Milujem Japonsko a milujem horory, čiže je vám asi jasné, aký je môj vzťah k japonským hororom. V Japonsku majú hororové príbehy až prekvapivo veľkú tradíciu. Korene starých duchárskych rozprávaní o rôznych démonoch možno spätne vystopovať až do obdobia Tokugawa, ktoré začalo približne v roku 1600. Tradícia príbehov o rôznych démonoch a duchoch ako yuurei, oni alebo raijuu však začala, samozrejme, omnoho skôr a dodnes majú v japonskej kultúre svoje miesto, vďaka čomu je horor ako žáner v Japonsku nesmierne populárny.

V dnešnej dobe má japonský horor veľké množstvo obľúbených subžánrov. Či sa jedná o obrovské kaiju monštrá ako Godzilla, Mothra alebo Rodan, ducháriny a ikonické dievčatká s dlhými čiernymi vlasmi sčesanými do tváre, body horor charakterizovaný extrémnym gore alebo zaujímavé sci-fi horory. V tomto krátkom prehľade som sa rozhodol vybrať pre vás desať japonských hororov, ktoré na mne zanechali najväčší dojem a pevne verím, že si medzi nimi nájdete zaujímavý film, ktorý ste ešte nepoznali, a možno si ním aj spríjemníte zajtrajší Halloween. Poradie považujte čisto len za orientačné a veľmi subjektívne.

Kwaidan je zaujímavou antológiou štyroch hororových príbehov inšpirovaných najmä knihou od Lafcadia Hearna z roku 1904. Ako už názov napovedá (Jedná sa o starý zápis slova kaidan, čo možno preložiť ako príbeh o duchoch), vo všetkých štyroch krátkych príbehoch hrajú prím rôzni duchovia. Príbehy sú inšpirované rôznymi japonskými legendami o vraždiacich vlasoch alebo tajomnej žene v snehu. Je to nadčasovo natočený zaujímavý film, vďaka ktorému sa môžete bližšie zoznámiť s rôznymi zákutiami japonského folklóru.

V snímke Tetsuo: Iron Man sa zaujímavým spôsobom stretávajú cyberpunk a body horror. V tomto príbehu sledujeme osud mladého muža, ktorý napriek snahe žiť normálny život so svojou priateľkou nemôže prestať myslieť na desivé vízie o konci sveta spôsobenom obrovským množstvom kovu. Sám napokon so zdesením zisťuje, že sa začína postupne meniť na kov, z čoho vychádzajú viaceré naozaj bizarné a skvele natočené scény. Zrejme najzaujímavejší japonský scifi horor všetkých čias, ktorý naozaj stojí za pozretie!

Vplyv snímky Battle Royale na popkultúru ako takú je tak veľký, že na motívy tohto filmu vznikli okrem množstva anime a filmov aj samostatný subžáner herných strieľačiek. Rovnako ako u herných battle royales ako Fortnite alebo PUBG, aj v tomto filme sledujeme partiu ľudí, ktorí sú prinútení navzájom sa zabíjať až dovtedy, pokiaľ neostane len posledný z nich nažive. V tomto filme sa jedná o mladých študentov, ktorí sú prinútení bojovať medzi sebou z nariadenia fiktívnej totalitnej japonskej vlády. Film dodnes vzbudzuje veľké množstvo vášní a vo viacerých krajinách bol kvôli svojej tematike a explicitnému zobrazovaniu násilia zakázaný.

Ďalšia z absolútnych klasík na tomto zozname, Onibaba je dodnes považovaná za jeden z najvýznamnejších japonských filmov celkovo. V deji zasadenom do historického obdobia japonskej občianskej vojny počas štrnásteho storočia sledujeme príbeh dvoch žien, ktoré zabíjajú a okrádajú vojakov prezlečené za oni, tradičných japonských démonov. Pochmúrny film podáva skutočne netradičný pohľad na japonskú históriu. Dajte mu šancu a nechajte sa uniesť podmanivou kinematografiou a znepokojivým dejom.

Dark Water je prvým filmom natočeným podľa predlohy japonského majstra hororu Kojiho Suzukiho na mojom zozname. Hoci je tento príbeh o čosi menej známy než legendárny Kruh, Dark Water je skrátka Suzuki v top forme. Duchárina pri ktorej vám viackrát zaručene stuhne krv v žilách nám rozpráva príbeh mladej matky, ktorá sa po rozvode sťahuje spolu so svojou dcérou do nového bytu, v ktorom ale, ako čoskoro zisťujú, nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom. Ako sa vysporiadajú so stupňujúcimi sa nadprirodzenými javmi vo svojom novom obydlí a aký vplyv to bude mať na ich vzájomný vzťah? Dark Water je naozaj výborne natočený horor podľa fantastickej predlohy.

