-Salvor Hardin

Osobne si myslím, že predstavovať tuzemskému čitateľovi toto veľdielo je ako nosiť drevo do lesa. Predsa len, od jeho prvého vydania uplynulo takmer osemdesiat rokov a celkovo vyšla v českom alebo slovenskom preklade už sedemkrát v šiestich rôznych vydavateľstvách – od samizdatového vydania z roku 1989 až po najnovšie, druhé slovenské vydanie z vydavateľstva Lindeni z tohto roku.

Napriek tomu však môžu existovať čitatelia, najmä mladšie ročníky, ktorí o Nadácii v živote nepočuli. Nuž teda, poďme na to.

„Galaktická ríša trvá už niekoľko milénií a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v budúcnosti zmeniť. Napriek tomu sa v jej hlavnom svete Trantor objavuje matematik Hari Seldon a pomocou svojej vedy zvanej psychohistória predpovedá v krátkom čase jej nevyhnutný pád a nasledujúce obdobie barbarstva. Pádu nie je možné zabrániť, no je možné skrátiť obdobie temna z tridsaťtisíc rokov len na tisíc. Seldon spolu so svojimi prívržencami zakladá dve Nadácie, základne, ktoré majú temnotu skrátiť a slúžiť ako zárodok ešte veľkolepejšieho druhého Galaktického impéria.

Nadácia/Základňa začala najskôr vychádzať v podobe seriálu poviedok, či skôr noviel. Tá prvá s názvom Foundation, neskôr v knihe premenovaná na The Encyclopedists, vyšla v americkom magazíne Astounding Science Fiction pod vedením Johna W. Capmbella, Jr. v máji 1942. V tom čase bol Asimov už známy autor (rok pred tým mal napríklad na svojom konte už dve z jeho najznámejších poviedok: Liar! a Nightfall (ktorú neskôr v spolupráci s Robertom Siverbergom prepísal do známeho rovnomenného románu).

K prvej časti série sa pridávali ďalšie, až napokon v roku 1949 vyšlo celkovo osem noviel, osem kapitol, ktoré neskôr vydavateľstvo Gnome Press postupne od roku 1951 publikovalo v podobe prvej knižnej trilógie Foundation (Nadácia), Foundation and Empire (Nadácia a Impérium – prip. vyd. Lindeni) a The Second Foundation (Druhá Nadácia – prip. vyd. Lindeni). Prvá kniha trilógie, Nadácia, tak predstavuje akúsi zbierku navzájom poprepájaných prvých piatich kapitol série.

Asimova v písaní inšpirovalo dielo Úpadok a zánik Rímskej ríše (The History of the Decline and Fall of the Roman Empire) od Edwarda Gibbona o pomalom, no nevyhnutnom páde Rímskej ríše. A vidno to. V Asimovovom diele sa na ploche väčšej než jeden ľudský život odvíja osud nie jedného človeka či skupiny ľudí, nie jednej planéty, ale celého galaktického Impéria, ktorého úpadok, podobne ako pád samotného Ríma, jeho obyvatelia vôbec nepozorovali.

