Súboj Titánov (Godzilla: Kráľ monštier)
Je to veľké, neskutočne naštvané a má to dych na ktorý nestačí ani desať vagónov tic tacov. Nie, nejde o vašu susedku ktoré práve klope u vás na dvere minútu po desiatej večer, chvíľu po tom, čo ste si pustili trocha hlasnejšie najnovší Rammstein, ale o kráľa/kráľovnú monštier Godzilla, ktorá nedávno dorazila do našich kín.
Klasický historický prehľad skrátime na krátku poznámku, že Godzilla sa tu pofľakuje už od r. 1954 a má za sebou množstvo filmov, od tých prvých s gumennými oblekmi až po najnovšie anime z dieľne Netflixu. A samozrejme aktuálny. O zvyšku sa rozpisovať nebudem, koniec-koncov detailný článok spolu s historickým prehľadom sme na scifi.sk mali len prednedávnom.
Poďme teda priamo k filmu. Najskôr stručne dej. Film je v zásade o tom, ako sa tým vedcov snaží komunikovať s príšerami pomocou nejakého zariadenia vysielajúce vlny. Inak povedané, diaľkový ovládač na titánov. To sa im, vďaka záporákov, akosi vymkne spod kontroly a dôjde k apokalyptickým udalostiam spôsobenými práve titánmi. Na záver nesmie chýbať finálny súboj.
Godzilla: Kráľ monštier priamo nadväzuje na snímok z 2014, kedy si to jašterička rozdala s dvoma príšerkami MUTO a zdemolovala pritom väčšinu San Francisca. Následne zmizla a zanechala za sebou obrovské škody a mnoho desiatok mŕtvych. Hlavné postavy filmu, Mama vedec (Vera Farmiga z Nothing But the Truth alebo Source Code) a Tata vedec (Kyle Chandler, kterého poznáte napr. zo Super8 či z Arga) prišli v tej apokalypse o syna. Ostala im tak ich jediná dcéra (Millie Bobby Brown, Eleven zo Stranger Things), ktorá odvtedy žije s mamou, kým otec odišiel. Takže tu máme rodinnú krízu. Rodičia prenasledovaní stratou dieťaťa sa snažia vyrovnať so životom, každý po svojom.
Akúsi druhú rovinu príbehu tvorí medzinárodný tím organizácie Monarch, pre ktorú svojho času pracovali aj mama a tata vedci. Monarch je práve tá organizácia, stojaca za udalosťami spred piatich rokoch, ktorá má informácie nielen o Godzille, ale ako sa neskôr dozvieme, aj o ostatných titánoch (ako prerastené potvory nazývajú). V priamej opozícii k nim sú potom teroristi na čele s plukovníkom Alan Jonahom, ktorého si strihol charizmatický Charles Dance (a.k.a. Tywin Lannister z Game of Thrones)
Tretiu úroveň, úprimne najzaujímavejšiu, tvorí Godzilla a ostatní titáni. Kým sa jašterička len tak pofľakuje po morskom dne, moc akcie si neužijeme. Tá sa začína vyvíjať a ž po jej kontakte s ostatnými príšerami, najmä však pri stretnutí s King Ghidorahom. Veľmi zaujímavý koncept dvoch vrcholových dravcov (apex predator) nám tak trochu pripomenie porekadlo o dvoch kohútoch na smetisku.
V dnešnej dobe je moderné robiť rôzne „versy“ a tak po Marvel Cinematic Universe a DC Extended Universe sme tu mali hororový Dark Universe spoločnosti Universal Pictures, ktorý pravdepodobne skončil skôr ako začal, aj aktuálny MonsterVerse od dvojice Legendary Entertainment a Warner Bros. Takéto veľké projekty však vyžadujú skúsených tvorcov, producentov a režisérov. V prípade najnovšej Godzilly však možno štúdiá prestrelili.
Réžiu filmu dostal na starosti Michael Dougherty. A tu narážame asi na prvý problém: Michael Dougherty nie je nijak moc významným či kvalitným režisérom, hoc jeho Trick 'r Treat je príjemnou hororovou antológiou, Krampus sa mu vydaril omnoho menej). Vo filmovej brandži je známejší skôr ako scenárista (okrem oboch spomínaných aj druhí X-Meni či Superman Returns). Napokon, bol to on, kto spolupracoval na scenári pre Godzillu. Bolo teda otázne, ako si s takým veľkým projektom ako napokon poradí. Žiaľ, výsledok je trocha rozpačitý.
Asi najviac zabolela kvázi ekologická agitka, z ktorej sa vykľul na hlavu postavený plán na zachovanie Zeme. Rozumiete, je fajn, ak ste ekoterorista a zlikvidujete ropné tankery, vrty, sem tam nejakú elektráreň. Teda, nie je to fajn, ale má to aspoň logiku. No ak vypustíte do prírody prerastené ZOO, máte pri tom ústa plené rečí o udržaní rovnováhy a vidíte ako títo drobčekovia rúcajú mestá ako domčeky z kariet... a následne otočíte o °stoosemdesiat stupňov, to ej dosť pochybné. V tomto momente by si asi každý blázon uvedomiol, že kde asi urobili súdruhovia z NDR chybu.
Celkovo motivácia postáv mi prišla extrémne stupidná. Zatiaľ čo „tí dobrí“ sú celkom uveriteľní a snažia sa zachrániť ľudí, Godzillu a s ňou celý svet, „tí zlí“ konajú ako náhodný generátor akcie a textu. Tento výkon nezachráni ani skvelý Charles Dance, ktorého konanie v podobe postavy plukovníka Jonaha je obmedzené na pár okamihov zazerania a vyhrážania sa. Napriek tomu však v týchto krátkych okamihoch po hereckej stránke s prehľadom deklasuje väčšinu hercov. Snáď jediný, kto sa mu herecky vyrovnal je Ken Watanabe v roli japonského vedca Dr. Serizawu (objavil sa aj vo filme z 2014).
