Už sa stalo zvykom, že vydavateľstvo Hydra raz za čas spestrí svoj edičný plán žánrovou alebo tematickou domácou antológiou. V minulosti už takto zozbierali a vydali slovenské a české mikropoviedky vo Fantastickej 55, humorné diela v Rozmarnej fantastike či horory z prostredia rôznych koľajových vozidiel vo vynikajúcich Kolejách smrti. Čitateľom tak dávajú možnosť zoznámiť sa s pre mnohých neznámou a možnou aj trocha zaznávanou domácou fantastickou scénou. Spisovateľom a poviedkarom zase ponúkajú priestor, aby sa prezentovali, a pritom nepohrdnú ani tými mladšími a zatiaľ neobjavenými. Vydávanie antológii je bezpochyby záslužná, no zrejme aj trochu riziková práca. Zdá sa mi totiž, že poviedky sa medzi čitateľmi netešia takej popularite ako romány či série.
Najnovšia hydrácka antológia s názvom Zajtra bude včera navyše vyšla na konci (nielen) pre vydavateľov ťažkého roku 2020. Obsahuje 23 poviedok od 21 slovenských a českých autorov. Tentoraz ich spája ich žánrová príslušnosť, zaraďujú sa do vedeckej fantastiky.
Tu treba povedať, že spomedzi trojice fantastických žánrov – fantasy, sci-fi a horor – sa podľa mňa práve sci-fi píše najťažšie a má aj najnáročnejších fanúšikov. Tí dokážu poviedku (či román, alebo seriál) poriadne skritizovať jednak za nefungujúce fyzikálne zákony a jednak za logické kopance či nedostatky v príbehu. Autor si teda musí dávať pozor nielen na „sci-“ a pri písaní si čo-to naštudovať, ale aj na „-fi“, aby mu z poviedky nevyšiel len technoblábol.
Ako si s týmto náročným zadaním poradili autori z novej antológie? Nuž, ako ktorí. Snáď ich ale neurazím, ak poviem, že poniektorí sa s ním radšej ani nechytili za pasy a namiesto toho sa mu elegantne vyhli. V knihe nájdeme teda pomerne veľa paródií, postapiek, vypointovaných mikropoviedok či príbehov na okraji žánra. Samozrejme, takéto dielka tiež nemusia byť zlé, najmä ak dokážu vtiahnuť do deja, potešiť, pobaviť. Čitateľa, čo očakáva hard sci-fi, veľkolepé space opery či vybrúsené „špekulatívne“ myšlienkové experimenty, však mnohé z poviedok asi neuspokoja.
Na druhej strane treba uznať, že antológia je pestrá, a ak sa na jej čítanie odhodláte, určite nájdete aj svoju šálku kávy. Hoci názov Zajtra bude včera evokuje časovku, so samotným časom sa vo svojej poviedke zahral len ostrieľaný Tono Stiffel. A ako už má vo zvyku, poteší nielen spomínaných vedecky založených čitateľov, ale aj beznádejných romantikov.
Pomerne veľa poviedok nesie znaky cyberpunku. Dobrodružnú prechádzku prehnitým podsvetím typickej cyberpunkovej aglomerácie vám ponúkne napríklad Františka Vrbenská. Z tohto podžánru bola pre mňa ale najpríjemnejším prekvapením Maska Markovej smrti od Romana Pikulíka. Pomerne krátke dielo originálne prenáša známu poviedku Edgara Allana Poea do digitálneho sveta s mnohými odkazmi a presahmi.
Na pokraji cyberpunku (či skôr robotpunku?) a humorného sci-fi stojí príspevok členky našej redakcie Beáty Takáčovej. Poviedka Plechová nádhera patrí do jej vznikajúcej série o robotoch. Číta sa veľmi ľahko a ponúka veľmi pestré a sympatické postavičky, s ktorými sa radi skamarátite.
V kategórii mikropoviedok zaujme napríklad Lenona Štiblaríková so svojím Chŕŕŕ!, príbehom zameraným na psychologické riziká dlhých vesmírnych ciest, či poviedka Legenda o zániku dediny Hestnerdorf od Tomáša Beníka, sci-fi napísané experimentálnou formou úryvku zo stredovekej kroniky.
Spomedzi postapokalyptických vízií musím odporúčať českú poviedku Gauneři od nedávno zosnulého Jaroslava Mosteckého, kde sa v dôsledku zdvihnutej hladiny mora Česko stane prímorskou krajinou.
Pri čítaní ma pohltilo aj (najmä pre mužov) znepokojivé Hladné jazero od Nade Vojtekovej. Tu však treba povedať, že poviedka povážlivo balansuje na hranici žánrov a sci-fi prvky tu skôr vytušíte, ako uvidíte.