Celý dej prvej knihy o Nadácii sa prakticky odohráva na planéte Terminus, resp. v jej blízkom okolí v „pustatine“ na okraji galaxie, kam Hari Seldon základňu pre druhé Galaktické impérium a zároveň vedeckú encyklopedickú Nadáciu umiestnil. Asimov zasadil dianie v knihe do obdobia skorého, no nevyhnutného pádu Galaktického impéria, do obdobia poklesu ríšskeho vplyvu v odľahlých oblastiach, do obdobia, keď sa začínajú lokálne mocenské boje prefektúr a postupný úpadok vedy, techniky i civilizácie ako takej. Už počas prvých rokov, v čase dokončovania Galaktickej Encyklopédie sa ukáže jej zámer a vplyv na okolité mocenské zoskupenia, ako i jej skutočný cieľ a cesta, ktorou ten cieľ má dosiahnuť. Samotné kapitoly (ktoré ostali zhodné s pôvodnými názvami jednotlivých noviel) pritom dávajú tušiť míľniky tejto cesty. Psychohistorici. Encyklopedisti. Starostovia. Obchodníci. Obchodní magnáti. Už len na základe týchto pár slov môže čitateľ usúdiť, že úloha Nadácie bude trocha iná ako to, čo Seldon sľuboval na začiatku knihy. A jej úloha sa vyvinie prirodzenou cestou, sama od seba, prostredníctvom jednotlivých kríz, ktoré budú ohýbať Nadáciu a spolu s ňou smer dejín. Pritom bude musieť bojovať o svoje miesto pod hviezdami. Tak ako priťahoval kedysi aj bohatý Rím nechcenú pozornosť rôznych barbarských kmeňov, aj Nadácia, inštitúcia bohatá na vedecké znalosti, bude časom čoraz viac priťahovať pozornosť mocipánov, susedov a napokon i samotného zvyšku Ríše.

Na diele je trocha poznať nános času. Treba si uvedomiť, že Asimov písal nadáciu v 40-tych rokoch, v čase vrcholiacej druhej svetovej vojny a pomaly nastupujúcej vojny studenej, v čase, keď objav atómovej energie patril k najnovším výdobytkom, a v čase vlády art deca ako vizuálneho a dizajnérskeho štýlu. Práve preto môžeme v Nadácii nájsť odkazy na rôzne druhy superscience - vesmírne lode cigaretového oblého tvaru, osobné štíty, transmutátor kovov, blastery a samozrejme na všadeprítomnú atómovú energiu, ktorá poháňa úplne všetko: od vreckovej baterky cez osobný ochranný štít až po obrovské kozmické bitevné lode, a ktorá hrá v Nadácii dôležitú úlohu. To všetko patrí k Zlatému veku science fiction, v počas ktorého Asimov tvoril, k pulpovému dedičstvu a k technooptimizmu, ktorý súčasným dielam fantastiky často chýba.

Podobne je to aj s ostatnými kulisami. Vezmite si napríklad Galaktické Impérium. Asimov nebol ani zďaleka prvý, kto toto klasické klišé použil (táto výsada náleží Robertovi Williamovi Coleovi a jeho dielu The Struggle for Empire: A Story of the Year 2236 z roku 1900, kde Cole pozdvihol viktoriánske Britské impérium ku hviezdam), no Asimov rozhodne ako prvý dal Ríši hĺbku i šírku, štruktúru, históriu i mocenské pozadie a urobil ju uveriteľnejšou. Podobne postupoval aj s inými aspektmi knihy.

Ako príklad si vezmime známe úvodníky z Galaktickej encyklopédie, výňatky z Galaktickej encyklopédie na začiatku každej kapitoly. Dnes už patria k úplne bežnej praxi autorov fantastiky. Pomocou nich spisovateľ nepriamo vysvetľuje a rozširuje dej a jeho zasadenie. Asimov však patril k prvým, kto tento prvok začal vo fantastike využívať, pričom neskôr ho nasledovalo aj množstvo iných tvorcov vo svojich knihách i filmoch.

Asimovova Nadácia v podstate nemá hlavnú postavu – resp. tou je Nadácia sama, ako zárodok budúcej Druhej Ríše. Dej však má jednateľov a hýbateľov, ktorí ho postrkujú ďalej. Či už je to Hari Sledon, geniálny matematik a sociológ, ktorý vypracoval psychohistóriu a zistil pravdu o páde Ríše, Salvor Hardin, tvrdohlavý, no charizmatický kupec, starosta, Hober Mallow, tvrdý a nekompromisný obchodný magnát, či niektorí ďalší. So všetkými sa stretávame len na malú chvíľku, len na pár stranách jednotlivých kapitol, aby sme ich zastihli v kľúčových okamihoch krízy, v zlomovom bode, ktorý posunie Nadáciu a celú budúcnosť o niekoľko skokov dopredu.

