Detskému svetu vládnu hračky a tou najdokonalejšou a najlepšou je Buddi, produkt obrej hračkárskej firmy. Bábika s umelou inteligenciou, ktorá je pre malé deťúrence tým najlepším kamarátom. Dokáže sa pripojiť na net a pomáhať rodičom s výchovou, ovládať všetky výrobky renomovanej firmy od robotického vysávača až po bezpilotné auto. Čo je ale dôležité, sama sa dokáže vďaka svojej komplexnej UI učiť. No zatiaľ čo spoločnosti plynú miliardové zisky, pracovníkom vo výrobe sa až tak veľmi nedarí. A tak po tom, ako sa jeden z uštvaných Vietnamcov rozhodne odstrániť bezpečnostné protokoly hračky (nekradni, nefajči, nevraždi, drogy sú zlé, anóóó), sa naša milá bábika stane zabijakom. A ako to už býva, na plány zákerných Aziatov zas doplatia nevinní americkí občania.

Klišé príbeh, ktorý potom nasleduje, je plný krvi a humoru. Film má klasickú stopáž cca hodinu a pol a väčšinu času sa budete smiať. Alebo sem-tam mykať. No má ísť o horor, takže budete sa báť? Rozhodne nie.

Réžiu filmu dostal na starosť Lars Klevberg, o scenár, resp. úpravu scenára starej klasiky do nových šiat, sa zasa postaral Tyler Burton Smith, pre mňa osobne úplne neznáme mená. Hlavné role si strihli Gabriel Bateman (Andy), Aubrey Plaza v roli Andyho milfky a Brian Tyree Henry, čo by policajt odnaproti. Toľko k suchým faktom. Poďme na rozbor samotného filmu.

Človek, chtiac-nechtiac musí porovnávať novú verziu filmu s tou starou. V osemdesiatkovej verzii sa stretávame s vrahom Charlesom Leem Rayom (ktorého si zahral Brad Dourif), ktorý je tak trocha mešuge a tak trocha vyznávačom voodoo. Po tom, ako ho v prestrelke ťažko zrania, prenesie svoju dušu práve do Chuckyho. A svoju novú reinkarnáciu si užíva naplno.

Najnovší reštart v porovnaní so starou, drsnou verziou Detskej hry, vyznieva omnoho naivnejšie a pôsobí skôr ako bezzubá čierna komédia. Samozrejme, dočkáme sa pár vybafnutí spoza skrine. Samozrejme sem-tam nejaká gore scéna. To je ale tak všetko. Chucky vyznieva v čase digitálnych trikov omnoho umelejšie než bábka z 80-tych rokov. Je hlúpučký, naivný, roztomilý, smiešny, miestami až trápny, celkovo však pôsobí neosobne. Namiesto šialeného psychopata, ktorý si svoje vyčíňanie užíva, máme pomaly sa učiacu UI, ktorá nechápe rozdiel medzi dobrom a zlom. A jediné, čo chce, je, aby bol jej kamoš spokojný a šťastný. Chýba mu šialenstvo, ktorým sa Charles Lee Ray prezentoval. Nová bábika oproti nemu pôsobí sucho a povrchne. Podobne aj grimasy a masky v novom filme sa ani len zďaleka nechytajú na tie, ktoré dokázala vystrúhať stará animatronická bábika. A hoci sa miestami stretneme s pokusmi o niečo podobné, namiesto strachu či šoku dostaneme len závaly smiechu. To však do hororu nepatrí, nie ak tam chýba strach.

