Praga Caput Regni. Praha matka miest. Zlaté mesto. Stovežatá. Alebo, čo takto inak? Stomrakodrapová Praha budúcnosti, najšťastnejšie mesto na planéte, ktoré so svojimi vyše desiatimi miliónmi obyvateľov poskytuje ubytovanie a útočisko tým najbohatším aj tým najchudobnejším. Je to Praha, z ktorej sa v budúcnosti, po Česko-poľskej vojne (ktorú bratia prehrali) a po páde republiky stal mestský štát kontrolovaný piatimi megakorporáciami, Praha rozdelená na tri úrovne, od tej najšpinavšej a najúbohejšej U cez S až po tú najdrahšiu N. Praha ktorá nikomu nedá nič zadarmo. Praha špinavá a bezútešná, ale i hypertechnická, kde môžete kúpiť takmer všetko: od šťastných párkov vyrábaných z ľudského mäsa, cez desaťročné prostitútky, ľudské orgány, digitálny kybersex, implantáty pohlavných orgánov (pokojne aj päť naraz) ale aj čerstvé bio potraviny, najnovšie bio-, kyber- a nanotechnológie a večnú mladosť.
Praha bylo zkurvený město. Ale měl jsem ho rád. Bylo jako kulhavej pes s vyrážkou – smrdělo, rozpadalo se, fungovalo jenom občas, ale pořád v sobě mělo něco, proč jste ho nakonec se zatajeným dechem pohladili. Jasně, pak jste si museli popatlat ruce dezinfekcí, ale pořád šlo o vašeho milovanýho čokla. Taková byla i Praha na počátku zatraceného dvaadvacátého století. Vlezl jsem do metra a protlačil se davem lidí, kteří proudili ven i dovnitř – z práce, do práce, za štěstím nebo nelibou povinností. Anebo prostě byli jenom tak v pohybu, protože místo, kde skládali hlavu, smrdělo hůř než ten kulhavej pes. Narval jsem se do prvního vagonu a opřel o stěnu mezi chlápkem v tričku s nápisem „Konec už byl, jen jsme si toho nevšimli“ a paní, která vypadala, že snědla své dvě sestry i s půlkou višňového sadu. Vzhledem k tělesné blízkosti obou jsem nedokázal rozeznat, kdo z těch dvou páchne víc. Ani tahle hromada lidí mě ale neuchránila před zprávami CN, které řvaly víc, než kdyby se někdo postavil mezi tu ženskou a její denní dávku umělýho tofu.
V takejto Prahe 22. storočia stretávame hlavnú postavu, nájomného žoldniera, bývalého policajta a veterána z boja o Ostravu, súkromné očko a bodyguarda, cynického životom poznamenaného chlapíka menom Petr Vachten. Jeho živobytie je hrubé a tvrdé – necháva sa najímať rôznymi ľuďmi a organizáciami ako žoldnier, člen nájomného zásahového komanda tam, kde si mestská bezpečnosť platená korporáciami nechce zašpiniť ruky, alebo osobný strážca. Keď ho požiada kápo Pražského podsvetia o ochranu svojej netere, digitálnej čarodejnice a transhumanistickej drahými kyberimplantátmi prepchanej šľapky menom Fairy Fay, Vachten zákazku prijme. Pritom ani len zďaleka netuší, ako veľmi si tým skomplikuje život.
Okrem hlavnej postavy zarezonuje v pamäti ešte niekoľko ďalších. Najmä Tlustého Toma, pol druha metráku vážiaceho fúzatého technopiráta až fanaticky nenávidiaceho všetky moderné kybertechnológie, so softballovou pálkou a kiltom namiesto nohavíc (nechcete vedieť, čo je pod ním) si jednoducho zamilujete. Podobne je na tom aj Mína, postaršia madre s obrovskou zbierkou kníh, pre ktorú Vachten pracuje. Keď došlo na akúkoľvek scénu s ňou, vždy som si na jej mieste predstavoval Judy Dench, známu ako M z posledných bondoviek. Čo sa týka digitálnych čarodejníc, ide o zaujímavý koncept kybernetickými implantátmi vylepšených pobehlíc, ktoré dokážu svojmu klientovi spôsobiť rozkoš tak, že sa mu napoja cez jeho implantát priamo na konkrétne centrá v mozgu. A podobne ako v skutočnom svete existujú luxusné prostitútky, za ktoré dokážu solventní klienti zaplatiť veľké pálky, aj v kyber-Prahe si ich môžu dovoliť len tí najbohatší.