Sú to práve oni, rebeli, kto posúva celú inštitúciu sídliacu na planéte Terminus vpred. Práve tieto postavy sa búria proti zákonom, slepému sledovaniu nastoleného smeru a zabehaných koľají. Práve tým pôsobia ako faktor, ktorý určuje smerovanie celej Nadácie a vlastne celej galaxie v ústrety Druhého Impéria. Ich smerovanie je vypočítané s istou presnosťou na úspech, majú akési tušenie že práve v ohni krízy sa kuje lepšia budúcnosť, a preto sa jej, napriek snahám okolitého prostredia, nesnažia predísť. Práve naopak predpokladajú, že kríza sa v podstate vyrieši sama, keď k nej dôjde. Svojou činnosťou a prirodzenosťou prispievajú k vyriešeniu zlomových bodov a posúvajú Nadáciu o krok ďalej. To, či v nej budú alebo nebudú hrať nejakú úlohu, je jej súčasťou. Pritom každý z nich má svoj vlastný postoj k Seldonovmu plánu na tisíc rokov.

Postavy samotné stretávame maximálne na rozsahu niekoľkých desiatok strán, no napriek tomu dokázal autor aj na takejto malej ploche vystihnúť ich charakter. Isaac Asimov ako majster bol známy tým, že na malej ploche dokázal minimom slov povedať viac, než iní autori na celých stranách, navyše často skôr prostredníctvom dialógov a akcie než prostredníctvom popisu. A práve v týchto spôsoboch vyjadrenia je jeho sila. Autor nám v rámci deja ukazuje kľúčové okamihy, keď a ako sa jednotlivé postavy rozhodli pre niečo, čo ďalej posunulo dej: Seldona nám a ukazuje v okamihu, keď odhaľuje svoje plány na založenie Nadácie, Hardina a Mallowa pri prechode z jednotlivých štádií Nadácie na iné. Postavy pri tom väčšinou neustále prízvukujú, že dosiahnuť svojho cieľa sa dá aj nekrvavou cestou. Stačí, ak máte dôvtip a vedomosti.

Asimovova psychohistória je jednoznačne mytologický aspekt Nadácie. Tak ako má Duna svoje korenie a Bene Gesserit, Star Wars svoju Silu a rytierov Jedi, tak Nadácia má svoj tajomný vedný odbor a psychohistorikov. Isaac Asimov bol najmä vedec a popularizátor vedy (čo je koniec koncov vidno aj pri porovnaní počtu jeho vedeckých a vedeckofantastických kníh, pričom tie prvé prevyšujú sci-fi romány v pomere minimálne 3:1) a taký je aj jeho prístup. Psychohistória ako vedný odbor pochádza z teórie ideálneho plynu (o čom sa sám autor rozpisuje vo svojej autobiografii, I Asimov (č. ako Já Asimov)).

Psychohistória sama v rámci knihy pôsobí ako striktná veda využívajúca matematiku, štatistiky, sociológiu a psychológiu. Pritom sa opiera o rôzne postuláty a pravidlá, ktoré zaviedol sám jej autor, Hari Seldon. Je to teda tak trocha fabulácia a Asimov tak trochu ťahá za nos čitateľa, ktorý sa neustále v podvedomí pohráva s myšlienkou, či by to naozaj nemohlo fungovať, či by sa vskutku nedalo štatisticky predpovedať správanie ľudí.

