Pred jedenástimi rokmi mal premiéru prvý film z Marvel Cinematic Universe. Išlo o Iron Mana, a úprimne, asi málokto vtedy tušil, do akých obrích rozmerov celé univerzum za ten čas narastie. Do dnešného dňa ide o dvadsaťdva filmov, jedenásť seriálov a desiatky postáv z Marvel komiksov, hrdinov i záporákov. Teraz, po vyše dekáde, dostávame film, ktorý by sa možno mohol nazvať záverom. Ale nie je.

Rok dozadu došlo k súboju titánov. Na jednej strane tím Avengers a ich spojenci. Na strane druhej... Thanos a jeho služobníci. Uprostred – osud kvadriliónov. Napriek všetkej snahe Thanos luskol prstami v rukavici vyzdobenej Kameňmi nekonečna... a svet sa zmenil. Celý vesmír sa zmenil. Zmizla polovica všetkých živých organizmov. Ako sa s tým vyrovnajú tí, čo prežili?

Avengers: Endgame predstavuje vyvrcholenie celej rady filmov. Na ploche vyše troch hodín sa dorozpráva príbeh preživších postáv z predchádzajúceho snímku.

Celý film má v podstate štyri fázy. V tej prvej, úvodnej, sa stretávame s preživšími z predchádzajúceho filmu. Iron-Man. Kapitán America. Thor. Hulk. Black Widow. Hawkeye a mnohí ďalší, čo prežili Thanove lusknutie prstov, apokalypsu celovesmírnych rozmerov, keď z celého všehomíru zmizla polovica všetkých živých tvorov, trpia. V psychológii sa tomu vraví syndróm prežitia. Jeho obete si neustále dávajú za vinu že prežili, kým ich blízki nie. Prečo som prežil ja, a nie moja manželka? Prečo ja, a nie moje deti? Sestra? Otec s matkou? Rodina? Priatelia? Prečo ja? Každého trápia podobné výčitky. U našich superhrdinov sú však o to bolestnejšie, že k syndrómu prežitia sa pripojili výčitky svedomia. ONI PREDSA MALI TOMU ZABRÁNIŤ! Vznikli práve preto, aby predchádzali práve takým hrozbám, akou Thanos je! Napriek tomu zlyhali. Ale to vieme už z minulého filmu. Každá z našich, tak dôverne známych postáv, sa s tým ťažkým, mnoho miliárd životov vážiacim krížom, vyrovnáva po svojom. Kapitán sa snaží posunúť sa ďalej a pomáha ostatným pozostalým. Tony Stark sa posunul, no len na povrchu. Hulkovi sa paradoxne splnil jeho sen. A Thor... nuž, každý sa snaží tak, ako vládze.

Úvodná časť filmu je plná smútku, melanchólie a (seba)obviňovania, postavená na dialógoch s pomaly plynúcim dejom. Tak ako úvod v knihe, má aj ona svoju úlohu – vytvoriť atmosféru, ktorá panuje. Aby som bol však úprimný, táto vcelku dobre podaná, no neskutočne pomalá a skľučujúca časť filmu trvala na môj vkus až príliš dlho. Je mi jasné, že tvorcovia sa snažili o doják, keď ukážu bezútešný stav hlavných postáv, ako sú všetci zlomení a ako trpia. No úprimne, po pár desiatkach minút som si vravel, že ak to bude takto pokračovať ďalej tri hodiny, tak neviem, či to vydržím. Našťastie, tak ako v živote dochádza k zlomom, aj tu sme sa konečne dočkali.

Nasleduje časť cestovania, putovania a hľadania. V nej sa konečne vrátime do akčného tempa. Ba čo viac, znova sa nám vynoria spomienky na predchádzajúce filmy MCU, ktoré sme mohli vidieť. Táto časť je najviac zameraná na humornú stránku filmu, tak charakteristickú pre filmy z dielne Marvelu. Po komediálnej stránke dominuje Chris Hemsworth v roli Thora, ale to koniec-koncov nie je nič nové. Veľa priestoru dostane aj Paul Rudd v roli Ant-Mana, Jeremy Renner aka Hawkeye a aj Nebula a jej vývoj. Už v tejto fáze fanúšik Marvelu, ale aj bežný nezaujatý popcornový divák mohol len krochkať blahom.

To však nie je nič v porovnaní s tým, čo nasledovalo.

Ako to už býva, po úvode a dobrodružstve sa musia napokon naši hrdinovia, akíkoľvek hrdinovia, postaviť zlu. O to ťažšie to majú Pomstitelia, pretože sa mu už raz postavili. So všetkých síl s ním bojovali. A napriek tomu... prehrali.

