Recenzia môže obsahovať spojlery na vysvetlenie hodnotenia.

Priznám sa, že som do tejto knihy išiel trošku s obavami. Jej predchodkyňou bola totiž rovnomenná poviedka, ktorá získala titul najlepšej fantasy poviedky v Martinus Cene Fantázie 2017. Mne vtedy priniesla mierne rozčarovanie, násilie v deji mi prišlo samoúčelné, prvoplánové. Navyše mi chýbali mnohé detaily, súvislosti ostávali nevysvetlené. S týmto sa zrejme stotožnili aj porotcovia, text vtedy dostal aj desať bodov, aj jeden bod.

Lenona ale písať vie. Už jej predošlé knihy (veľmi som si obľúbil práve Astrálneho pútnika) ma presvedčili, že jej texty ma pobavia, aj keď vyhľadávam odlišný štýl písania.

Už od úvodu zasiahne čitateľa hutná atmosféra. Kompozícia textu a postupné budovanie deja, neodbytné náznaky, že niečo visí vo vzduchu, to všetko robí česť názvu románu. Táto kniha ozaj nie je pre slabých. Nečakajte žiadne kvetinky, lásky či iné ňuňu veci. Nekromancia je pre ľudí so silným žalúdkom.

Zároveň ale Vincent Varga nie je typický „badass“ v štýle klasických westernov. Práve jeho zásady z neho robia často ľudskejšiu postavu, než autorka pôvodne zamýšľala. Jeho charakteristiku najlepšie vystihuje dialóg, ktorý si požičiam z komiksu Lobo – Kontrakt na Boga.

***

***

Pekná, plastická postava, často nútená sa adaptovať. Vo výborne vybudovaných konfliktoch musí meniť svoje zmýšľanie, priznať, že občas to bez podrazov a podpásoviek nejde. Tlieskam.

Dej plynie v zásade hladko, problémy na seba nenechajú dlho čakať. Oceňujem reálie v deji, autorka má skvelý cit pre detail. Len jedna malá rýpavá otázka? Muselo to byť v zime? Sneh, mráz, mŕtva krajina? Áno, muselo. Je to také guilty pleasure, ale vynikajúco použité.

Čo sa týka negatív, tých sa nenašlo veľa.

Trošku mi škrípalo zasadenie poviedky spomínanej v úvode recenzie. Presne viem ohraničiť, kedy sa text začína a končí. Navyše, príbehová linka aj tu do istej miery ostáva neukončená (Táto krajina nie je pre slabých 2? – pozn. autora). V románe je síce lepšie vysvetlený kšeft s vílou ale rezultát pre bossa ostáva akosi neukončený.

Vyvážilo to ale komando v druhej polovici knihy, veľmi som si obľúbil Mireca. Držím mu palce, pevne verím, že som o ňom nečítal naposledy.

Trošku som ale ostal sklamaný zo záveru. Pripadalo mi to, ako keby Lenone došli nápady a potrebovala ukončiť dej niečím šokujúcim. Kde sa vzali, tu sa vzali, zombie ako vystrihnuté z filmového spracovania Svetovej vojny Z. Dôvod, prečo sa to stalo, je super, ale dôsledky a detaily ostali nedotiahnuté. Škoda, nebyť toho, dám knihe plný počet.

Knihu môžem ale s pokojným srdcom odporúčať. Začnete ju čítať s pocitom, že niekto, kto pracuje s mŕtvolami, je hnus a mal by skapať na piatej strane pomalou a hnusnou smrťou. No nakoniec zistíte, že v celom spektre morálneho bahna je vlastne Vinco sympaťák, ktorý robí len to, čo vie, a robí to dobre. Takže čitateľovi neostáva nič iné, len mu držať palce. Aj ja som teda tím Vincent.

Titul: Táto krajina nie je pre slabých

Séria: -

Žáner: fantasy, urban fantasy

Vydavateľstvo a rok vydania: Hydra, 2019

Počet strán: 184

Autor obálky: Kristína Halajová

Väzba knihy: mäkká/brožovaná

ISBN: 9788089968312

Celkové hodnotenie: 84/100