Nadácia nepatrí medzi akčné knihy. Isto, dej má spád a číta sa veľmi rýchlo a ľahko. Koniec-koncov, Asimov bol vypísaný Pán Autor. No dej sa zameriava viac na politiku a vývoj spoločnosti než na akčné scény. Podobne aj jeho postavy viac využívajú zákulisné ťahy, intrigy a lišiacku prefíkanosť než hrubú silu. K tomu koniec–koncov vedie aj citát, ktorým sa jedna z postáv, Salvor Hardin riadil:

Kniha tak zobrazuje využívanie psychológie a obchodníckej prešibanosti. Veľmi dobre je to vidno v pasážach, kde Nadácia a autor koniec-koncov sám, manipuluje ľuďmi pomocou viery a náboženstva. Diktuje planétam, ktoré stratili vedomosti o svojej predchádzajúcej vyspelej technológii, aby ju uctievali, akceptovali akýchsi technokňazov vyučených a vysvätených na samotnom Termine, ktorí sa budú o ešte nedávno funkčné relikty minulosti starať a obsluhovať ich, pričom len samotná Nadácia má skutočné vedomosti o tom, čo ako v skutočnosti funguje. Zahmlievanie, predstieranie, všetko zahalené do tajomna, mysticizmu a skutočnej až fanatickej viery. Dym a zrkadlá v prospech budúcnosti. V tomto má znova dielo blízko k Dune či k Chválozpevu na svätého Leibowitza, hoc k omnoho mladším knihám, kde náboženstvom podporená veda má za úlohu pomôcť preklenúť barbarskú dobu alebo spoločnosť. Nadácia sa postupne aj vďaka tomuto stáva politickou a obchodnou veľmocou s jediným cieľom, ktorý kedysi vytýčil jej zakladateľ Hari Seldon.

V tomto smere sa však podľa môjho skromného úsudku autor splietol. Zatiaľ čo pri psychohistórii stále v človeku vŕta ten povestný červík „čo ak“, pri technokňazoch si neviem osobne dosť dobre predstaviť, že by absencia atómovej energie či akejkoľvek inej vysoko rozvinutej technológie viedla v tak krátkej dobe, akú Asimov popisuje, k nastoleniu jej zbožňovania. Je to však hra, na ktorú mile-radi pristúpite a začítate sa ďalej a hlbšie.

Teraz trocha k slovenskému prekladu. Jeho autorom je Patrick Frank, ktorý už prekladal niekoľko kultových science fiction a fantasy diel, od Narnie cez Stopárovho sprievodcu galaxiou až po nedávne Nikdekoľvek, no častokrát s rôznym úspechom. Je známe, že napríklad v Stopárovi vynechal niekoľko statí. Preto som k Asimovovmu najslávnejšiemu dielu v slovenskom preklade pristupoval zvedavo i trocha obozretne.

Prvé, čo isto skalným fanúšikom padne do oka je samotný názov. Foundation, ako sa v origináli kniha volá, má niekoľko významov. Jednak ide o (finančnú alebo vedeckú) nadáciu, ale zároveň ide aj o základňu v slova zmysle založiť niečo. V úplne prvých vydaniach terminológiu rozoberal so samotným Asimovom autor prvého samizdatového vydania, p. Smékal, ktorý zvolil názov Základna (odkaz TU):

Podobne k tomu pristúpil aj Dušan Slobodník v slovenskom preklade z roku 1991, kedy použil názov Základňa. Má to svoj zmysel, pretože Foundation na Termine má slúžiť ako základ pre Druhú Ríšu. Na druhej strane, v druhom českom vydaní z roku 1991 z vydavateľstva AG Kult, ktoré sa neskôr premenovalo na And Classic, Classic a Banshies, bol použitý výraz Nadace (preklad Jarmila Pravcová). Uvedené vydavateľstvo je však známe svojimi nepresnými prekladmi (za ktoré dokonca získalo zopár anticien), takže osobne si myslím, že jednoducho vzali slovník a použili prvý výraz, ktorý tam našli. Preto ma celkom prekvapila argumentácia Viktora Janiša, kvalitného a renomovaného českého prekladateľa, prečo sa v novom českom vydaní rozhodol znova použiť názov Nadace namiesto Základna. Jeho vyjadrenie môžete nájsť TU a vyjadrenie šéfredaktora Arga TU. Je otázne, akým spôsobom p. Frank postupoval, či mal vedomosti o uvedenej problematike, alebo či došlo na jeho rozhodnutie či priamo rozhodnutia vydavateľstva staviť na zavedenú značku, ktorá je už pod pojmom Nadacia dlhé roky zapísaná na českom a slovenskom trhu.

