Recenzia - BLOOD FEAST (1963)
Dnes sa pozrieme do hlbokého archívu kinematografického hororu. Rozoberiem vôbec prvý "gore" horor, aký bol kedy natočený. Stojí za pozretie?
Dnes sa pozriem do roku 1963, kedy sa začala písať história „gore“ filmu. Čo je vlastne gore? Laicky by sa dalo povedať, že ide o zobrazenie násilia. Čiže, vo filme, ide o detailné zábery rozrezaných kúskov tiel alebo orgánov, verné zobrazenie vrážd alebo aj sexuálnych scén, kde dochádza k násiliu. Najznámejším a žánrovo čistým predstaviteľom je Ľudská stonožka – obzvlášť druhá časť alebo Srpski film. Film, na ktorý sa dnes pozriem, je úplne prvým predstaviteľom tohto žánru, nesie meno – BLOOD FEAST (reprezentatívnejšie meno ani nemohol mať). Je to vlastne prvá časť z takzvanej „gore“ trilógie filmov od režiséra Herschell Gordon Lewisa, ktorý je aj považovaný za otca takzvaného „splatter hororu“ (Braindead, Evil Dead 2,…). Poďme si tento film naporciovať.
Dej filmu je dosť chudobný a dal by sa ľahko zhrnúť – hlavná postava chce reinkarnovať starú egyptskú bohyňu Ištar a za týmto účelom potrebuje nazhromaždiť a uvariť rôzne časti ľudského tela z rôznych slečien. My (diváci) sme svedkami ako si vrah náhodne (aspoň som tam nenašiel žiadnu spojitosť) hľadá svoje obete a následne si berie, po čom túži. Tu sa práve ukazuje historická chvíľka, kedy sme svedkami prvých detailných záberov odrezanej nohy, vytrhnutého srdca či jazyka. V dnešnej dobe tieto scény pôsobia umelo a retro, dokonca by som povedal až komickým dojmom, no ide o historickú chvíľu a zároveň keď si zoberieme, že ten film vznikol pomaly pred šesťdesiatimi rokmi, tak musíme uznať, že šlo o odvážnu vec a verím, že veľa ľudí to muselo šokovať.
Keď sa na to pozriem dnešnými očami, tak jednotlivé scény mi prišli veľmi naivné. Ako dobrý príklad poslúži scéna číslo tri, kedy pomocou dvoch prstov, ktoré zabijak vložil do úst koristi, usmrtí svoju obeť a zároveň jej vytrhne jazyk. Muselo to byť v tej dobe šokujúce, no zároveň sto kilometrov za hranicou autenticity a reálnosti.
Herecké výkony vo filme tiež veľmi nenadchnú, dokonca až miestami pôsobia komicky. Hlavne za to môže predstaviteľ hlavného „hrdinu“ (vraha), ktorý strúha až expresívne ksichty, kamera ho k tomu natáča dosť detailne, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani predstavitelia nemeckého expresionizmu z dvadsiatych rokov minulého storočia.
Film začne poriadne z ostra, prvé dve krvavé scény nám naservírujú behom pätnástich minút, no časom snímok stráca dych a čo ma najviac mrzí – chýba mu veľké finále. Miesto neho dostaneme vtipný únik a tragikomické rozšliapnutie vraha v smetiarskom aute. Nedôstojná smrť aj pre masového vraha.
Keď si to zhrnieme – máme tu dočinenia s historickým okamžikom, kedy sa tvorcovia „hecli“ a detailne nám ukázali konanie vraha, no na druhú stranu film trpí absenciou deja, slabšími hereckými výkonmi a postráda lepšie finále. Pre hororového fanúšika je to povinná literatúra, no bežnému človeku nepovie nič.
Hodnotenie: 5/10
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Lukáš Polák
Fanúšik hororu, či už po knižnej, filmovej alebo hudobnej stránke.
