Jacka Londona, rodáka zo San Francisca, má drvivá väčšina čitateľov zafixovaného ako autora dobrodružných románov Biely tesák alebo Volanie divočiny. Kratučký román Šarlátový mor skutočne z jeho tvorby svojim žánrom vyčnieva. Je to totižto hrozivá post-apokalyptická dystopia, ktorá je v súčasnosti, poznačenej koronavírusom, až desivo aktuálna.

V úvode spoznávame hlavného hrdinu menom Granser. Ten žije aj so svojimi vnúčatami v roku 2073, dávno po páde spoločnosti, ktorý bol zapríčinený nákazlivou chorobou. Náš hrdina spolu s príbuznými žije v nedôstojných podmienkach v divočine a dlhé večery trávi v kruhu pri ohni, rozprávajúc vnúčatám príbehy o dobách dávno minulých. Takto zisťujeme, že Granser je bývalým profesorom literatúry a kedysi bol veľmi kultivovaný a vzdelaný človek. Tento fakt je v ostrom kontraste s tým, že jeho vnúčatá vyrástli v spoločnosti, kedy ľudí ako jediné zaujíma nájsť si potravu a horko-ťažko prežiť. Jeho vnúčatá nedokážu počítať a rozprávajú len akousi zjednodušenou formou angličtiny, čo kedysi vzdelanému Granserovi trhá srdce.

Starý otec svojim vnúčatám spomína, ako nenápadne pred šesťdesiatimi rokmi nákaza vypukla a ako rýchlo postupovala. Dozvedáme sa, že šarlátový mor bol prenášaný baktériami a infikovaných zabíjal extrémne rýchlo. Svoj názov dostal podľa šarlátovej farby, ktorú dostali tváre obetí tesne pred vypuknutím smrtiacich príznakov. Spomína na to, ako ľudstvo najprv neverilo, že sitácia je skutočne vážna, aj na to, ako sa tento prístup extrémne rýchlo zmenil na praktický kolaps civilizácie ako ju poznáme. Hoci London román písal začiatkom dvadsiateho storočia, pomerne zaujímavo sa mu podarilo odhadnúť, ako bude vyzerať spoločnosť v roku 2013. Odhadoval, že na Zemi bude žiť osem miliárd ľudí a že životný komfort a pohodlnosť ľudstva bude neustále stúpať. Nepodarilo sa mu verne odhadnúť, ako bohatí ľudia budú a kam sa posunie priemysel, keďže stále predpokladal, že budeme cestovať na koňoch a automobily budú len výsadou bohatých. Taktiež nie úplne verne odhadol rôzne spoločenské aspekty ako postupnú emancipáciu a zrovnoprávňovanie žien, prípadne odhadoval, že bude bežnou praxou rozdelenie ľudí na "bohatých" a "služobníkov". Okrem toho ale až desivo presne opísal postupný morálny úpadok ľudstva. Nákaza šarlátovým morom sa vo veľa momentoch zdá byť práve stelesnením tohto úpadku a kritikou smeru, ktorým sa uberá ľudstvo.

Táto kritika spoločnosti je veľmi jasne znázornená na rôznych menších príbehoch, na ktoré si náš hlavný hrdina spomína najmä ku koncu románu. Zo všetkých mi najviac utkvel v pamäti príbeh o bohatej dáme, ktorá kedysi zamestnávala šoféra. Pre Gransera bola stelesnením pôvabu, inteligencie a vyššej spoločnosti. Po vypuknutí nákazy boli ale spoločenské triedy zmazané a práve jej šofér sa stal akýmsi vodcom skupinky niekoľkých preživších, kam patrila aj ona sama. Šofér ju ponižoval, týral a znásilňoval, mal s ňou niekoľko detí, ktorými chcel nanovo zaľudniť planétu. Náš hrdina spomína na to, ako chcel v tejto veci zakročiť, ale bál sa mohutného a sadistického šoféra.

Granser si napokon našiel spriaznenú dušu a mal s ňou potomstvo. Spomína, ako sa napokon všetci ľudia podvolili a prijali novú smutnú realitu. Román ale končí zľahka optimistickým konštatovaním, že každá civilizácia raz musí skončiť, aby mohla začať nová. A že nová civilizácia určite raz príde, pretože tento kolobeh je navyššou pravdou nášho sveta a opakuje sa od nepamäti.

Je nutné podotknúť, že hoci vydavateľstvo Premedia siahlo po tomto románe práve kvôli aktuálnosti jeho námetu počas súčasnej koronakrízy, čitateľ, ktorý očakáva hodnoverné opisy šírenia nákazy a boja proti nej, môže ostať sklamaný. U Londona totižto samotný vírus ani zďaleka nehrá v príbehu prím. Šarlátový mor je príbehom o postupnom úpadku ľudstva, o odchýlení sa od pôvodných hodnôt, o strate vedomostí, poznania spoločnosti, o strate morálky, ktorá nastala potom, čo každý človek začal "kopať" za seba.

Slovenský preklad Igora Otčenáša je pomerne dobrý a čitateľa neruší. Román sa číta príjemne, avšak občasné preklepy, prípadne chýbajúce medzery výrazne znižujú celkový čitateľský zážitok, čo je veľká škoda, keďže sa jedná o nádherné vydanie s veľmi vydarenou obálkou.

Záver: Čo sa týka spracovania, román na dnešné pomery už neohúri tak, ako sa mu zrejme darilo pred vyše sto rokmi. Je to román, na ktorý sa treba pozerať dobovou optikou. S ohľadom na rok, kedy bol román napísaný a vydaný, sa jedná o veľmi pôsobivú dystopiu, ktorá má čo povedať aj súčasnému čitateľovi. Práve to je znakom kvality a preto sa jedná o román, ktorý sa oplatí prečítať. Nikdy totižto neviete, či nás všetkých nečaká podobný osud.

Hodnotenie: 65 %

Jack London - Šarlátový mor

Vydavateľstvo: Premedia

Jazyk: slovenský

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2020

Počet strán: 128

Väzba: brožovaná

ISBN: 9788081598401

Preklad: Igor Otčenáš

Za poskytnutý recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Premedia.