Úplným fiaskom bolo stvárnenie mamy vedkyne, ktorú si, ako už bolo napísané, strihla skúsená Vera Farmiga. Ak bolo cieľom tvorcov vytvoriť z jej postavy, fundovanej doktorky Russell schizofrenickú afektovanú histerku bez štipky logického uvažovania, tak sa im to podarilo. Veľmi zle vytvorená postava bez akejkoľvek normálnej uveriteľnej motivácie. Žiaľ, o moc lepšie nedopadol ani Kyle Chandler, ktorý stvárnil Dr. Marka Russella, ktorý sa snaží pomáhať tým dobrým, či iné slávnejšie mená. Ako príklad nevyužitého potenciálu možno spomenúť úžasnú Zhang Ziyi, ktorá excelovala v takých peckách ako Tiger a drak, Hrdina, Klan lietajúcich dýk či Gejša. Jej vystúpenie v Godzille však bolo minimálne a obmedzilo sa na pár afektovaných póz a vyronenie slzičky pri obetovaní jedného z hrdinov.
Skrátka a dobre, ak by sme mali hodnotiť film len podľa ľudských hereckých výkonov, nič moc by to nebolo.
Našťastie, tento film nie je o ľudských hercoch, ale o obrovských bojujúcich príšerách chrliacich atómový dych, elektrické blesky a čo ja viem čo ešte. Zanechajme teda konanie hlúpych ľudských bytostí. Na nich sme sa predsa do kina neprišli pozrieť a nechajme sa unášať radiačnými vlnami titánskych súbojov. A to doslova a do písmena. Film stojí a padá na Godzille a iných príšerkách. Kým ľudské machinácie a konania vyznievajú neskutočne otrepane a hlúpo, je to práve rovina titánov, kvôli ktorej sme predsa prišli do kina. A táto rovina nám sklamania vynahradí maximálne.
Po trikovej stránke naozaj nie je čo vytknúť. Príšery vyzerajú reálne a hrozivo. Gozdillu by som osobne nechcel stretnúť ani keby mala len pol metra a Ghidorah vyzerá ako splnený vlhký sen všetkých fanúšikov rozprávok a legiend o trojhlavých saniach. Za vrchol však považujem stvárnenie Mothry, obrovského motýľa, ktorý naozaj v tých pár záberoch vyzerá hyper realisticky. Navyše mu jeho/jej tvorcovia priradili akúsi halucinogénnu snovosť popretkávanú zvukovými prejavmi veľrýb a delfínov. Za mňa osobne najsympatickejšia potvorka.
Vyvrcholenie filmu nás čaká v podobe finálneho konfliktu medzi Godzillou a King Ghidorahom. A ten je priam veľkolepý. Pri súboji titánov sa zatajuje dych a aj keď je dopredu jasné, že Godzilla musí vyhrať, počas ich boja to rozhodne tak jednoznačne nevyzerá. Pri scénach s sa zatajuje dych. Všade lietajú blesky, rádioaktívny dych a kusy mrakodrapov. Do toho adekvátna hudba od Bear McCrearyho (Battlestar Galactica 2004). Fantastická kombinácia.
Áno, dočkáme sa nezmyslov (takmer nadzvukový Rodan, levitujúca Godzilla, regenerujúci Ghidorah...a koniec koncov sama podstata titánov a Godzilly čo by bytostí schopných emitovať v obrovských množstvách rôzne formy energie), či nezodpovedaných otázok (prečo Mothra konala na rozdiel od ostatných tak ako konala?), ale to sú veci, ktoré akosi do Kaiju filmov a kvázi science fiction patrí.
Záver: Godzilla je ten film, u ktorého aj napriek mnohým škôlkarským chybám, prevládajú pozitívne emócie nad tými ostatnými. Teda, ak ste fanúšik. Čo na tom, že má slabší scenár, trocha chaotickú réžiu a logické kopance, po ktorých by ste boli celý modrí od siniek. Kašlať na využitý potenciál skvelých hercov a na stupídnu motiváciu väčšiny postáv či ich plytkosť. Na to sme do kina neprišli! My chceme Godzillu! A King Ghidoraha! A Mothru! Rodana! Konga! Muta! Scyllu! Behemotha! A ďalšie potvory! A chceme veľký súboj medzi nimi. A to sme dostali! Chrumkavú prepečenú tučnú a úžasnú béčkovskú jazdu odetú do skvelého áčkovského audiovizálu.
Verdikt: 75% (fanúšik Kaiju si kľudne môže ďalších 10% pridať, odporca tohto žánru a detailista vyžívajúci sa v slabých hereckých výkonoch zasa 25% ubrať)
Godzilla: King of the Monsters/Godzilla II: Kráľ monštier
Akčný / Dobrodružný / Katastrofický / Sci-Fi
Rok: 2019
Čas: 132 min
Réžia: Michael Dougherty
Scenár: Michael Dougherty, Zach Shields
Kamera: Lawrence Sher
Hudba: Bear McCreary
Hrajú: Millie Bobby Brown, Vera Farmiga, Sally Hawkins, Bradley Whitford, Kyle Chandler, Charles Dance, Ziyi Zhang, O'Shea Jackson Jr., Ken Watanabe, Thomas Middleditch, Anthony Ramos, Aisha Hinds, Jonathan Howard, Lexi Rabe
Za vstupenky na predpremiéru a do súťaže ďakujeme spoločnosti Continental Film.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.