Diskusia
Goran
Díkes a vitaj!!! Som veľký fanúšik horroru, film ľúbim, ale milujem literatúru, tej dávam prednosť. Z filmovej tvorby mám rád prevažne staršiu tvorbu, takú, ktorá je zameraná na atmosféru. Explicitné zobrazenie násilia, aj keď môže byť v horore funkčné, nie je podľa mňa ale ani tak vecou strachu (teda nevzbudzuje tie pocity ako "horror", - možno ešte tak "terror"), ale je skôr stimulom pre latentný sadizmus a fascináciu morbiditou, ktorá v niektorých z nás drieme. Aj v literatúre - splatterpunk - je to väčšinou samoúčelnou záležitosťou pre efekt. Zatiaľ čo na Západe sú prvé gore snímky spojené s prvými slashermi alebo so snímkami typu Evil Dead či Dawn of the Dead, Taliani mali už poriadne premakané záležitosti... ale to určite vieš a možno lepšie ako ja. Bohužiaľ, z režijného a scenáristického hľadiska sú to nebotyčné stupidity, pri ktorých divák nechápavo krúti hlavou nad dávkami LSD, ktoré museli chrliči braku typu Fulci do seba dennodenne vpraviť... A to je všeobecne veľký problém horroru vo filmovom prevedení. Ja som za celý svoj život videl do päťdesiat hororových filmov, ktoré obstoja i z elementárneho filmového hľadiska. Všetko ostatné boli (nechcene) úsmevné blbinky, pri sledovaní ktorých prudko klesá IQ. Potešila ma Tvoja vecná, úprimná recenzia s nadhľadom, nezaťažená prílišným sentimentom, len preto, že sa jedná o (trochu pochybný) míľnik v trochu pochybnom podžánri. Mnohí recenzenti sa nevedia na dielo pozrieť s odstupom, lebo sú zaťažení buďto predsudkami alebo naopak zas nostalgiou.
20.12.2020
Díkes a vitaj!!! Som veľký fanúšik horroru, film ľúbim, ale milujem literatúru, tej dávam prednosť. Z filmovej tvorby mám rád prevažne staršiu tvorbu, takú, ktorá je zameraná na atmosféru. Explicitné zobrazenie násilia, aj keď môže byť v horore funkčné, nie je podľa mňa ale ani tak vecou strachu (teda nevzbudzuje tie pocity ako "horror", - možno ešte tak "terror"), ale je skôr stimulom pre latentný sadizmus a fascináciu morbiditou, ktorá v niektorých z nás drieme. Aj v literatúre - splatterpunk - je to väčšinou samoúčelnou záležitosťou pre efekt. Zatiaľ čo na Západe sú prvé gore snímky spojené s prvými slashermi alebo so snímkami typu Evil Dead či Dawn of the Dead, Taliani mali už poriadne premakané záležitosti... ale to určite vieš a možno lepšie ako ja. Bohužiaľ, z režijného a scenáristického hľadiska sú to nebotyčné stupidity, pri ktorých divák nechápavo krúti hlavou nad dávkami LSD, ktoré museli chrliči braku typu Fulci do seba dennodenne vpraviť... A to je všeobecne veľký problém horroru vo filmovom prevedení. Ja som za celý svoj život videl do päťdesiat hororových filmov, ktoré obstoja i z elementárneho filmového hľadiska. Všetko ostatné boli (nechcene) úsmevné blbinky, pri sledovaní ktorých prudko klesá IQ. Potešila ma Tvoja vecná, úprimná recenzia s nadhľadom, nezaťažená prílišným sentimentom, len preto, že sa jedná o (trochu pochybný) míľnik v trochu pochybnom podžánri. Mnohí recenzenti sa nevedia na dielo pozrieť s odstupom, lebo sú zaťažení buďto predsudkami alebo naopak zas nostalgiou.
20.12.2020
Lukáš Polák
Díky za spätnú väzbu. Gore, resp. detailné zobrazenie násilia, môže mať aj funkčný potenciál, aby sa poukázalo na totálnu neľudskosť a extrémnosť činov (vrážd alebo aj príšer), najlepšie to funguje pri scénach v The Thing alebo Evil Dead (prvá časť), zvyšné sú už moc komediálne alebo aj pri Texaskom masakri, či Hory majú oči. Podľa mňa ide o to ako to využiješ, či gore bude slúžiť atmosfére filmu a zobrazí "zlo" v jeho extrémnosti alebo ho tvorca použije prvoplánovane. Recku som napísal z dôvodu, že rád sa šprtám v zabudnutých horor filmoch, tento mi prišiel aj dôležitý z hľadiska histórie žánru. Budem rozhodne ďalej v tom pokračovať a vyťahovať rôzne raritky.
20.12.2020
Díky za spätnú väzbu. Gore, resp. detailné zobrazenie násilia, môže mať aj funkčný potenciál, aby sa poukázalo na totálnu neľudskosť a extrémnosť činov (vrážd alebo aj príšer), najlepšie to funguje pri scénach v The Thing alebo Evil Dead (prvá časť), zvyšné sú už moc komediálne alebo aj pri Texaskom masakri, či Hory majú oči. Podľa mňa ide o to ako to využiješ, či gore bude slúžiť atmosfére filmu a zobrazí "zlo" v jeho extrémnosti alebo ho tvorca použije prvoplánovane. Recku som napísal z dôvodu, že rád sa šprtám v zabudnutých horor filmoch, tento mi prišiel aj dôležitý z hľadiska histórie žánru. Budem rozhodne ďalej v tom pokračovať a vyťahovať rôzne raritky.
20.12.2020
Goran
Určite ďalej pokračuj - je to super!
Súhlasím s Vecou, tam to funguje na jednotku. Väčšinou lepšie zapôsobí len nejaké to šuchnutie, tieň, náznak čohosi a pod., keď ukážeš monštrum naplno, prestáva byť strašidelným. Ale Vec je postavená práve na zobrazení toho bizarného monštra, ktoré neustále naberá inú podobu a tým, že ho ukážu naplno diváka totálne odvalia. Evil Dead už tak na mňa dobre nefungoval. Môj otec sa toho doteraz bojí (inak sa nebojí ničoho :D), môj dedko pri tom skoro odpadol - holt, socialistický divák nebol zvyknutý na takéto "chuťovky", a hoci tam sú efekty dobre zvládnuté, mne to neprišlo ani trochu desivé, abával som sa na tom. To Vec je iná káva... z toho ma dodnes mrazí. Úchvatné praktické efekty boli ešte v The Beyond, bohužiaľ, ako film mi to prišlo ako strašný škvár. Už asi jediný film, na ktorý si ešte spomeniem, kde fungovali graficky znázornené efekty na výbornú, je prvá Mucha. Teda remake, nie tá z 5. rokov. Ale možno ma ešte čímsi prekvapíš.
20.12.2020
Určite ďalej pokračuj - je to super!
Súhlasím s Vecou, tam to funguje na jednotku. Väčšinou lepšie zapôsobí len nejaké to šuchnutie, tieň, náznak čohosi a pod., keď ukážeš monštrum naplno, prestáva byť strašidelným. Ale Vec je postavená práve na zobrazení toho bizarného monštra, ktoré neustále naberá inú podobu a tým, že ho ukážu naplno diváka totálne odvalia. Evil Dead už tak na mňa dobre nefungoval. Môj otec sa toho doteraz bojí (inak sa nebojí ničoho :D), môj dedko pri tom skoro odpadol - holt, socialistický divák nebol zvyknutý na takéto "chuťovky", a hoci tam sú efekty dobre zvládnuté, mne to neprišlo ani trochu desivé, abával som sa na tom. To Vec je iná káva... z toho ma dodnes mrazí. Úchvatné praktické efekty boli ešte v The Beyond, bohužiaľ, ako film mi to prišlo ako strašný škvár. Už asi jediný film, na ktorý si ešte spomeniem, kde fungovali graficky znázornené efekty na výbornú, je prvá Mucha. Teda remake, nie tá z 5. rokov. Ale možno ma ešte čímsi prekvapíš.
