Potomok (The Prodigy, 2019) – recenzia
Do kín zavítal hororový triler o dvoch sprvu nesúvisiacich udalostiach, ktoré sa postupne preplietajú do jednej. Narodeniu malého chlapca totiž predchádza zastrelenie sériového vraha a ako sa zdá, ten sa so svojím odchodom odmietol zmieriť. Téma vtelenia, reinkarnácie a súperiacich duší tu už bola v toľkých filmoch, až sa ponúka otázka, či má film ešte v tomto ohľade čo ponúknuť. Odpovede prináša táto recenzia.
Ako som už v perexe spomínal, ide o pomerne omieľanú tému. Niekde umrie nejaký <vlož náhodného zloducha či nečistú entitu>, krátko na to sa za dramatických okolností narodí dieťa a už je oheň na streche. V jeho tele súperia dve duše a hlavní hrdinovia hrajú o čas, aby dokázali nečistú silu vyhnať z tela von. Skrátka niečo, čo sme videli už toľkokrát, že by sme ani nečakali ďalšie dielo na tento motív. Napriek tomu sa ale režisér Nicholas McCarthy do toho pustil a zdá sa, že v toľkokrát prevarenej téme ešte predsa len ostalo niečo svieže.
Sarah (Taylor Schilling) a John (Peter Mooney) Blumeovci sa dlho snažia o dieťa. Malý Miles (Jackson Robert Scott) sa ale zrazu začne na svet ponáhľať. Scéna predchádzajúca jeho narodeniu ukazuje sériového vraha Edwarda Scarku (Paul Fauteux) pred zásahom policajného komanda. Po zastrelení si všimnú jeho poznávací znak – obetiam predtým, než ich zabil, odrezal ruky. Len poslednej obeti Margaret St. Jamesovej (Brittany Allen) sa podarí ujsť.
Klady filmu teda spočívajú najmä v originálnom spôsobe spracovania. Iste, vyskytujú sa tu aj hororové klišé – kvapkajúci vodovodný kohútik, pohľad „z prvej osoby“, prípadne dramaticky sa stupňujúca hudba pred strašidelnou scénou. Ale čo je na tomto diele najsilnejšie, je jednoznačne atmosféra a jej budovanie.
Už od začiatku je jasné, že máme tú česť s niečím obzvlášť zlým. Spočiatku sú ale veľmi jemné a nenápadné. Až neskôr začínajú naberať na sile a približne od polovice filmu je tlak a hrôza priam hmatateľná. Musím navyše pochváliť mladého herca hrajúceho Milesa, jeho výkon je u detských hercov niečo, čo som už dávno nevidel. De facto musel udržiavať celý čas dvojrolu, čo robí problémy aj skúsenejším dospelým kolegom.
Ďalším pozitívom je využitie náznakov a indícií. Nedejú sa náhodne a naraz, ale logicky vyplývajú a umožňujú divákovi odhadnúť ďalší postup. Zároveň nie sú príliš okaté, takže stále ostáva priestor na prekvapenie. Žiadna zmienka, žiaden obraz či fakt nie je vo filme na okrasu a v priebehu deja neostane nevyužitý. McCarthy ako režisér preukázal neskutočný cit pre detail.
Oceňujem aj riešenie a hlavne vyriešenie konfliktu. Tvorcovia stavili na trpkejší záver a myslím si, že rozhodne vypálil lepšie, ako keby to skončilo happy-endom. Hoci mám šťastné konce rád, v tomto prípade by išlo o klamanie diváka. Navyše to iba podčiarkuje dojem z úžasnej dvojrole Jacksona Roberta Scotta, ktorá takýmto záverom až zamrazí.
Prirodzene, nemôžem vynechať ani iné postavy či už Milesových rodičov, alebo psychoterapeutku a výskumníka reinkarnácie. Všetci reagujú na udalosti, ich konanie je uveriteľné, priestor ostáva aj na budovanie hĺbky postáv, takže každý si nájde niekoho, komu môže držať palce.
Ide síce o hororový triler, aby som bol teda presný, ale z tej hororovej stránky som sa obával lacných jumpscares a prílišného tlačenia na pílu. Našťastie sa vo filme vyskytnú iba asi tri ľakačky, z ktorých je jedna navyše veľmi dobre načasovaná. Je ale trošku na škodu, že sa nevyhol typickým hororovým klišé – hlavná postava ide sama zistiť pôvod divných zvukov, v pivnici nesvieti žiarovka, ale protagonista sa nevráti po novú (respektíve nezisťuje prečo nesvieti) a tak. Možno, ak by toto zredukovali na minimum, hodnotenie filmu by bolo ešte lepšie.
Hororové filmy sa často opierajú aj o soundtrack. V tomto smere Joseph Bishara stavil na jednoduchosť, takže celým filmom sa nesie jednoduchý motív pohmkávanej piesne a štandardne ladená hudba (hlboké tóny, basy, etc.). Ani v tomto smere niet čo vytknúť.
Film má navyše dobre zvolenú minutáž, za niečo vyše hodiny a pol som našiel len pár fillerov, takže iba drobné chybičky na hodnotení.
Predtým, než vyrieknem ortieľ, sa ale ešte musím vrátiť k tomu, že ide o námet, ktorý sme tu videli už v mnohých lepších i horších dielach.
Ja osobne som bol nadšený, ale chápem, že pre mnoho divákov to bude len ďalší film, v ktorom objavili teplú vodu. Dôkazom tohto tvrdenia sú pomerne rozporuplné reakcie na čsfd či imdb, kde sa diváci rozdelili na dva tábory – jedni film chvália, ale veľa ľudí ho práve pre vyššie uvedené veci zatracuje.
Záverom poviem, že podľa mňa ide o film, ktorý sa oplatí vidieť. Svedčí o tom to aj to, že ma naň vytiahla moja partnerka, ktorá hororom neholduje. A páčil sa aj jej. Zároveň ale chápem, že veľa ľudí odíde z kina sklamaných. Vyplýva z toho len jediné – choďte, pozrite si a rozhodnite sa, do ktorého tábora chcete patriť.
Názov: Potomek (The Prodigy)
Žáner: Horor / Thriller
Produkcia: USA / Hong Kong, 2019, 92 min
Réžia: Nicholas McCarthy
Scenár: Jeff Buhler
Kamera: Bridger Nielson
Hudba: Joseph Bishara
Hrajú: Taylor Schilling, Jackson Robert Scott, Brittany Allen, Colm Feore, Peter Mooney, Oluniké Adeliyi, Elisa Moolecherry, Paula Boudreau, Martha Girvin
Producenti: Tripp Vinson, Tara Farney
Strih: Tom Elkins, Brian Ufberg
Kostýmy: Catherine Ashton
Celkové hodnotenie: 81/100
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.