Pred rokom som sa v mojej
recenzii zameral na
Picarda, ktorý sa ubral trochu iným smerom, avšak aj Discovery bol vtedy ešte tak trochu iný seriál. Druhá a tretia séria charakter tohto seriálu dosť zmenili. Príznačné pre Discovery je to, že každá séria je tak odlišná, že by to kľudne mohli byť tri samostatné seriály, stačilo by vymeniť lode a posádku. Poďme si ich teda rozobrať pekne po poriadku.
Séria 1
Hlavnou témou prvej série je vojna s Klingónmi, čo znie možno príťažlivo, ale tu je podaná fádne a nezaujímavo, stačí si porovňať s krátkym fan filmom
Prelude to Axanar, ktorý rozoberá tú istú tému, alebo s vojnou proti Domíniu v
DS9, navyše namiesto veľkolepých bitiek sa dočkáme skôr inscenácie a rozoberania osobných problémov jednotlivých postáv. Téma vojny bohužiaľ odsúva do úzadia to, čo Star Trek vždy robilo Star Trekom - riešenie vedecko-technických, spoločenských, filozofických problémov a morálnych dilem, tie sú tu vlastne redukované len na jednu - sme vo vojne tak tomu musíme všetko podriadiť. V priebehu série síce prichádza pár častí, ktoré sa snažia nájsť objaviteľskú stránku pôvodného Star Treku, ale dlho to nevydrží a vlastne to tu vôbec nefunguje, rovnako ako odkaz na
TOS cez postavu
Mudda. No a potom príde čudné rozdelenie prvej série a začne sa zrazu riešiť mirror univerzum, ktoré bolo vždy ťahákom Star Treku - len si spomeňme na časti ako
Mirror, Mirror z
TOS, alebo
In a Mirror, Darkly z
ENT. Tu je to ale opäť fádne, bez štipky napätia či gradácie deja a tých pár akčných scén to nezachráni. Mirror univerzum tak vlastne prináša len jediné pozitívum a to je koniec trápenia v prvej sérii. Vlastne ešte sa v nej dočkáme zvratu na úrovni argentínskej telenovely. Jednoznačne najlepších na celej prvej sérii je potom posledných asi 30 sekúnd.
Ďalším veľkým problémom sú postavy. Zo všetkého najviac pripomínajú prehliadku progresivizmu, až má človek pocit, že tvorcovia namiesto príbehu riešia kvóty na pohlavie, farbu pleti, sexuálnu orientáciu. Veď Star Trek bol vždy progresívny sám o sebe, čo môže byť viac progresívne ako utopický socializmus Spojenej federácie planét, preto nevidím dôvod prečo aktivisticky a prvoplánovo riešiť progresivistické hodnoty formou zaškrtávaciho formulára o diverzite posádky. Druhá vec je, že výber posádky akosi neladí s militantným štýlom celej série, alebo je to celé nie veľmi fungujúci zámer dať do kontrastu empatický a citlivý prístup progresívnej posádky a spiatočnícky prístup drsného a autoritatívneho kapitána. Až druhá séria dá postavám priestor naplno rozvinúť ich charakterizáciu a potenciál. Až tu som bol schopný vytvoriť si k nim nejaký vzťah. Čo sa týka hercov, tak tu máme niekoľko známejších tvárí ako Jason Isaacs (Lorca), alebo Michelle Yeoh (Philippa Georgiou) v kombinácií s plejádou neznámych hereckých nováčikov. Väčšina z nich je OK, herecky mi nesadla asi len predstaviteľka hlavnej úlohy Sonequa Martin-Green (Michael Burnham), u ktorej som mal pocit, že vo vypätých situáciách hrozne prehráva. Trochu bizarnou postavou je pre mňa emočne nestabilná Tilly, hrá ju Mary Wiseman, z korej akoby sa tvorcovia snažili naschvál spraviť maximálne nesympatickú a neschopnú postavu, čím si asi mala získať naše sympatie, ale skôr sa im podarilo vytvoriť startrekového Jar Jara.
Séria 2
Producenti našťastie zatiahli ručnú brzdu a zrazu tu máme modernú verziu klasického Star Treku, takú ako sme vždy chceli vidieť. Nový kapitán privádza Discovery späť ku koreňom a my máme pocit, že sme v starej dobrej Federácii a ešte dôležitejšie, ako zachrániť jej prežitie, je zachrániť jej ideály. Pike, aj keď tu vlastne len zastupuje, sa po Kirkovi a Picardovi zaraďuje k mojim najobľúbenejším kapitánom. A keď v polovici série príde Spock, začne to mať tie správne grády. Poteší aj pomrknutie na trekkies v podobe odkazu na legendárnu časť
TOS Klietka resp.