Kotleta je známy svojimi surovými akčnými scifárňami s upírmi a emzákmi alebo postapo románmi z českej kotliny. Podobného razenia je aj jeho najnovšia kniha. Je to svet plný nadávok, špiny, výkalov, bolesti a ľudského a morálneho úpadku, kde sa snažia tí najchudobnejší a najbiednejší prežiť ďalší deň, hoci i za cenu straty vlastnej ľudskosti. V príkrom rozpore s týmto prostredím podzemia je nadmesto, úroveň najbohatších z bohatých, ktorí si môžu dovoliť skutočné biopotraviny, na pitie čistú vodu, v ktorej sa môžu dokonca umývať, najnovšie technologické hračky i večnú mladosť. To všetko, ak máte moc a peniaze. V tomto kniha veľmi pripomína iné cyber- a postcyberpunkové diela – od Gibsona si vzala špinavé ulice a neónové reklamy, od Sterlinga politické podtóny a anarchizmus, doplnila o všade prítomnú mediálnu masáž CN feedu so svojimi seriálmi Ďuro, poslední Slovák, Mexičtí bandité mrdají v Los Angeles či Francouzské paničky z Azurového pobřeží, proti ktorým je Panelák vysoko sofistikované filozofické veľdielo. Najviac ale Kotletov Underground pripomína známu Morganovu trilógiu o Takeshim Kovacsovi, za ktorou v niečom síce zaostáva, no často len o pomyselný chlp.
Z románu navyše dýcha Františkova láska k rodnej českej vlasti, k Poľsku i k Slovensku, ktoré má naozaj rád – či už ide o šťastné párečky od pána Babi... pardon, od pána Párečku, odkaz na Červenáka či obľúbenú zbraň vyrábanú slovenskými zbrojovkami. Podobne je na tom i jeho láska k popkultúre 20. storočia, ktorú autor jednoducho miluje:
Z reproduktoru pod barem hrál prastarý afghánský rap. Alí ho pouštěl vždy kolem zavírací doby. Ne že by ho měl rád, šlo o fakt děsivou kakofonii skřeků, ale odrazoval zákazníky od toho, aby si ještě chtěli objednat. Pokud byli přesto vytrvalí, vytáhl remixy sto let starých nahrávek chlápka jménem Michal David a zpravidla už po dvou sonzích začala lidem téct z uší krev.
Príbeh je typicky kotletovsky akčný, plný hlášok a nadávok, vyvrhnutých čriev a stoviek vystrelených nábojov a mozgov. Zároveň však je naň možné s pokojným svedomím napasovať aj nálepku detektívka, pretože Vachten, podobne ako čitateľ, netuší, prečo chce niekto jeho klientku zlikvidovať. Treba poznamenať, že ide o umne spracovanú detektívku, v ktorej, podobne ako v tých klasických, aj tu sú stopy odhaľované postupne, pekne jedna po druhej. Vlastne až do scény, kde dôjde k odhaleniu, nemá čitateľ ani len páru, kto za tým všetkým stojí.
František Kotleta je rodák z Bruntálu, mäsiar, dobrodruh, trestanec a vlastne čokoľvek, čo si ešte vymyslí. Hlavne však autor fantastických románov, v ktorých bojujú upíri s mimozemšťanmi, bohovia so žoldniermi, superzloduchovia proti superhrdinom a nakoniec sa s ním môžete vypraviť aj do šialeného postapokalyptického sveta. Vraví sa, že má aj iné, strašidelnejšie meno, no to je opradené tajomstvom a každý, kto ho pred zrkadlom o polnoci vysloví trikrát za sebou odzadu, zošalie a zožerie vlastného psa.
Zhrnutie: Kotletov Underground je skvelou drsnou kyberpunkovou detektívkou. Rýchlo odsýpajúci akčný dej spolu s postupne dávkovanými indíciami radí túto knihu do kategórie „must have“ pre všetkých fanúšikov tohto žánru. Veľmi dobrá, i keď drsnejšia alternatíva k tvorbe Petra Hetešu.
Hodnotenie: 85%
Názov: Underground
Autor: František Kotleta
Vydavateľstvo: Nakladatelství Epocha
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2020
Počet strán: 312
Väzba: brožovaná
ISBN: 978-80-7557-241-7
Obálka: Adéla Miklíková, Lukáš Tuma
Plusy:
- Akčné science fiction
- Rýchly spád
- Kyberpunkové prostredie
- Premyslená zápletka
Mínusy:
- Drsný štýl ktorý nemusí sadnúť každému
Odkazy:
Za poskytnutý recenzný e-book ďakujeme vydavateľstvu
Epocha.
Mohlo by sa vám tiež páčiť: