Séria Bohatier prvýkrát vyšla v rokoch 2007 až 2008 v češtine. Slovenskej verzie sa dočkala až o desať rokov neskôr, keď sa jej chopilo vydavateľstvo Artis Omnis. Postupne sme sa dočkali štyroch dielov, čiže oproti českého Bohatýrovi má slovenský Bohatier o jednu knihu viac.

Na scifi.sk tetralógiu čítame už od začiatku a postupne sme priniesli trošku kontroverznú recenziu na Oceľové žezlo a potom sme sa pozreli aj na temnú a magickú Dračiu cárovnú a napokon sme zverejnili dokonca dve recenzie Horiacu ríšu (jednu odo mňa a jednu od Soyky). A teraz, tramtadadá, prichádza Biela veža a ja sa pýtam sama seba, čo ešte o tejto sérii napísať, keď som ju už v dvoch článkoch rozobrala zľava aj sprava.

V prvom rade je štvrtá bohatierska kniha červenákovka so všetkým, čo k tomu patrí. Vycibrený archaizovaný jazyk, precízne naštudované historické pozadie, lyrika premiešaná s krvou a obsahom rozpáraných čriev. Celá zmes je v prípade Bohatiera navyše okorenená zvedavosť dráždiacimi fantastickými prvkami. Po pomalšom začiatku (no dobre, môže to byť tým, že som zabudla mená polky postáv) naberie veľmi vysoké tempo a až do konca sa v rýchlom slede striedajú veľkolepé bitky, súboje, nové spojenectvá a zrady. Čitateľ postupne zabudne, komu vlastne drží palce, a to sa mi páči. Hneď je to zaujímavejšie.

Najväčším problémom prvej a čiastočne druhej časti tetralógie bola epizodickosť a pomerne ploché vykreslenie postáv. Bohatierov od seba často odlišovala jedna rozlišujúca vlastnosť, na ktorú sa stále dookola poukazovalo, v niektorých prípadoch obmedzená len na obľúbenú zbraň. Starý Kresťan, dedinský truľo, dobrý lukostrelec... U niektorých to tak aj ostalo a to je aj dôvod, prečo ma niekedy viac dojala smrť koňa ako bohatiera. A niekedy zase nie ;)

Musím však uznať, že posledné diely sa oproti prvému čítajú, ako keby ste si nasadili 3D okuliare. Koščejove intrigy totiž dohnali bohatiersku družinu do štádia rozkladu, a aspoň tí najpodstatnejší bohatieri vďaka vzájomným sporom či napätiu konečne vystúpili z pozadia. Najmä Iľjovi vnútorný konflikt veľmi pristane.

Nesklamala ma ani Merida, pardon Semira, tej som veľmi fandila už od tretieho dielu, a v Bielej veži mi začal byť sympatický aj samotný Svjatoslav. A samozrejme, prekvapil Elazar, jeden z tých, ktorých som si z Horiacej ríše nepamätala, ale už si budem, lebo zoči-voči Koščejovi bol badass.

Toľko k recenzii. A teraz zápisnica zo stretnutia Koščejovho fan klubu.

Séria Bohatier si prešla rôznymi záporákmi. Prvý z nich, čarodej Tugarin, mi vždy pripadal taký nasilu, záporák, aby sme mali záporáka. Baba Jaga bola sympaťáčka (girl power!), ale nedostalo sa jej veľa priestoru. A po Bielej veži konečne viem, prečo ani jeden z nich pre mňa nebol to pravé orechové. Pozíciu hlavného zloducha totiž zastávali len dočasne, kým nám priamo pred očami rástol presne ten zloduch, ktorého séria potrebovala. Koščej. Mocný, temný, prefíkaný čarodejný hajzlík. V boji nepriateľov doslova žerie a vo voľnom čase zručne deptá bohatierov, najmä Iľju. Je pôsobivý nielen v samotnej knihe, ale na obálke i plagáte (keďže som ale náchylná na nočné mory, nad posteľ si ho predsa len nezavesím).

Koščej vo veľkom finále, počas bohatierskej „dlouhej noci“, pri dobýjaní pevnosti Sarkel vyčíňa tak, že by možno aj Night King zdvihol obočie. Celý záver je veľmi temný, krvavý, doslova hororový. A samozrejme, smutný. Nekonali sa nejaké príliš veľké prekvapenia, snáď až na jedno ;), ale mrazivé pasáže čitateľa aj tak udržali v napätí – lebo čo keby náhodou.

(Keby sme náhodou predsa chceli rýpať – Koščej nájde v bludisku podzemných chodieb veliteľa pevnosti len vďaka magickým schopnostiam. Ako potom našli bohatieri Koščeja? Medžik!)

Keď som už spomenula Game of Thrones, nedá mi trošku neodbočiť. Kto by podľa vás vyhral v súboji? Koščej alebo Night King? Vzhľadom na to, že Koščejova moc pramení z dračích šupín a Night Kinga nejakí draci nikdy príliš nerozrušili, tak asi... Na druhej strane ale Night King bojuje s armádou a Koščej, je aspoň v záverečnej fáze svojho vývoja taký silný, že už nikoho nepotrebuje. A dokáže sa nenápadne zakrádať aspoň tak dobre ako Muži bez tváre... Hmmm... Neviem. Fanfiction niekto?

Celkovo je Biela veža dôstojným zakončením rozkošateného príbehu. A Bohatier ako celok, hoci sa v prvom diele zdalo, že pôjde len o slabý odvar Kapitána Báthoryho (či skôr tréningovú verziu Kapitána Báthoryho vzhľadom na to, kedy vznikol), určite má svoje čaro. Ja som s posledným dielom spokojná. Čo vy?

(Nákupom cez tento link podporíte scifi.sk)

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Rok vydania: 2019

Počet strán: 302

Obálka a ilustrácie: Michal Ivan

ISBN: 978-80-8201-027-8