Zverinec. Spočiatku som sa obával, že dejový oblúk založený na cestovaní časom môže skončiť ako časová studená vojna, ktorá sa riešila hlavne v prvých dvoch sériách
ENT a skoro tento seriál zabila, našťastie tu všetko do seba zapadá a dáva zmysel. Zlatý klinec je potom posledná časť, v ktorej si užijeme veľkolepú vesmírnu bitku plnú akcie a napätia. Veľmi zamrzí rozlúčka s Pikeom a Spockom, ale našťastie smútiť by sme dlho nemali. Po úspechu oboch aktérov v druhej sérii Discovery sa producenti rozhodli dať týmto postavám priestor vo vlastnom seriály o dobrodružstvách vesmírnej lode Enterprise pred príchodom kapitána Kirka. Kedy presne by sme mali
Star Trek: Strange New Worlds vidieť zatiaľ nie je známe, ale natáčať by sa malo začať už vo februári.
Séria 3
Zatiaľ čo druhá séria sa vrátila k idealizmu a hodnotám Star Treku, tu už idealizmus prerastá až v budovateľské nadšenie a kupodivu to vôbec nevadí, navyše tretia séria napravuje to, čo mi vždy vadilo na
ENT, Discovery a vlastne aj nových filmoch a to bol návrat do minulosti. Po
Picardovi sa opäť pozreme do budúcnosť. Aj keď tu je tá budúcnosť až príliš vzdialená a vôbec nie ružová. Niet sa čomu diviť, po záhadnej udalosti známej ako Vyhorenie, keď všetky lode s aktívnym warp pohonom sú takmer v jednom okamihu zničené, Federácia melie z posledného a posádka Discovery tak opäť musí zachrániť nie len ju, ale vlastne aj celú Galaxiu, uvrhnutú do chaosu a doby temna. Opäť tu máme technologický aj filozofický odkaz na ďalší legendárny diel
TOS, tentokrát je to
Mesto na okraji večnosti. Práve táto časť mi pripomenula to najlepšie z
TOS a
TNG. Trochu rozporuplné je potom akčno-filozofické finále, hlavne jeho nie veľmi realistická akčná časť, naopak poteší diplomaticko-politický náhľad do fungovania Federácie a jej hodnôt a skvelý Oded Fehr ako admirál Vance, ktorý tu Federáciu, teda to čo z nej zostalo, zastupuje. Koniec je tak akurát startrekovský a napĺňa budovateľský koncept tretej série a vývoj hlavnej postavy Michael.
V sumáre má Discovery úžasné lokácie, nové svety, rozmanité tvory, vizuálne je to jednoznačne najkrajší seriálový Star Trek, ale svojou kvalitou nemá ďaleko ani k tomu filmovému. Potešia aj také finesi ako opravárenský droidi či rôzne technológie budúcnosti ako napríklad programovateľná hmota či osobný transportér. Čo mi trochu nesedelo je samotný spórový pohon, ktorý mi prišiel, aj na Star Trek ako dosť nerealistická technológia, ktorá predbehla svoju dobu o niekoľko storočí, možno tisícročí. Na druhej strane je to kľúčová technológia pre celý seriál, kde je niekoľkokrát zdôraznené, že sa vymyká z bežného technologického štandardu, takže jej použitie sa dá pochopiť.
Discovery je veľmi špecifický Star Trek, veľmi rozporuplný, ale na druhej strane aj veľmi príťažlivý. Je moderný, možno niekedy až moc, je prehnane aktivistický a jeho smerovanie konzervatívnejším trekkies nemusí veľmi voňať, jeho druhú a z väčšej časti aj tretiu sériu však považujem za to najlepšie čo sa dá na TV obrazovke, prípadne domácom plátne vidieť. Ked som nedávno pri
recenzii k druhej sérii
Mandaloriana spomínal, že sa svetu Star Wars blíska na dobré časy, to isté by sa dalo povedať aj o Star Treku. Takto o rok by mala mať premiéru štvrtá séria
Discovery, druhá séria
Picarda a pravdepodobne aj spomínaný
Star Trek: Strange New Worlds, navyše sa hovorí aj o spin-offe
Star Trek: Section 31. Máme sa na čo tešiť.