Napriek obavám je preklad remeselne dobre zvládnutý a nie je mu čo vytknúť. Azda pri zbežnom porovnávaní s originálom ako aj s predchádzajúcimi vydaniami pôsobia niektoré termíny či vetné zoskupenia trocha atypicky, je to však len osobná preferencia recenzenta.

Napríklad pocket nucleo-bulb je v knihe akési svietidlo na atómový pohon, ktorý p. Frank preložil jazykovo správne ako nukleožiarovku, kým napr. Viktor Janiš ako atómovú baterku (čo je podľa mojej osobnej preferencie trocha hladší a funkčnejší, i keď menej doslovný preklad).

Ako ďalší príklad uvádzam jednu z mnohých náhodne vybraných viet, ktoré sme porovnali s originálom a s inými prekladmi predchádzajúcich vydaní:

Originál (1951): I lack the resilience to withstand your rattling mouth.

Základňa (Práca, 1991): Už nie som taký výbojný, aby som vedel čeliť tvojim večne rapotajúcim ústam. (Dušan Slobodník)

Nadace (Argo, 2009): Už nemám sílu znášet to tvoje věčné postěkavání. (Viktor Janiš)

Nadácia (Lindeni, 2020): Strácam schopnosť vydržať tie tvoje nekonečné reči. (Patrick Frank)

Knihe inak nie je čo vytknúť. Pevná väzba, kvalitná ilustrácia na prednej strane, pravdepodobne zobrazujúca sochu samotného Seldona. Snáď troška zamrzí absencia papierového obalu pri knihe takéhoto významu, ale to je isto len osobná preferencia. Celkovo možno povedať, že ani po takmer sedemdesiatich rokoch od jej prvého vydania kniha nestratila nič zo svojej aktuálnosti a čitateľnosi a stále dokáže fanúšika fantastiky vtiahnuť do deja.

Príbeh Nadácie nie je ale kompletný, je to len malý, i keď dôležitý kúsok v epickej skladačke s cieľom obnoviť padlú Ríšu a skrátiť dobu temna na nevyhnutné minimum. Je to prvý krok. Na tie ďalšie, s názvom Nadácia a Impérium a Druhá Nadácia, si budeme musieť ešte chvíľku počkať.

Na záver chcem poďakovať vydavateľovi, že sa znova po rokoch vrátil základný kameň fantastickej literatúry do slovenského prekladu.

Verdikt: V novom slovenskom vydaní Nadácie dostáva domáci čitateľ jednu z najväčších klasík science fiction a základný kameň modernej fantastky. O diele samotnom niet čo špekulovať, absolútna klasika, ktorá si isto svojich fanúšikov nájde aj v dnešnej dobe. Je však možné, že sa nad niektorými stránkami knihy súčasný čitateľ pousmeje.

Hodnotenie: 100% (ako fanúšik Asimova: 101%)

Názov: Nadácia/Foundation

Séria: Foundation trilogy 1, (Foundation series 3)

Autor: Isaac Asimov

Vydavateľstvo: Lindeni

Vydanie: druhé (v slovenskom jazyku)

Rok vydania: 2020

Počet strán: 288

Väzba: viazaná bez papierového obalu

ISBN: 978-80-5661-628-4

Preklad: Patrick Frank

- Nadácia

- v porovnaní so súčasnými dielami trocha zastaralé a naivné predstavy

Ukážku na knihu si môžete prečítať tu

Wikipédia - autor

Wikipédia - kniha

Legie

Databáze knih

Za poskytnutý recenzný e-book ďakujeme vydavateľstvu Lindeni.