byť veľmi nákladný, vyslúžil v globále len 7 hviezdičiek z 10. Obsahoval príliš veľa klišé, aby som mu dala viac. Vizuálne si však siahol na 10/10. Dychberúce scenérie z morského sveta si to zaslúžia. Otvorený záver by mohol priniesť pokračovanie, na ktoré by som asi do kina šla, no s podstatne menším očakávaním ako na jednotku. Mám radšej filmy, nad ktorými sa musím zamýšľať.

P.S. Nájde sa medzi vami ešte niekto, kto z duše neznáša „terminátorský“ pád hrdinov na jedno koleno so sklonenou hlavou? Tu tak pristál Aquaman aspoň dvakrát. A možno aj niekto iný. Kedy s tým konečne filmári prestanú?