Rovnako ako v minulom roku, aj tento budem hodnotiť prvý dojem, remeselné spracovanie, myšlienku a celkové vyznenie poviedky. Každý aspekt totiž zaváži, môžete mať geniálnu myšlienku, ale ak si prečítate „hrdyna tasyl svoj kúzelní mec“, asi ťažko budete hýkať nad prekvapivou pointou.

Veľmi dobrý.

Autor síce siahol po „osvedčenom námete“, teda hádkach na sociálnych sieťach. Nevyskytujú sa tu bloky textu, komentár v poviedke je dostatočne pejoratívny a expresívny.

Štylistike nemožno veľa vytknúť. Vety sú krátke, úderné, na vhodných miestach sa mihne súvetie, aby plynutie spomalilo a umožnilo nám vychutnať si dej.

Po istom čase sa ale začali kopiť slová „byť“ a „mať“ v rôznych časoch a variáciách, čo je pri tak dobrej štylistike mierne škoda.

Meh?

Nie, vážne. Po dobrom úvode a niekoľkých mrazivých scénach sa zrazu ocitáme v panoptiku živelných opisov, ktoré sú síce dobre zvládnuté a hej, aj zamrazia, ale čo ďalej? Chýba mi tam niečo hlbšie, niečo, čo dokonale čitateľa usadí do stoličky.

Hoci autor na niekoľkých miestach naznačil, že ide o niečo viac (pri zmienke o bytostiach presahujúcich naše chápanie som statočne škrípal zubami, bože, prečo opäť toto klišé?), horšie ale bolo, že vždy po takomto lákaní sa skĺzlo do živelnej roviny a bežali sme vo vymedzených mantineloch.

Pointa vyznela rovnako prázdne. Navyše, postavy sú pomerne zameniteľné, jediný sotva rozlíšiteľný je hlavný hrdina, keďže okolo neho sa to celé deje.

Text, ktorý mal sľubne našliapnuté, ale akoby sa zľakol ponúkaných možností. Po rýchlom góle sa sústredil na bránenie výsledku a síce odchádzal s výhrou, ale zanechal zmiešané pocity.

Rozhodne obstojný. Denníkové zápisky sú niečo, čo dokáže zaujať, najmä ak sú podané pútavo. Bohužiaľ, škoda, že autorka ďalej pokračovala prítomným priebehovým časom. Takto sa výnimočno v úvode trošku stráca a nezachráni to ani tučné písmo.

Takisto na slušnej úrovni. Krátke odseky, dobré úderné vety.

Trošku mi miestami škrípali dialógy, nie vždy som vedel odlíšiť, kto danú repliku rozpráva.

Páčilo sa mi prekladanie „zápiskami“ z rôznych kroník, avšak práve kvôli prítomnému priebehovému času sa nie vždy ukázali tak ako mali. Čo je škoda, mierne premrhaný potenciál.

S tou mám najväčší problém. Odpustil by som, že sme siahli po klišé, hoci obstojne spracovanom (bývalá hrdinka v skutočnosti podľahla zlu a zmenila sa na netvora), ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že si autorka odhryzla príliš veľké sústo. Znie to síce fajne, nový svet je vždy niečo, čo priláka, ale pod nánosom reálií zanikal samotný dej.

Hovorím to málokedy, ale tomuto textu by slušal rozsah minimálne novely, ak nie románu.

Obstojný text, ktorý sa utopil pod nánosom opisov sveta. Ako keby si turista zbalil na jednodňovú túru veci ako na týždeň.

Normálne by som za takéto úvody strieľal. Dva odseky. Ale tu spravím výnimku, keďže vulgarizmus v úvode druhého prehlušil hutnosť textu a navnadil na ďalšie čítanie

Jaj, bože. Tak skvelo sa to rozbehlo, bohužiaľ, tu už za odseky budem nemilosrdný. Naozaj, niekoľkokrát sa stalo, že priama reč zanikla v sedem-osem riadkovom odseku a to nerátam dva-tri monštrózne bloky textu, pri ktorých som sa musel premáhať, aby som ich nečítal diagonálne.

Oceňujem aj použitie nadávok, riaditeľ je celkom sympaťák, ale za šéfa by som ho nechcel .