V zbierke vedecko-fantastických poviedok nemôže chýbať nejaký ten výlet do vesmíru. V Zajtra bude včera sa oň postaral jeden z našich verných fanúšikov Miňo Tichý. Vo svojej akčnej space opere Tajomstvá lode Mauretánia nadviazal na svoju staršiu poviedku zo zborníka Fantázia 2015. A aj keď nepatrím práve k fanúšikom akčného sci-fi, túto poviedku som si od začiatku aj do konca užila. Do podobného „vesmírneho“ súdka patria aj pútaví Hrdinové federace z dielne českého autora Martina Paytoka s originálne skombinovanými nápadmi. Nájdete tu zmutované príšery, konšpirácie, zvrátenú komerciu i hrdinských upratovačov.
O príjemné prekvapenie sa postaral aj Juraj Búry a jeho Schrödingerov vesmír, čo je temnejšia, sci-fistickejšia verzia Krotiteľov duchov.
Antológie však nie sú len súčtom diel samotných autorov. Najväčší podiel na ich vzniku majú totiž zostavovatelia a redaktori. Vydavateľstvo Hydra je projekt nadšenkýň. Má to svoje výhody, keďže nám tým pádom prináša knihy, ktorých by sme sa, keby o tom rozhodovala len predajnosť a trh, zrejme nedočkali. Má to ale aj nevýhody. V prípade antológie Zajtra bude včera sa to, žiaľ, prejavilo na nedostatkoch pri redakčnej práci. V poviedkach, minimálne v tých slovenských, sa nájdu preklepy, štylistické aj gramatické chyby. Tým nechcem povedať, že nebola urobená korektúra. Na knihách však zvyčajne robia väčšie tímy ľudí, a keď celú publikáciu pripravuje len jeden človek, prípadne dvaja, veľa vecí im ujde. Možno ani nie tak preto, že by niečo zanedbali, ale aj preto, že im na knihe záleží až tak, až strácajú odstup. Dobrou správou ale je, že niektoré preklepy v obsahu či chyby, ktoré zrejme vznikli pri zalamovaní, budú v pripravovanom e-booku už opravené.
Medzi menšie nedostatky antológie patrí aj nie príliš atraktívna obálka. Nie som si istá, či čitateľov, ktorí sa pre kúpu knihy rozhodujú podľa dizajnu (a podľa rôznych výskumov je ich celkom dosť), nevýrazný, do siva razený paperback s rozostrenou kresbou obstojí oproti konkurencii. Ale samozrejme, záleží to od vkusu. Dobrou správou naproti tomu je, že v porovnaní s Kolejami smrti pribudli medajlóniky jednotlivých autorov. Tí si ich ale, ako je u nás zvykom, písali sami, a tak u tých skromnejších nie sú príliš informatívne.
Celkovo mi kniha Zajtra bude včera pripadá kvalitatívne menej vyrovnaná ako jej koľajová predchodkyňa. Neprekvapuje ma to. Na jednej strane poviedkami prispeli aj autori, ktorí bežne dávajú prednosť iným žánrom. Na druhej strane, súdiac aj podľa iných, napríklad súťažných antológií, slovenské sci-fi poviedky často zaostávajú za hororovými (tie sa v posledných rokoch stávajú popri haluškách našou ďalšou národnou špecialitou). Napriek tomu kniha obsahuje veľa dobrých poviedok a dokonca niekoľko výborných. Hoci slovenskej sci-fi ešte ostáva veľký priestor na zlepšenie, situáciu by som rozhodne nevnímala čierno. A antológie ako Zajtra bude včera tomu môžu len pomôcť.
Klady:
rozmanitosť nápadov
možnosť spoznať aj menej známych autorov
Zápory:
nedostatky v redakčnej úprave
menej čistokrvnej sci-fi, ako by v sa v žánrovej zbierke čakalo
Týmto sa chceme poďakovať vydavateľstvu Hydra za poskytnutie recenzného výtlačku.
YaYa Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.
8HitBoy
Pekné zhrnutie, s prakticky všetkým súhlasím. Osobne sa mi najviac páčili poviedky od Tona, Františky Vrbenskej a Bey, ale ani jedna nie je vyslovene zlá, vlastne každú jednu som si užil. Už toľko rozoberaná obálka mi vlastne nevadila, a až v geeks chate som sa dozvedel, že by sa mi vlastne nemala páčiť :D možno len nemám umelecké cítenie pre kresby, čo už :) Každopádne ma veľmi teší, že zbierka vyšla a beriem to ako krok správnym smerom pre rozvoj fantastiky u nás.
01.02.2021
xius
Jooj, musim si kupit! Mne sa paci ten pocet stran a jednohubkova podstata poviedok. Mensia sanca, ze sa po dvojtyzdnovej pauze od knihy, uz nikdy nevratim. :(
12.02.2021