Tretia časť sa nesie v znamení boja. Najväčšieho, aký sme kedy v rámci MCU videli. Finálna bitka je naozaj veľkolepo spravená a vskutku sa vyrovná (a možno v niečom aj predčí) tomu najepšiemu, čo bolo v tejto oblasti na poli kinematografie natočené. Stret hrdinov a záporáka nadobudne epické a osudové rozmery. Žiaľ, neobišlo sa to bez klasického klišé. Naši hrdinovia, konfrontovaní s mocou, ktorá je nad ich sily, napriek všetkému svojmu úsiliu prehrávajú, keď tu zrazu, v poslednej minúte, keď už niet nádeje... Vo výsledku tak narážame na ten istý vzorec správania, aký bol už mnohokrát použitý v iných filmoch či seriáloch (Pán prsteňov, Hry o tróny, Star Trek DS9, Babylon 5). Nedá sa nepomyslieť na to, že si tvorcovia filmu vybrali tak trocha tú ľahšiu spomedzi všetkých ciest. Napriek tomu je táto časť vrcholom celého filmu, keď dôjde k zadosťučineniu pre všetkých fanúšikov. A asi neprekvapím nikoho, ak poviem, že tam boli takmer všetci a všetko, čo sa v MCU kedy vyskytlo.

Postupne sme si prešli troma fázami zo štyroch, ktoré som tu načrtol na začiatku. Najskôr smútok a nešťastie. Neskôr odhodlanie a dobrodružstvo. Potom boj na život a na smrť. A čo záver? Ako sa už píše aj inde, film Avengers: Endgame dokázal rozhýbať city. Divák sa smial, smútil, bol fascinovaný a cítil známe zimomriavky spojené z úžasom. Dokonca sa miestami bál o hlavných hrdinov. A napokon, po desiatich rokoch začali padať aj slzy. Sú to slzy za padlých, za hrdinov, ktorí sa vo filme obetovali, aby priviedli stratených.

Film hrá na city. Hrá na popkultúrne nadšenie všetkých fanúšikov. Hrá na skvelé digitálne efekty a na dokonalé výkony protagonistov. A darí sa mu to. Po tejto stránke nie je možné Avengerom nič, ale absolútne nič vytknúť. Pomstitelia sú úžasní. Sú epickí. Vtipní. Akční. Rozhodne poteší posledné cameo Stana Leeho. Veľkou výhodou je aj, že sa nestalo to, čoho sa mnohí obávali. Hlavného záporáka nezastaví ten najmocnejší hrdina, ale Posmtitelia musia pre tento cieľ znova spojiť svoje sily v celok ako tím. Tak, ako už mnohokrát predtým. Našťastie.

Žial, aj tento film má svoje nedostatky. Keď som včera odchádzal z kina, po troch hodinách plných skvelých trikov, vyspádovaného deja a humoru som bol ochotný dať filmu 101 %. Dnes, po odoznení, vytrezvení, ôsmich hodinách v práci a premýšľaní , som si nie až tak veľmi istý. Film má totižto muchy. Veľa múch. Logické kopance, plot holes a kiksy, ktoré mu rozhodne nepridávajú. Mnohým chybám sa mohli autori vyhnúť, no v snahe predviesť niečo tak veľkolepé, ako sa im to podarilo, jednoducho vzali mnohé skratkou a viac neriešili. Nechcem a nebudem sa tu rozpisovať, o ktoré veci ide, nebolo by to fér voči čitateľom recenzie, ale pevne verím, že na mnohé diváci prídu sami.

Záver: Film zakončuje jednu éru. Doslova. A do písmena. Poslední(?) Avengers, fungujú skvelo ako superhrdnský film, akčný film, dráma i ako komédia. Herecké výkony nás vynášajú do žánrových nebies. Producenti sa však mohli vyvarovať niekoľkých logických chýb a vznikol by dokonalý popkultúrny komiksový scifistický a fantasy orgazmus, ktorému sa vyrovná naozaj len máločo. Na druhej strane, Avengers: Endgame nikdy nebude ašpirovať na snímok s dokonale previazaným dejom či bezchybnou logikou bez plot holes. A asi aj tak sa na to treba dívať. Počas sledovania vás možno párkrát čo-to zaskočí, ale ak vám smiem poradiť, kašlite na to a užite si tie tri hodiny dosýta.

Hrajú: Robert Downey Jr., Chris Evans, Mark Ruffalo, Chris Hemsworth, Scarlett Johansson, Jeremy Renner, Don Cheadle, Paul Rudd, Brie Larson, Karen Gillan, Danai Gurira, Bradley Cooper, Josh Brolin a iní

Réžia: Anthony Russo a Joe Russo

Scenár: Christopher Markus, Stephen McFeely

Hudba: Alan Silvestri

Rok: 2019

Rozsah: 181 min

Ďakujeme spoločnosti Saturn film.

PS: Buďme realisti, Avengers: Endgame napriek názvu určite nie je koncom Marvel Cinematic Universe, na to filmy veľmi dobre zarábajú, takže sa v budúcnosti isto budeme s hrdinami Marvel komiksov ešte dlho stretávať.

PPS: Nečakajte napotitulkovú scénu. Žiadna tam nie je.