Celkom ma pobavila. Postavy boli navyše sympatické, akurát Urban by mohol trochu menej nadávať. Možno to odhalenie mi prišlo trošku zrazu, ale nejako veľmi to nevadilo.

Zaujímavý nápad, priemerná úprava textu. Ako biatlonista, ktorý beží ako malý boh, ale na strelnici trafí konár namiesto terčov. Na niekoľko trestných kôl by to bolo. Aj tak ale adept na víťaza.

Veľmi dobrý. Scéna je opísaná síce minimalisticky, ale o to sugestívnejšie. Namiesto zdĺhavých opisov čitateľa ihneď vtiahne do deja dialóg a už nepustí.

Odseky sú zvolené vhodne, dej plynie bez väčších zádrheľov. Občas by sa ale žiadalo väčšie súvetie, ktoré by dej trošku spomalilo, nechalo nás nadýchnuť sa a znova vtiahlo nemilosrdným tempom.

Napriek krátkemu rozsahu je tu ale všetko, čo má byť, naozaj skladám poklonu pred minimalizmom v tomto texte.

Rovnako aj grafické prvky, ktoré dotvárajú výsledný dojem, sú tu umiestnené vhodne a nerušia.

Ako sa vravieva - buď opatrný, čo si želáš, môže sa ti to totiž splniť. Otázne je, či si hlavná hrdinka skutočne priala práve toto.

Dalo by sa polemizovať, či to nie je príliš. Možno áno. Ale o niekoľko rokov toto môže byť bežným utorkom, nie v rozsahu unášaných ľudí, ale v dostupnej technológii.

Priznávam určité zaujatie, keďže ide o mne blízku osobu. Ale naozaj, tak dobre zostrojený text a vystavaný príbeh som už dávno nečítal. Scéna so znásilnením patrí k top. Adept na výhru.

Tak skvelý nadpis a tak naprd úvod. Tvorí ho totiž päť opisných odsekov. Dej sa vďaka tomu vlečie a ani atmosféra v nich naznačená nie je taká špeciálna, aby som nad tým dokázal mávnuť rukou.

Zjavne to bol pokus o atmosférickú poviedku, no akoby sa autorka nevedela rozhodnúť a tak tam vsunula epické časti, ktoré atmosféru rozbíjali.

Páčili sa mi opisy prostredia, interakcia živého s neživým, aj postupné odhaľovanie záhady. No musím zvoziť niektoré škrípajúce dialógy, aj niektoré pasáže mi do celkového dojmu vyslovene nesedia.

Hovorí sa síce, že krátke vety tempujú text, ale tu ich bolo miestami priveľa a potom to pôsobilo dosť rozbitým dojmom. Skrátka, opäť raz poviedka, kde prevážila forma nad obsahom.

Budem kritický a možno tvrdší, než by si autorka zaslúžila. Ale pri tých veciach, ktoré sa v deji vyskytli sa nedá ináč.

Logika Silvie pripomína tupé postavy z béčkových hororov. Nájde príšeru, zistí, že zabila jej spolužiaka Igora a ona sa s ňou skamaráti? Ani Igor ale nepredviedol veľkú obratnosť v logike. Niečo mu urobí škaredú ranu na stehne? Pohodka, len dvadsaťcentimetrový drôt. Silvia to klincuje: „Hádam to nebude na tetanovku.“ A takýchto perál je v texte plno.

Navyše, príbeh necháva viac nezodpovedaných otázok než tých, na ktoré odpovede poznáme. Koniec je navyše taký, že „ako dostaneme monštrum k moru, k rieke, aby si to nikto nevšimol?“. Slovami z pesničky od Horkýže Slíže – Logická hádanka: „...to nie je podstatné!“

Stáva sa už tradíciou, že vo finále sa vyskytne text-dva, pri ktorých si kladiem otázku, ako sa tam mohol dostať. Popri prvej z finálovej pätice sa k nej zaradila táto. Nie je vyslovene zlá, ale „it somehow does not feel right“. Akonáhle človek prenikne pod ligotavú fasádu, už nemôže prehliadať nedostatky.

Toto finále mimoriadne potešilo. Tri solídne texty, bude z čoho vyberať. Ak by som rozhodoval ja, poradie by bolo nasledovné.

1. Tvorca svetov & Prvý podivný prípad Urbana Baránika

3. Margita Besná

4. Na vlastnej koži

5. Leto, bazén a pílka na železo