Georges Méliès nie je považovaný za jedného z priekopníkov filmu len tak – úplne sám vynašiel špeciálne filmové efekty. Svoju kariéru začal ako iluzionista a kúzelník, ale očaril ho vtedajší vynález bratov Lumièrovcov– kinematograf. Čoskoro začal využívať svoje dovtedajšie poznatky o iluzionizme, a tak dokázal nielen vytvárať nové svety, ale aj podnietiť predstavivosť ďalšej generácie filmových tvorcov.

Tento francúzsky priekopník stojí za niektorými z uznávaných diel éry nemého filmu zo začiatku 20. storočia. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patria ikonické filmy ako Cesta na mesiac (A Trip to the Moon) z roku 1902 a Cesta do nemožna (The Impossible Voyage) z roku 1904, ktorá je voľnou adaptáciou hry Julesa Vernea s názvom Voyage à travers l'Impossible.

Napriek všetkému ostáva jeho práca v súčasnosti často nepovšimnutá. Časy sa totiž zmenili príliš na to, aby bežní ľudia dokázali oceniť revolučný vplyv, ktorý tieto filmy mali, keď sa prvýkrát premietali. Preto sú jeho filmy určené skôr pre filmových profesionálov, ale vďaka ich nadčasovosti si zaslúžia pozornosť kohokoľvek, kto dokáže oceniť umenie filmu.

Na druhej strane Mélièsova rodina po desaťročia neúnavne a takmer bez pomoci uchováva jeho dedičstvo a snaží sa zachovať živú spomienku na svojho predka a jeho prácu, ktorá pomohla sformovať budúcnosť filmového umenia. Méliès je pochovaný na slávnom francúzskom cintoríne Père Lachaise a jeho hrob sa stal pútnickým miestom pre nadšencov filmu. Aj z toho vyplynula snaha obnoviť hrob do jeho pôvodného stavu z roku 1954. Vtedy k jeho hrobu pridaná busta vytvorená po jeho smrti v roku 1938.

Naposledy bol hrob renovovaný v roku 1954 a odvtedy sa busta aj náhrobný kameň časom zafarbili do šedozelena. Niektoré časti hrobu sú očividne zničené, náhrobný kameň je porézny a reťaz, ktorá ohraničovala miesto posledného odpočinku, pred pár rokmi okradli. To je dôvodom, prečo filmárova prapravnučka Pauline Méliès začala internetovú kampaň v nádeji, že vyzbiera dosť peňazí na obnovu. V rozhovore pre The Vinage News Pauline zdôraznila význam tohto projektu, keďže štúdio aj divadlo, ktoré kedysi Georges Méliès vlastnil, sú dávno preč. Jedinou fyzickou pamiatkou na jeho život teda ostáva jeho hrob.

Pauline patrí do štvrtej generácie Mélièsovcov. Rodina bojuje za to, aby jeho posolstvo zostalo nažive. Napriek tomu, že im chýbajú financie a podpora francúzskych štátnych inštitúcií, Pauline a jej príbuzní sú odhodlaní pokračovať, a ako hovorí, „pokúsiť sa preniesť jeho ducha do 21. storočia“.

Pre mnohých fanúšikov je Méliès známy ako významná filmová osobnosť, ale pre Pauline je vzťah s jej predkom hlbší a osobnejší. Vyrastala obklopená jeho obrázkami a príbehmi o jeho úspechoch. Hoci sa narodila dávno po jeho smrti, jeho posolstvo je v rodine stále cíti.

Opisuje ho ako kreatívneho a hravého človeka s otvorenou mysľou, ktorý si bol vedomý aj infantilnej stránky svojej osobnosti. Bol zanieteným čitateľom, bežcom, ešte v šesťdesiatke cvičil kliky a po celý život robil kúzelnícke triky.

Pauline hovorí, že to bol láskavý a dobrý človek, ktorého práca aj v súčasnosti rezonuje medzi mladými ľuďmi po celom svete:

Rodina začala tento projekt záchrany realizovať sama, bez akejkoľvek podpory medzinárodných filmových nadácií alebo vládnych inštitúcií, napríklad Ministerstva kultúry vo Francúzsku. Preto sa rozhodli osloviť fanúšikov z celého sveta pomocou crowdfundingovej kampane.