Na úvod si trochu pripomeňme, o čo ide.

Zlomená země v sebe spája myšlienkový experiment, fantasy a spoločenské témy. Myšlienkový experiment, lebo príbeh sa odohráva v Tíšine, vo veľmi prepracovanom, zvláštnom svete vyznačujúcom sa intenzívnou tektonickou a sopečnou činnosťou. Fantasy preto, že po boku bežnej populácie tu žijú aj ľudia so špeciálnymi schopnosťami, orogénovia alebo vulgárne rogri. Sú to v podstate akísi geologickí mágovia, majú moc manipulovať so skalami, horami, ktorá môže byť v tomto svete veľmi užitočná, ale i nebezpečná. A v neposlednom rade ide o spoločenský román. Orogéni totiž v bežnom obyvateľstve vyvolávajú strach, a tak vlastne ani nie sú považovaní za ľudí. Tvoria utláčanú skupinu. Viac o tom v minuloročnej recenzii na prvý diel.

Pri čítaní druhého dielu mi najväčší problém robilo to, že knihy vyšli s odstupom až jedného roka. Vzhľadom na množstvo postáv a komplikovanosť Jemisinovej jedinečného sveta by sa trilógia možno lepšie čítala naraz. Za ten rok mi z hlavy vyfučala väčšina terminológie i niektoré podrobnosti z príbehu. Trvalo mi pár kapitol, kým som sa znova ponorila do deja a dosiahla čitateľské pohodlie. Ideálne by zrejme bolo nájsť si čas na zopakovanie prvej časti, ale ak ho náhodou nemáte, pomôžu vám dodatky na konci knihy alebo prinajhoršom internet.

Brána z obelisků sa na rozdiel od prvej knihy delí už len na dve dejové línie. Podstatnú časť knihy tvorí, samozrejme, príbeh Essun. Po tom, ako sa na konci prvého dielu dostala do zvláštneho podzemného spoločenstva nazývaného Kastrima, musí opäť, už po x-tý raz vo svojom búrlivom živote, začať odznova – vybudovať nové vzťahy, spojenectvá a čeliť novým nebezpečenstvám spojeným s príchodom piateho ročného obdobia. V druhej dejovej línii sprevádzame jej dcéru Nassun na ceste na juh. Zaujímavá je tu postava jej otca zmietaného medzi láskou k dcére a dávno vštepenou nenávisťou k orogénom a zrejme ešte zaujímavejšia postava strážcu.

Zvláštny a zároveň podmanivý druh rozprávania, keď sa rozprávač prihovára Essun v druhej osobe, je tentoraz použitý v celej knihe. Rozprávanie na prvý pohľad niekedy pôsobí rozbito, útržkovito. Ide ale o premyslený chaos, v skutočnosti je každá veta, každý aspekt sveta či vzťahov medzi postavami súčasťou plánu. Autorka zručne využíva drobné detaily, ktoré si čitateľ vie ľahšie predstaviť, aby mu priblížila širší obraz cudzieho sveta.

Zlomená země vás prevedie veľkolepými scenériami. Podzemné mesto z kryštálov v obrovskej dutine, postapokalyptické scény z krajiny zasiahnutej piatym ročným obdobím či obrovské obelisky vznášajúce sa nad krajinou príjemne pošteklia predstavivosť a budete ich vidieť pred očami ako vo filme.

Druhé diely trilógií majú ťažkú úlohu, nadviazať na prvý, ktorý si v lepšom prípade získal pozornosť čitateľov, neprezradiť priveľa ani primálo, kým v tom treťom nedôjde k veľkému finále. Autori si musia dávať pozor, aby len umelo nenaťahovali čas a nevypĺňali priestor. Bohužiaľ musím priznať, že občas som ten pocit z Brány z obelisků mala. Či to bolo oprávnené ale bude jasné, až keď si prečítam posledný diel a zistím, k akému vyvrcholeniu príbeh smeruje, lebo uznávam, že pri tak komplikovanom svete bolo potrebné mnohé vysvetliť.

Trilógia Zlomená země získala tri roky po sebe cenu Hugo – za každý diel jednu. Už v minuloročnej recenzii som skonštatovala, že zaslúžene. Nikdy predtým som nečítala nič podobné. Jedinečnou sériu robí jednak dôsledná robota, čo na nej autorka odviedla, a jednak to, ako jedným ťahom vyvracia tri obrovské klišé (za každú hugovskú raketku jedno).

V prvom rade nám ukazuje, že fantasy nemusí byť len o sirote zachraňujúcej svet pred takým či onakým Temným pánom. Nemusí ísť o cestu, na konci ktorej čaká hrdinu konečná bitka proti veľkému zlu, dokonca nemusí byť úplne jasné, kto je dobrý a kto zlý. Bohovia, ľudia, orogéni, kameňožrúti, ani po druhom dieli nie je isté, o čo komu z nich ide. Essun aj jej dcéra si ako mocné orogény napriek tomu musia vybrať stranu. Či zvolili dobre, uvidíme v tretej časti.

Potom sa tu o kamenné podložie Tíšiny rozbíja klišé týkajúce sa ženských kníh. Spisovateľka dokáže napísať kvalitné dielo, keď píše sama za seba. Nemusí sa vyžívať v násilí, len aby dokázala, že nepíše sentimentálne hlúposti. Nemusí sa snažiť písať ako muž. A vôbec z toho nemusí vyjsť klasický ženský román s hrdinkou čakajúcou na veľkú lásku, prípadne s nejakým fantastickým ozvláštnením.

A po tretie, hoci mnohí tomu neveria, ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí dokážu napísať niečo vlastné. Žiadne pokračovanie, remake, reboot či pocta niekomu. Niečo, do čoho dajú kus seba a funguje to.

Séria Zlomená země patrí medzi množiace sa „menšinové“ diela. Knihy či filmy takéhoto druhu mnohých ľudí odrádzajú. Tu je to ale spravené dobre. Kniha nepreberá žánrové klišé s tým, že proste len nahradí bielu pleť za čiernu, mužov za ženy atď. len v záujme splnenia kvóty. Vytvára úplne vlastný príbeh, kde sa to všetko deje prirodzene a samo. A tak to má byť.

Normálne nerada hodnotím čitateľský zážitok číselne, lebo dojmy sa mi len ťažko premieňajú na niečo tak konkrétne ako čísla. V prípade tejto trilógie to je za mňa ale zatiaľ jednoznačné: 10/10.

Vydavateľstvo: Host

Rok vydania: 2019

Počet strán: 384

ISBN: 9788075779816