Opäť absolútny vrchol japonskej ducháriny. Ju-On, ktorý je západnému svetu možno o čosi známejší pod menom The Grudge je prvým dielom tejto dnes už rozsiahlej série filmov, ktorý bol premietaný v kinách. Premisou tohto filmu sú vraždy, ktoré vykonal muž menom Takeo Saoki, ktorý zistil, že jeho žena Kayako mu bola neverná. V zúrivom šialenstve zabil nielen svoju ženu, ale aj ich maličkého syna Toshia, len aby bol hneď nato sám zabitý duchom Kayako. Ich dom ostal prekliaty kliatbou nenávisti a ktokoľvek doňho vstúpi, je touto kliatbou postupne posadnutý. Ako je vám už jasné, tento príbeh sa pre najnovších vlastníkov domu, muža menom Katsuya, jeho ženu, mamu a jej opatrovateľku skrátka nemôže skončiť šťastne.

Suicide Club je ďalším filmom z nášho zoznamu, ktorý bol vo veľkom cenzurovaný a jeho distribúcia bola dlhú dobu obmedzovaná. Nečudo, keďže film začína svojou zrejme najznámejšou scénou, kedy sa 54 mladých Japoniek, držiac sa za ruky, vrhne pod kolesá blížiaceho sa vlaku. Postupne začína vlna prakticky bezdôvodných samovrážd strašiť celé Japonsko a čo je najhoršie, polícia medzi nimi nedokáže nájsť žiadnu spojitosť. Vysvetlenie celého filmu je napokon krásne bizarné, bezmála glam-rockové, ale to už zrejme prezrádzam veľa. Veľmi zvláštny a nepríjemne sugestívny film.

Kruh je pravdepodobne najznámejším J-horrorom vôbec a navždy bude tým prvým, ktorý vzbudil záujem o japonské horory na západe. Opäť za ním stojí fantastický Koji Suzuki. Kto by nepoznal legendárnu hlášku o siedmich dňoch, ktorá vám je prostredníctvom telefónu oznámená potom, ako si pozriete prekliatu VHS-ku? Hollywoodsky remake so skvelou Naomi Watts je taktiež výborný, ale dôrazne odporúčam pozrieť si na porovnanie aj pôvodný japonský film, ktorý je vo viacerých ohľadoch zrejme ešte o kúsok atmosférickejší a nepríjemnejší. Rozhodne budete mať problém prejsť v noci okolo vypnutej televízie, za to sa vám môžem zaručiť. Duch mladej Sadako Yamamura bude s vami vo vašich predstavách ešte veľmi dlho.

Hausu je bizarný film. Viem, asi toto slovo počas písania tohto článku až príliš nadužívam, ale Hausu sa inak nazvať asi ani nedá. Vizuálne je rozhodne iný než hocičo čo ste doposiaľ videli a dejovo je táto hororová komédia tak zvláštna, že takmer neprestajne budete krútiť hlavou, či sa už bude jednať o piano, ktoré žerie klaviristove prsty alebo ženu, ktorá s koketným výrazom v tvári ukazuje hlavnej hrdinke, že okrem melónu s chuťou chrúme aj ľudské oko. Tento artový horor je plný farieb viac než to najlepšie talianske giallo a jeho nezameniteľná atmosféra na vás zanechá svoju pečať. Hausu je rozhodne film z kategórie "lepšie raz vidieť ako stokrát počuť" - veľmi odporúčam!

S knihou Audition od známeho japonského autora Ryu Murakamiho som sa zoznámil len pomerne nedávno. Útla knižka na mne ale zanechala hlboký dojem, najmä tým, ako fantasticky sa dokáže hrať s čitateľom, ako vás celý čas zavádza a ako brilantne mení žáner keď plynulo prechádza z príjemnej romantickej komédie po intenzívny horor, ktorý vás bolí aj za hlavného hrdinu. Príbeh starnúceho Aoyamu, ktorý si chce pomocou castingu nájsť novú ženu osem rokov potom ako ovdovel je už klasikou, ktorá má kultový status. Napokon nachádza šťastie po boku mladej bývalej baletky Asami Yamazaki. Viac vám ale povedať o deji tohto príbehu povedať jednoducho ani len nemôžem, nechcem vás pripraviť o úžas počas každého z množstva dejových zvratov a intenzívnych a desivých scén, ktoré sú popretkávané až desivo nepatričným odľahčeným humorom. Nebojím sa Audition označiť za jeden z najznepokojujúcejších a najlepších moderných hororov vôbec, na ktorý bezpochýb nikdy nezabudnem.

A čo vy? Aké máte skúsenosti s japonskými horormi? Pozriete si niektorý z tých, ktoré som spomenul? Ak tieto filmy už poznáte, súhlasíte alebo nesúhlasíte s uvedeným poradím, prípadne ktorý kúsok vám na zozname chýba? Podeľte sa s nami o váš názor v komentároch!