20.12.2020
Roland Axenberg
Súhlas s Lukášom, keď to má zmysel pre zvýraznenie deja je to OK, ale chápem ako to myslel Goran, niekedy už to zachádza do nejakej zo spomínaných diagnóz - veci typu Cannibal Holocaust, Guinea Pig, až po regulérny snuff. Talianske horory ''majstrov'' ako Fulci, Argento sa aj mne zdaju mimo, ale poznam ludi, ktory aj tieto veci uznavaju (zdravim Necrona). Ovela viac sa mi paci americka hororova skola, aj ked aj tam je to niekedy diskutabilne, ci to uz nezachadza za urcitu hranicu. Kazdopadne tesim sa na raritky a vitaj u nas!
20.12.2020
Súhlas s Lukášom, keď to má zmysel pre zvýraznenie deja je to OK, ale chápem ako to myslel Goran, niekedy už to zachádza do nejakej zo spomínaných diagnóz - veci typu Cannibal Holocaust, Guinea Pig, až po regulérny snuff. Talianske horory ''majstrov'' ako Fulci, Argento sa aj mne zdaju mimo, ale poznam ludi, ktory aj tieto veci uznavaju (zdravim Necrona). Ovela viac sa mi paci americka hororova skola, aj ked aj tam je to niekedy diskutabilne, ci to uz nezachadza za urcitu hranicu. Kazdopadne tesim sa na raritky a vitaj u nas!
20.12.2020
8HitBoy
Len upresním že tie talianske blbinky čo spomínate, sa volajú giallo a ja ich osobne milujem, sú to často také krásne kombinácie slasheru a akéhosi magického realizmu. Argento je v tomto pánboh a jeho Suspiriu môžem pozerať fakt aj po 374736tykrát.
21.12.2020
Len upresním že tie talianske blbinky čo spomínate, sa volajú giallo a ja ich osobne milujem, sú to často také krásne kombinácie slasheru a akéhosi magického realizmu. Argento je v tomto pánboh a jeho Suspiriu môžem pozerať fakt aj po 374736tykrát.
21.12.2020
Roland Axenberg
Ako u Argenta a veci typu Suspiria alebo Phenomena to viem pochopit - je tam nejaky ten ''magicky'' element, ale u Fulciho je podla mna to gore uz totalne samoucelne.
21.12.2020
Ako u Argenta a veci typu Suspiria alebo Phenomena to viem pochopit - je tam nejaky ten ''magicky'' element, ale u Fulciho je podla mna to gore uz totalne samoucelne.
21.12.2020
Goran
jos, jos, ja viem ako sa podžáner volá, ale nie to som mal na mysli. Myslel som na týpkov ako Ruggero Deodato alebo Lucio Fulci. Totálne shity, ktoré zaujmú naozaj iba maskami a praktickými gore efektami - žiaľ úplne samoúčelnými, ako povedal Roland. Konkrétne Fulci má dva uchádzajúce filmy (aspoň z toho, čo som videl), z toho jeden nie je ani horror... Samozrejme, nemám nič proti tomu, ak je v horore naozaj drsná scéna, len nemôže tam byť, podľa mňa, iba na prázdny senzačný efekt.
22.12.2020
jos, jos, ja viem ako sa podžáner volá, ale nie to som mal na mysli. Myslel som na týpkov ako Ruggero Deodato alebo Lucio Fulci. Totálne shity, ktoré zaujmú naozaj iba maskami a praktickými gore efektami - žiaľ úplne samoúčelnými, ako povedal Roland. Konkrétne Fulci má dva uchádzajúce filmy (aspoň z toho, čo som videl), z toho jeden nie je ani horror... Samozrejme, nemám nič proti tomu, ak je v horore naozaj drsná scéna, len nemôže tam byť, podľa mňa, iba na prázdny senzačný efekt.
22.12.2020