K hereckej stránke jednotlivých postáv sa nedá veľmi veľa napísať. Za ten krátky čas, snáď až na policajta, ktorého hrá Brian Tyree Henry, nijako neprirástli k srdcu. Aby som bol úprimný, vôbec som a o nich nebál a bolo mi srdečne jedno, či zatrepú paprčami alebo nie. Navyše Andyho v pôvodnej detskej hre hral v tom čase sedemročný Alex Vincent, ktorý bol naozaj logicky vo veku, keď sa decká s bábikami, panáčikmi a ja neviem čím ešte hrávajú. V remaku hrá Andyho pätnásťročný tínedžer, ktorému jeho zanietenie, hoci digitálnymi, ale predsa len hračkami jednoducho neveríte. V tom veku sú chalani závislí na herných konzolách, twiteri a mobile a/alebo spoznávajú alkohol, cigarety a dievčatá, a nie digitálne hračky.

Jednoducho napísané, film absolútne zlyháva v rovine hororu. Nejaké napätie tam možno je, ale je slabšie ako v dedkových trencloch. Na druhú stranu, aspoň aké-také renomé si snímka zachováva v čiernej až absurdnej rovine. Možno to bolo cieľom, možno nie tak úplne, no po tejto stránke som ako-tak spokojný. Vtipných až absurdných momentov bolo vo filme celkom dosť, no v pamäti asi najviac ostane malé prekvapenie, ktoré nechá Andymu Chucky na stole (a následné pokusy sa tohto prekvapenia zbaviť). Žiaľ, ako som už predtým napísal, do kina som sa prišiel báť, a nie smiať.

Film sa navyše topí v nelogických klišé. Jeden príklad za všetky: prečo sa bez akéhokoľvek dôvodu zmení Chuckymu v „zlom“ móde farba očí z modrých na červenú? Pravdepodobne je to shit a diferencuje sa od ostatných práve zmenou farby očí... (lebo svetelný meč evidentne nemal). A viete čo? Tých somarín je tam viac: prečo sa v obchode do hračkárskeho masakra pustili iba modely v tvare medvedíkov, päťkilová bábika plná plastu a jemnej elektroniky v jednej scéne odtiahne dospelého chlapa a muž, ktorému cez hlavu čoskoro preletí kultivátor, trpí syndrómom kapitánky z Prométea atď.

Kým mnohé predchádzajúce horory, ktoré som toho roku videl, mali aspoň nápad, či v niektorých prípadoch boli pre mňa osobne príjemným prekvapením (napr. Brightburn), tu nič také nečakajte. Príbeh samotný je plochý ako hrudník Cameron Diaz, bez akéhokoľvek šoku, zvratu či nedajbože nečakaného odhalenia. Celý dej sa podobá behu na krátku vzdialenosť, keď presne po hodine a pol po štarte konečne s blaženým výdychom a plným močovým mechúrom dobehnete do záverečných titulkov a následne von z kina.

Zhrnutie: Takže, aké je zhrnutie? Ísť či neísť do kina na nového Chuckyho? Za mňa žiaľ nie. Snímok neponúka prakticky nič nové. Film sa síce pýši, že je od producentov najnovšieho TOho, no v skutočnosti ide len o falošný punc kvality, ktorý absolútne nemá žiadnu cenu. Je to naozaj len kópia, a ešte k tomu slabá kópia, pôvodného filmu z 80-tych rokov. Rozhodne to nie je horor, pri ktorom by ste sa báli. Skôr slabá čierna komédia s pár lacnými ľakačkami. Jedna z tých, na ktoré už na druhý deň zabudnete. A nepomôže tomu ani Mark Hamill, ktorý Chuckyho nahovoril, ani hudba od Beara McCrearyho. Takže ak chcete, pokojne ostaňte doma a pustite si pôvodnú verziu. Vyjde vás to lacnejšie a budete mať omnoho lepší zážitok.

Verdikt: 55% (ak berieme do úvahy komediálnu stránku. Bez nej by šlo o slabučkých 40%)

USA, 2019, 90 min

Réžia: Lars Klevberg

Scenár: Tyler Burton Smith

Kamera: Brendan Uegama

Hudba: Bear McCreary

Hrajú: Aubrey Plaza, Brian Tyree Henry, Gabriel Bateman, Ty Consiglio, Nicole Anthony, Mark Hamill a iní